Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves Spisová značka: 1C/224/2006 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606214768 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7606214768.19 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v spore žalobcu: Mesto Spišské Vlachy, SNP 34, 053 61 Spišské Vlachy, IČO: 003 296 57, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Čurillom, advokátom so sídlom Fabiniho 11, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1./ Q.. N. I., Y.. X.X.XXXX, L. E. C. X/XX, XXX XX R., 2./ N. I., Y.. X.X.XXXX, L. E. C. X/XX, XXX XX R., 3./ Q.. N. I., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. R. XXX/XX, XXX XX C. G., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto r o z h o d o l : I. Súd p r i p ú š ť a v zmysle § 140 ods. 2 CSP zmenu žaloby týkajúcu sa doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení k žalobe. II. Súd z a s t a v u j e konanie voči žalovanému v 2./rade Martinovi Pavlíkovi. III. Súd náhradu trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2./rade n e p r i z n á v a . IV. Súd žalobu z a m i e t a. V. Žalovaným v 1./ a 3./rade sa p r i z n á v a plná náhradu trov konania. VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci strán sporu rozsudkom 1C/224/2006-199 zo dňa 20.6.2014. 2. Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/911/2014-234 zo dňa 30.12.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. b/ tohto ustanovenia. Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 3. Je zrejmé, že v katastri nehnuteľností sú žalovaní zapísaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca žiada určiť svoje vlastnícke právo a tak na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem. Je vecou ďalšieho dokazovania, či svoje nároky žalobca obháji a preukáže. 4. Dodal, že žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľností nemôže byť na základe dvoch rozdielnych právnych titulov - kúpnej zmluvy a vydržania. Pre úspech v spore však postačuje preukázanie jedného z nich. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny predchodcovia účastníkov uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu, avšak dôsledky tohto názoru už ďalej nerozvíjal. Uspokojil sa s konštatovaním, že nebolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny. 5. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v spise právni predchodcovia účastníkov skutočne zmluvu týkajúcu sa sporných nehnuteľností uzavreli v januári, resp. v decembri 1974. 6. Podľa ustanovenia § 47 Obč. zák. (v znení účinnom do 31. marca 1983), ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde. 7. Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Obč. zák. (v znení účinnom do 31. marca 1983), k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. 8. Pôvodná koncepcia Občianskeho zákonníka z roku 1964 vychádzala z tzv. socialistického práva, a preto inak ako dnes vnímala aj klasifikovala majetkové a vlastnícke vzťahy. Štátne socialistické vlastníctvo bolo základnou a najvyššou formou vlastníctva, popri ňom ako jeho ďalšia forma stálo družstevné vlastníctvo, tretiu formu tvorilo osobné vlastníctvo definované ako súkromné vlastníctvo spotrebného charakteru občanov. Napokon v ust. § 489 a § 490 Obč. zák. sa spomínalo tiež súkromné vlastníctvo, ktoré sa označovalo ako individuálne vlastníctvo k veciam, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva. 9. Socialistické spoločenské vlastníctvo (§ 123 Obč. zák. účinného do 31. marca 1983) požívalo iný režim právnej úpravy i ochrany ako osobné vlastníctvo (§ 127 až § 135 Obč. zák. účinného do 31. marca 1983). Dôsledkom uvedeného bolo i to, že spôsoby nadobúdania osobného vlastníctva sa odlišovali od štátneho, tzv. socialistického spoločenského vlastníctva. Takouto odlišnosťou bola aj podmienka registrácie zmlúv o prevode nehnuteľnosti, ktorá sa vyžadovala vždy, pokiaľ išlo o prevod vlastníctva nehnuteľnej veci do osobného vlastníctva a nevyžadovala sa, pokiaľ išlo o prevod vlastníctva nehnuteľnej veci do štátneho, tzv. socialistického vlastníctva. 10. K ustanoveniu § 46 ods. 1, § 47, § 135 a § 490 ods. 2 Obč. zák. zaujal stanovisko aj Najvyšší súd ČSSR (Cpjf 55/75 zo 16. júla 1976) a v ňom okrem iného uviedol, že k prevodu nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva nie je registrácia štátnym notárstvom potrebná (viď Zborník IV, Praha, 1986, str. 354). Pokiaľ teda sa nehnuteľnosti prevádzali z vlastníctva občana do vlastníctva štátu alebo socialistickej organizácie, zmluva o tomto prevode registrácii nepodliehala, pretože na základe tohto prevodu nedochádzalo k vzniku osobného, ale k vzniku socialistického spoločenského vlastníctva. V rozhodnom období bol teda plne rešpektovaný právny názor, ktorým sa riadili pri výklade zákonov súdy, štátne notárstva, štátne organizácie i občania, že registrácii nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva (napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii), a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. 11. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, že v dôsledku uzavretia zmluvy v roku 1974 došlo k právne účinnému prevodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu (štát), keď právna úprava v rozhodnej dobe (porovnaj § 44, § 47 a § 123 Obč. zák. v znení účinnom do 31. marca 1983) nevyžadovala, aby zmluva, ktorou štát nadobudol nehnuteľnosť do socialistického spoločenského vlastníctva podliehala registrácii štátnym notárstvom, resp. rozhodnutiu o (ne)registrácii zmluvy. 12. K argumentácii súdu prvého stupňa o nezaplatení kúpnej ceny uviedol, že vo všeobecnosti nezaplatenie kúpnej ceny samo o sebe nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. 13. Uložil súdu prvého stupňa dôsledne sa vyporiadať s návrhom žalobcu na výsluch svedka Q.. N. R.Š. po posúdení okolností, na ktoré ho žalobca navrhol vypočuť a až potom urobiť záver o tom, či jeho svedecká výpoveď môže mať význam pre vec samu, a to vo väzbe na preukazovanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní (ak táto zostane sporná). Pokiaľ tento dôkaz súd nevykoná, rozhodne o tom uznesením a v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlí svoju úvahu, ktorá ho viedla k tomuto procesnému postupu. Ďalej prvostupňový súd znovu posúdi nárok žalobcu a bude zisťovať, či mu k predmetu sporu svedčí vlastnícke právo a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené východiská prezentované odvolacím súdom. Rozhodnutím o existencii naliehavého právneho záujmu žalobu na požadovanom určení pritom v žiadnom prípade nie je prejudikované budúce rozhodnutie o existencii, či neexistencii práva žalobu k predmetu sporu. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z., od tohto momentu sa súd riadi týmto procesným predpisom. 15. Súd vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom smere. Dopočul strany sporu a svedka Q.. N. R.. 16. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 17. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 18. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 19. V prvom rade potrebuje súd poukázať na to, že až na pojednávaní konanom dňa 20. 2. 2019 zástupca žalobcu sa vyjadroval k odôvodneniu žaloby vo vzťahu k parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré v pôvodnej žalobe neobsahovalo odôvodnenie. 20. V zmysle § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti tvrdených v žalobe. Preto súd v súlade s týmto ustanovením odôvodnenie žaloby vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva u parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vychádzal z toho, že sa jedná o doplnenie rozhodujúcich skutočnosti tvrdených v žalobe, preto súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby. 21. Tiež je potrebné uviesť, že v priebehu konania žalovaná v 2./ rade P. I. zomrela a po ukončení dedičského po nej súd na základe uznesenia z č. l. 297 zo dňa 5. 6. 2018 rozhodol o pokračovaní s jej dedičom N. I., nar. X. X. XXXX, ktorý vstúpil do konania namiesto doterajšej žalovanej v 2./ rade. 22. K tomu je potrebné ale dodať, že dedičom po nebohej P. I. s stal aj Q.. N. I., Y.. X. X. XXXX, avšak tento dedič vystupuje od začiatku súdneho konania na strane žalovaného v l./ rade. Z týchto dôvodov súd preto rozhodol o pokračovaní len s dedičom N. I.. 23. Po vydaní a právoplatnosti uznesenia 1C/224/2006-297 žalovaný v 2./ rade - N. I. previedol vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu na Q.. N. I., t. j. žalovaného v 3./ rade. V dôsledku týchto skutočností žalobca zobral svoju žalobu vo vzťahu k N. I. späť a žalovaný v 2./ rade t. j. N. I. vyslovil svoj súhlas so zastavením konania voči nemu a neuplatnil si náhradu trov konania. Preto v súlade s ustanovením § 144 a 145 ods. 2 CSP súd konanie voči žalovanému v 2./ rade zastavil. 24. Súd zároveň rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2./ rade. V zmysle § 256 ods. 2 CSP súd stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože medzi týmito stranami žiadne trovy nevznikli. 25. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 26. Podľa § 43 OZ účinného ku dňu 19.12.1974 účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 27. Podľa § 44 cit. zák. zmluva je uzavretá, len čo sa účastníci zhodnú na jej obsahu, pokiaľ zákon nevyžaduje splnenie ďalších náležitostí. 28. Podľa § 45 ods. 1, 2 cit. zák. návrh na uzavretie zmluvy treba prijať v lehote určenej navrhovateľom. Ak lehota nie je určená, treba návrh prijať ihneď, ak účastníci konajú priamo; inak ho treba prijať bez zbytočného odkladu. Návrh je prijatý okamihom, keď prijatie návrhu došlo navrhovateľovi. K uzavretiu zmluvy nedôjde, ak je návrh prijatý oneskorene alebo ak druhý účastník požaduje zmenu; takýto prejav je novým návrhom. Dokiaľ návrh alebo jeho prijatie nedôjde druhému účastníkovi, môžu účastníci od svojich prejavov ustúpiť. 29. Podľa § 46 ods. 1, 2 cit. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 30. Podľa § 47 cit. zák. ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde. 31. Podľa § 399 ods. 1, 2 cit. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu. Dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov. Ak nemožno takto cenu určiť, určí sa odhadom. 32. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. táto vyhláška upravuje správu národného majetku štátnymi socialistickými organizáciami (ďalej len "organizácie"). Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu. 33. Podľa § 2 cit. vyhlášky organizácie sú povinné spravovať národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné. Najmä sú povinné vykonávať všetky potrebné opatrenia, aby národný majetok bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo svojej podstate zachovaný, zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný. Na ochranu národného majetku organizácie sú povinné použiť všetky právne prostriedky, najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom a uplatňovať právo na náhradu schodkov, strát a škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti tým, ktorí škodu spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti smerujúce k zabráneniu a odvráteniu škody. Organizácie sú tiež povinné sústavne venovať potrebnú starostlivosť nehmotnému národnému majetku, najmä priemyslovým právam (napr. ochranným známkam, chráneným vzorom, patentom, licenciám) a dôsledne vykonávať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany a rozširovanie tohto majetku s cieľom zabrániť stratám a zneužitiu. Riadna správa a ochrana národného majetku predovšetkým vyžaduje, aby bol podľa osobitných predpisov zistený, spísaný, ocenený a bežne vedený v predpísanej evidencii. Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis zmien v tejto evidencii. 34. Podľa § 10 ods. 4 cit. vyhlášky odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Pre jej zápis do evidencie nehnuteľností platí obdobne ustanovenie druhej vety § 2 ods. 4. 35. Podľa § 30 cit. vyhlášky odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických sa spravujú predpismi Občianskeho zákonníka. Pre nadobúdanie vecí podľa odseku 1 nepotrebujú organizácie schválenie, okrem ak to ustanoví pri a) hospodárskych organizáciách podriadených odborovým riaditeľstvám štatút výrobnej hospodárskej jednotky, b) hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi riadiaci národný výbor, c) ostatných organizáciách ich nadriadený orgán; pri národných výboroch krajský národný výbor. 36. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. účinného do 31.12.1991 účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. 37. Podľa § 2 ods. 1 cit. zák. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 38. Podľa § 2 ods. 5 cit. zák. nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce. 39. Podľa § 2 ods. 6 cit. zák. veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím. Ustanovenia iných osobitných predpisov sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa osobitných predpisov. 40. Podľa § 2 ods. 7 cit. zák. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 5. 1991. 41. Podľa čl. II. ods. 9 Registračnej smernice, registrácii ani súhlasu ONV nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva, napríklad štátu družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii a pod. a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. 42. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je opodstatnený. 43. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k popísaným nehnuteľnostiam, t. j. parcelám XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X nachádzajúcich sa v k. ú. C. G.. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pôvodne žalovaný petit obsahoval odôvodnenie vo vzťahu k parcele XXXX/X o výmere 2364 m2, v priebehu konania vo vzťahu k tejto parcele zobral žalobca žalobu späť a súd konanie v tomto smere zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí. Žalobca poukázal na to, že z predložených listín je zrejmé, že pôvodné parcely XXXX a XXXX tvoril súčasť XXXX/X a časť z týchto parciel bola odkúpená Československým štátom v dvoch zmluvách z roku 1974 a ostatných zmluvách z tohto obdobia. (Súd k tomu podotýka, že súd disponuje len zmluvami z roku 1974, a to zmluvou z 8. 1. 1974, ktorá sa v spise nachádza na č. l. 148 a zmluvou z 19. 12. 1974 - ktorú žalobca doložil k žalobe. Iné zmluvy súdu doložené neboli.) Uviedol teda, že predmet sporu je dostatočne identifikovateľný a od roku 1973 prebiehala výstavba bytových domov Československým štátom, a že boli splnené podmienky riadneho prevodu nehnuteľnosti kúpnopredajnými zmluvami podľa zákonov platných v tom čase. Poukázal na to, že zo strany právnej predchodkyne žalovaných došlo k uzatvoreniu riadnej kúpnopredajnej zmluvy. Zmluva bola aj vyplatená, avšak v priebehu konania došlo k spochybneniu vyplatenia kúpnej ceny. Žalobca poukázal, že inými listinami nedisponuje a tiež sa nevedel vyjadriť kedy boli postavené garáže na parcelách XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ku ktorým žiada žalobca určiť vlastnícke právo. Nevedel tiež či bolo k ním pridelené súpisné číslo, a či tieto garáže boli postavené na základe stavebného povolenia. Parcela č. XXXX a XXXX je verejné priestranstvo. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal žiadne. 44. Súd si vyžiadal od Správy katastra Spišská Nová Ves zaslanie spisového materiálu, ktorý sa viaže k LV XXXX k. ú. C. G. s históriou od novembra 1974. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Spišská Nová Ves súdu listiny zaslala a tieto listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 118 až 144. Tieto listiny obsahujú rozhodnutie Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi D/1280/81-12 zo dňa 22. 12. 1981 - prejednanie dedičstva po N. I., na základe ktorého nehnuteľnosti vo vložke XXX k. ú. C. G. parc. č. XXX, XXX EN XXXX - dom, č. s. XXX vo výmere 536 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 62 m2, EN XXXX - záhrada poručiteľka v celosti, poľnohospodárska pôda v užívaní socialistickej organizácie, vložka č. XXX - parc. č. XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX pod B8 poručiteľka v polovici, vložka č. XXX - parc. č. XXXX pod B2a poručiteľ v polovici, vložka č. XXXX - parc. č. XXXX poručiteľka v celosti, nadobudli zo závetu rovnodielne deti poručiteľky H. I., Q.. N. I., ďalší príbuzní poručiteľky H. N. A. Q.. H. G.. Dňa 29. 11. 1999 Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, katastrálny odbor vydal rozhodnutie, ktorým schválil podľa § 7 ods. 3 zákona register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k. ú. C. G.. Žalovaní požiadali dňa 2. 3. 2006 zápis parciel do registra KN - C na základe geometrického plánu 3/096, ktorý je pripojený v rámci týchto listín. Podľa žiadosti z č. l. 125 bola oznámená zmena bydliska Q.. N. I. A. N. I.. Na Štátnom notárstve v Spišskej Novej Vsi dňa 20. 5. 1992 bola spísaná notárska zápisnica N 247/92, NZ 241/92 medzi predávajúcimi H. N. a Q.. H. G., ako darcom Q.. H. I., ako kupujúcimi Q.. N. I. A. P. I. a ako kupujúcim a zároveň obdarovaným Q.. N. I. kúpna a darovacia zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti zapísaných na LV XXXX k. ú. C. G.. Podľa správy z č. l. 131 Bytové družstvo Spišská Nová Ves požiadali Správu katastra Spišská Nová Ves dňa 22. 8. 1995 o zápis do katastra nehnuteľnosti obytných domov v C. G. podľa priloženého zoznamu, medzi ktorými sa nachádza aj dom s. č. XXX na parc. XXXX/X, ktorej podľa č. l. 136 bolo pridelené súpisné - orientačné číslo XXX/XX. Rozhodnutie o uvedení tejto stavby do trvalého užívania je nezachované, stavba bola postavená do roku 1976, a to vyplýva z č. l. 136 spisu. Budova postavená na parcele XXXX/ X k. ú. C. G. mala pridelené súpisné - orientačné číslo XXX/XX. Rozhodnutie o uvedení tejto stavby do trvalého užívania je nezachované, stavba bola postavená do roku 1976, a to vyplýva z č. l. 137 spisu. 45. Podľa LV XXXX pre Obec a katastrálne územie k. ú. C. G. podľa č. l. 320 sú ako vlastníci nehnuteľností parc. č.: - XXXX/X o výmere 20 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, - XXXX/X o výmere 20 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, - XXXX/X o výmere 20 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, - XXXX/X o výmere 52 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, - XXXX/X o výmere 173 m2 - zastavaná plocha a nádvorie vedení Q.. N. I. v pomere 1/24 + 1 a Q.. N. I. v pomere 17/24. XX. Q.. H. I. predložil čestné prehlásenie podpísané dňa 6. 6. 2006 o tom, že nebol účastníkom ani svedkom žiadneho právneho úkonu týkajúceho sa údajného odkúpenia pozemku (teraz pod č. parciel XXXX/X - X), štátom v 70-tych rokoch minulého storočia za účelom uskutočnenia bytovej výstavby. Hore uvedené nehnuteľnosti vtedy ešte ako súčasť parcely č. XXXX získal až v roku 1982 na základe rozhodnutia o dedičstve v podiele 1-ina. Tento podiel následne v roku 1992 previedol darovaním na syna Q.. N. I.. Vyhlásil všetky iné skôr ním podpísané dokumenty (ak existujú), ktoré by mali osvedčovať existenciu právneho úkonu odkúpenia predmetných nehnuteľností štátom za neplatné a to z dôvodu, že ich podpísal na základe omylu, do ktorého bol uvedený pôsobením tretích osôb. Listina sa v spise nachádza na č. l. 147. 47. Tomu predchádzalo jeho čestné prehlásenie zo dňa 29.10.1992 o tom, že má vedomosť o vykúpení a vyplatení nehnuteľností z EN p.č. XXXX a časť p.č. XXXX v kat. úz. C. G. na bývalej Š. ulici č. súp. XXX. 48. Ing. H. I. súd vypočul ako svedka a vypovedal, že nikdy nepočul o odkúpení či predaji nehnuteľnosti, ktorých predávajúcou mala byť jeho mama pani I. - U.Á.. Po nahliadnutí do kópie čestného prehlásenia zo dňa 29. 10. 1992 nachádzajúceho sa v spise, ktorým mal prehlásiť, že má vedomosť o tom, že nehnuteľnosti EN parc. č. XXXX a časť parcely XXXX v k. ú. C. G. na bývalej Š. ulici č. X, s. č. XXX boli kúpené a vyplatené - uviedol, že tento dokument po prvý krát videl v roku 2007, kedy ho s ním oboznámil jeho syn t. j. žalovaný v 3./rade a svedok zostal šokovaný. Spochybnil svoj podpis pod týmto prehlásením a vypovedal, že si nepamätá, žeby také čosi mal podpisovať a ani nevedel uviesť, že o skutočnostiach ktoré boli v prehlásení uvedené bol informovaný. Uviedol, že predávajúcou mala byť jeho mama, ktorá zomrela v roku 1980, pričom spolu nebývali. Svedok mal svoj vlastný dom, venoval sa rodine, práci a športu a v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu bývali jeho stará mama, strýkovia a teta. V roku 1978 bola jeho mama hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení. Otec bol ubitý predošlým režimom, psychický sa zrútil a zomrel v roku 1984. Situáciu otca ťažko znášala mama, poznačilo to jej psychiku, ktorá sa začala zhoršovať koncom 60-tych rokoch. Mávala obdobia, kedy bola riadne orientovaná a obdobia, kedy bola mimo. Svedok sa oženil v roku 1966 a od tej doby s mamou nebýval v spoločnej domácnosti 49. Súd vypočul i svedka Q.. N. R. a z jeho výpovede z č. l. 323-324 spisu súd zistil, že, v roku 1995 - 2002 tento svedok bol primátorom Mesta C. G. a prevody majetku štátu na obce a mestá zdedil po predchodcovi K. F.. Tieto prevody sa uskutočňovali od roku 1992, kedy postupne delimitáciou ONV prevádzal majetok štátu na obce a mestá. Postoj ONV bol ten, že je to prevod majetku zo štátu na obce, či ho obce prevezmú alebo nie, jednoducho zo zákona to patrí do vlastníctva obce a mesta. Týmto spôsobom prešlo vlastníctvo zo štátu na Mesto C. G.. Predmetom prevodu boli parcely na ktorých sú postavené v Meste C. G. bytové domy - KBV. Pôvodne to boli záhrady a stodoly, ktoré v rokoch 70- tych, keď sa začali stavať bytovky, sa vyvlastňovali konce parciel a záhrad domov, ktoré sa ťahali z R. ulici a G. ulicu. Súbor 8 bytových domov a systém bol ten, že štát, pokiaľ takéto investície avizoval, resp. Bytové družstvo, tak sa pozemky vyvlastňovali. Potom, keď došlo k sporu medzi vlastníkmi bytov tejto bytovky a p. Ing. I. sa zistilo, že „nedôsledne“ štát postupoval pri prevode tejto predmetnej parcely pri vyvlastňovaní. Bytové družstvo postavilo bytový dom, preto muselo byť vydané rozhodnutie. Či aj bolo reálne vydané, to súdu nevedel povedať. Vtedy o tom rozhodovala rada ONV, finančný odbor. Na základe toho sa potom uzatvárali kúpnopredajné zmluvy. Nevedel sa vyjadriť, či na totožné parcely boli vydávané aj vyvlastňovacie rozhodnutia aj kúpnopredajné zmluvy. V prípade, keď nedošlo zo strany predávajúcich k prevzatiu kúpnej ceny, tieto peniaze išli do depozitu. 50. Vo vzťahu k okolnostiam tohto prípadu však svedok nič konkrétne neuviedol. 51. Žalobca predložil i čestné prehlásenie V. N. o tom, že v roku 1970- 1981 vykonával funkciu predsedu MNV v C. G. a v období od 22.12.1974 až do 27.1.1975 sa pre Družstevnú bytovú výstavbu na ul. G. č. XX, XX majetko-právne vysporiadavali pozemky vedené v EN č. p. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, podľa g. p. 761-0178- 73. Finančný odbor ONV jednotlivým vlastníkom riadne vyplatil kúpne ceny. Toto vyhlásenie ale vo vzťahu k predmetu sporu nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože je jen vo všeobecnej rovine. 52. Súd sa oboznámil s obidvomi kúpnymi zmluvami. 53. Dňa 8. 1. 1974 bola medzi Československým štátom, zastúpeným MNV C. G. - jeho predsedom V. N., ako kupujúcim s N. G., vydatou I., nar. XX. X. XXXX, bytom C. G., Š. M. č. d. XX ako odpredávateľkou, na základe ktorej odpredávateľka záväzne a neodvolateľne odpredala vlastníckym právom jej patriacu nehnuteľnosť vo vložke č. 693 parcelné číslo XXX v k. ú. C. G. vo výmere 926 m2, t. j. stavebný pozemok a kupujúci v tomto rozsahu predmet nehnuteľnosti kúpil. Náhrada za túto nehnuteľnosť činila 5556 Kčs. Zároveň predmetom kúpnopredajnej zmluvy boli aj nehnuteľnosti ležiace na parcele XXX podľa pripojeného ocenenia ONV odboru výstavby, Spišská Nová Ves zo dňa 4. 1. 1974, a to oplotenie, stodola, ovocné stromy a kríky, všetko v cene 4 695 Kčs. Celkovo náhrada za nehnuteľnosti tak mala činiť 10 251 Kčs. V bode III. bolo dohodnuté, že nadobúdateľ uvedenú peňažnú náhradu vyplatí odpredávateľke ihneď po právnej účinnosti tejto zmluvy. V bode V. je dojednané, že táto kúpna zmluva nadobúda právnu účinnosť pre obidve zmluvné strany schválením tejto zmluvy nadriadeným orgánom ONV, finančný odbor, Spišská Nová Ves a zaplatením peňažnej čiastky kupiteľom. Podľa bodu VI. je táto zmluva listinou na prevedenie vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti pre Čsl. štát v správe MNV C.Š. G.. Nadobúdateľ je povinný postarať sa o príslušný zápis v evidencii nehnuteľnosti. Zmluva bola stranami podpísaná. Nie je však doklad o tom, žeby táto zmluva bola schválená zo strany ONV, finančného odboru, Spišská Nová Ves a nebolo zdokladované zaplatenie kúpnej ceny. 54. Zrejme aj z tohto dôvodu bola uzavretá dňa 19. 12. 1974 kúpna zmluva medzi N. I., rod. U. a Československým štátom - MNV C. G. týkajúcej sa nehnuteľností v k. ú. C. G., zap. v PKV č.XXX pod R č.2 A/par.č.XXX ako časť označená dielikom „a“ o výmere 285m2, podľa EN č. XXXX o výmere 91m2 a časť EN X.XXX, o výmere 194 zapísanú na meno odpredávateľky pod B/ R.č.4 v celosti. Vyššie uvedený dielok je vyznačený podľa geometrického plánu č. 761-0178-73 a bola včlenená do nového stavebného obvodu pre DBV. Ďalej odpredáva nehnuteľnosť ležiacu na odpredanej časti parcely a to stodolu, oplotenie a ovocné stromy a kríky podľa pripojeného ocenenia ONV OV UP v Spišskej Novej Vsi zo dňa 4.1.1974 vo výške 4.695,- Kčs a kupujúci v tomto rozsahu predmetnú nehnuteľnosť kupuje. Náhrada za uvedené nehnuteľností bola dohodnutá na sumu 6.405,- Kčs s tým, že nadobúdateľ je povinný finančnú úhradu vyplatiť odpredávateľke ihneď po právnej účinnosti tejto zmluvy. ONV finančný odbor v Spišskej Novej Vsi dňa 24.1.1975 túto kúpnu zmluvu schválil. 55. Vo vzťahu k obom zmluvám je potrebné poukázať na rozpornosť označení predávajúceho a bydliska predávajúceho. V zmluve z 8. 1. 1974 je uvedená ako predávajúca N. G., vydatá I., nar. XX. X. XXXX, bytom C. G., Š. M. Č.. Z.. XX, avšak v zmluve z 19. 12. 1974 je ako predávajúca identifikovaná ako N. I., rod. G., domáca s adresou C. G., W. Č.. Z.. XX, W. C. Y. G.. 56. Tieto rozpory žalobca žiadnym spôsobom neodstránil. 57. Aj napriek tomu je súd toho názoru, že na žalobcu prešlo vlastnícke právo z kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1974. 58. Svedčí tomu tá skutočnosť, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, bola zmluvnými stranami podpísaná. 59. Taktiež kúpna cena nebola dojednaná nad rámec Vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. 60. Vzhľadom na to, že predmet kúpy bol nadobudnutý do socialistického vlastníctva zo súkromného vlastníctva, v zmysle citovanej registračnej smernice nebolo potrebné túto zmluvu registrovať v evidencii /katastri/ nehnuteľnosti. 61. V tomto prípade sa javí poukázať na to, že štát, ktorý takto predmet kúpy nadobudol do svojho vlastníctva sa nesprával ako riadny hospodár, pretože túto zmluvu nezaregistroval v evidencii nehnuteľnosti už po nadobudnutí vlastníckeho práva. Súd tiež nemal preukázané, že by došlo na základe hospodárskej zmluvy k prevodu do správy bývalého MNV C. G. a tiež, že po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku obcí, bol tento majetok prevedený do majetku /vtedy/ Obce C. G. na základe preberacieho protokolu. XX. N. I., Y.. XX. X. XXXX C. A. C.É. G., Š. XX zomrela dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po nej sa viedlo na Štátnom notárstve v Spišskej Novej Vsi v konaní D/1920/81. Dňa 22. 8. 1978 na základe Notárskej zápisnice spísanej pred štátnou notárkou I.. I.. H. I.?. I. pre prípad smrti spísala svoj závet, na základe ktorého, všetok jej nehnuteľný majetok zanechala rovnodielne svojim a bratovým deťom Q.. H. I., Y. XX. XX. XXXX, Q.. N. I., Y.. X. X. XXXX, H. N.R., Y.. XX. X. XXXX A. Q.. H. G., Y.. XX. X. XXXX. Štátne notárstvo v Spišskej Novej Vsi vydalo dňa 22. 12. 1981 rozhodnutie o dedičstve D/1280/81-12 na základe ktorého o. i. nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX k. ú. C. G., I.. Č.. XXX, XXX H. XXXX - dom číslo súpisné XXX vo výmere 536 m2, EN XXXX - záhrada o výmere 62 m2, EN 1955 - záhrada o výmere 390 m2 nadobudli rovnodielne Q.. H. I., Y. XX. XX. XXXX, Q.. N. I.R., Y.. X. X. XXXX, H. N., Y.. XX. X. XXXX A. Q.. H. G., Y.. XX. X. XXXX. 63. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v rámci dedičského konania na základe požiadavky Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi sa k predmetu dedičstva vyjadrovalo MNV C. G. a dňa 17. 12. 1981 ustálil všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania. 64. To znamená, že MNV C. G. sa vyjadrovalo aj k parcelám XXX,XXX o celkovej výmere 1010 m2 a v žiadnom prípade nenamietalo, že práve tieto nehnuteľnosti by mali byť vo vlastníctve Čsl. štátu zastúpeného MNV C. G.. Znamená to, že sa necítil byť vlastníkom týchto nehnuteľnosti. 65. Dňa 20. 5. 1992 bola na Štátnom notárstve v Spišskej Novej Vsi uzavretá kúpnopredajná a darovacia zmluva na základe ktorej predávajúci H. N. a Q.. H. G. ako predávajúci a Q.. H. I. ako darca previedli na kupujúcich a obdarovaného Q.. N.Á. I., P. I. A. Q.. N. I. z podielového spoluvlastníctva predávajúcich a darcu zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C. G., parc. č. XXXX - dom, č. s. XXX spolu s plotom, studňou, maštaľou a ďalšou maštaľou, vonkajším WC, vonkajšími úpravami a dvorom vo výmere 536 m2, parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 62 m2, parc. č. XXXX - záhrada spolu s trvalými porastmi vo výmere 390 m2. 66. Pred registráciou tejto zmluvy Obec C. G. zaujala stanovisko v tom smere, že nemá námietok k prevodu nehnuteľnosti a podotkla, že sa jedná o objekt v pamiatkovej zóne. Táto zmluva bola zaregistrovaná rozhodnutím zo dňa 20. 2. 1992 pod RI 678/92. 67. Teda aj v tom čase žalobca mohol namietať vlastníctvo k časti prevodu nehnuteľnosti s výhradou jeho vlastníctva, čo sa však nestalo. 68. Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení 2Co/41/2009-70 zo dňa 15. 7. 2010 uložil súdu vysporiadať sa s § 48 Zákona č. 95/1963 o štátnom notárstve a konaním pred Štátnym notárstvom. V zmysle tohto ustanovenia rozhodnutie Štátneho notárstva nebráni okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, tomu, kto nebol účastníkom konania z ktorého rozhodnutie vzišlo, aby sa domáhal práva v občianskom súdnom konaní. 69. To znamená, že s poukazom na toto zákonné ustanovenie žalobca mohol podať určovaciu žalobu. 70. Podľa názoru súdu ale už tomuto kroku žalobcu bráni ďalšia právna skutočnosť spočívajúca v tom, že okrem popísaného prechodu vlastníckeho práva na základe dedičského rozhodnutia D /280/91 Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, došlo k prevodu vlastníckeho práva v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva RI 678/92 vo vzťahu k zmluve a notárskej zápisnici N 247/92, NZ 241/92 zo dňa 20. 5. 1992. 71. Je potrebné poukázať na to, že žalovaní dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Táto dobromyseľnosť nebola v priebehu celého súdneho konania nikým spochybnená. V tomto duchu žalovaný poukázal na uznesenie NS SR 6Cdo/71/2011 a nález ÚS I.ÚS 549/2015 - 33. 72. Najvyšší súd SR v konaní 6Cdo/71/2011 zo dňa 27. 2. 2013 poukázal na to, že v zmysle zásady súkromného práva „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv než má sám) je nemožné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. Ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný. Dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľnosti takéto právo nesvedčí. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich ( z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát v čase držby disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom. 73. I Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze I. ÚS/549/2015-33 zo dňa 16. 3. 2016 v bode 15. poukázal na to, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikto nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R/14/2009). Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. 74. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosti popísané vyššie a to, že i v rámci dedičského konania po neb. N. I. a tiež v súvislosti s uzatvorením kúpnopredajnej a darovacej zmluvy N 247/92, NZ 241/92 zo dňa 20. 5. 1992 žalovaní už i s ohľadom na vyjadrenie MNV C. G., Č. W. C. G., boli pri nadobudnutí svojho vlastníckeho práva dobromyseľní. Obec C. G. v týchto konaniach mohla uplatniť výhradu svojho vlastníctva alebo iným spôsobom prejaviť ako vlastník svoj nesúhlas s prevodom či prechodom vlastníckeho práva, a to minimálne do dňa 29.10.1992, kedy Q.. H. I. podpisoval citované čestné prehlásenie, ktoré však následne poprel a urobil tak i v rámci svojej svedeckej výpovede. 75. Tým, že došlo k spochybneniu prehlásenia Q.. H. I. zo dňa 29.10.1992, aj po tomto dátume súd nemal preukázané prelomenie dobromyseľnosti žalovaných pri ich nadobudnutí vlastníckeho práva. 76. Súd udáva, že v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP (právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo) nemal dôvod odchýliť sa od názoru vyšších súdnych inštancii a zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že v zmysle dokladov predložených žalovaným podľa č. l. 330 spisu žalobca od roku 2008 - t. j. po začatí súdneho sporu vyrubuje dane za nehnuteľnosti, ku ktorým si v spore uplatňuje vlastnícke právo, čo vyplýva z platobného výmeru č. 117172008 zo dňa 5. 5. 2008 i rozhodnutia č. 2812018 zo dňa 30. 4. 2018. 77. Súd posudzoval i vecnú aktívnu legitimáciu v tomto spore. 78. Žalobca svoj nárok odvodzoval od spomínaných kúpnopredajných zmlúv uzatvorených medzi Československým štátom zastúpeným MNV C. G.. 79. Vychádzajúc z obsahu prvej zmluvy - t. j. zmluvy uzatvorenej dňa 8. 1. 1974 dospel súd k záveru, že vzhľadom na bod V. tejto zmluvy zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť, pretože súd nemal preukázané, že zmluva bola schválená nadriadeným orgánom, t. j. finančným odborom ONV Spišská Nová Ves, a tiež nemal preukázanú zaplatenú kúpnu cenu. Tieto skutočnosti si zmluvné strany totiž vymienili ako podmienky nadobudnutia účinnosti zmluvy. 80. K účinkom zmluvy mohlo dôjsť len vo vzťahu k zmluve uzavretej dňa 19. 12. 1974, pretože bolo preukázané, že ONV, finančný odbor v Spišskej Novej Vsi túto kúpnu zmluvu schválil dňa 21. 1. 1975, resp. 24. 1. 1975, i keď žalovaní spochybňovali schválenie tejto zmluvy tým, že nebol predložený originál tohto dokladu, avšak inými dokladmi súd nedisponoval. 81. V zmysle tejto zmluvy bol povinný Čsl. štát zastúpený MNV C. G. postarať sa o príslušný zápis v evidencii nehnuteľnosti, k čomu však nedošlo. 82. Základnou povinnosťou nadobúdateľa majetku okrem iného bolo v zmysle § 2 ods. 1 Vyhlášky 104/1966 Zb. spravovať národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára a v zmysle § 10 ods. 4 tejto vyhlášky malo dôjsť k odovzdaniu národného majetku do trvalého užívania hospodárskou zmluvou. 83. Takýto doklad však súdu predložený nebol. 84. Dňa 1. 5. 1991 nadobudol účinnosť zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle § 2 tohto zákona do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky prešli všetky veci, okrem hnuteľnosti patriaci orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného právneho predpisu, t. j. zákona SNR č. 369/1990 Zb. - t. j ku dňu 24.11.1990 právo hospodárenia Národným výborom na území ktorých sa nachádzajú. Tieto veci nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona (č. 138/1991 Zb.). 85. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 cit. zák. orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. 86. V zmysle § 14 ods. 1 tohto zákona bolo povinnosťou spísať o prechode vlastníctva veci pre nadobúdateľa, t. j. obec písomné protokoly. 87. Súd opakovane vyzýval žalobcu na predloženie hospodárskej zmluvy, t. j. listiny, ktorá by preukázala tú skutočnosť, že v zmysle § 10 ods. 4 Vyhlášky č. 104/1966 Zb. došlo k odovzdaniu národného majetku na MNV C. G.. Zároveň súd požadoval predloženie písomného protokolu o tom, že v zmysle § 2 ods. 1 zák. o majetku obcí patrilo žalobcovi právo hospodárenia a že následne došlo k prechodu vlastníctva veci na obec, t. j. na žalobcu. 88. Žiadna z takýchto listín súdu predložená nebola, pričom zástupca žalobcu prehlásil, že takými dokladmi nedisponuje. 89. Ani výsluch svedka Q.. N. R. nemá vplyv na preukázanie vecnej aktívnej legitimácie v tomto spore. 90. Z týchto dôvodov súd skonštatoval nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu pre tento spor a žalobu ako neodôvodnenú zamietol. 91. O trovách konania rozhodol súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a 3./rade v zmysle § 255 ods. 1 (zásada úspechu) a § 256 ods. 1 CSP (v súvislosti s čiastočným zastavením konania v súvislosti s pôvodne uplatneným určeným vlastníckeho práva k parcele 1948/2). 92. V konaní boli úspešní žalovaní v 1./ a 3./rade a čiastočne zastavenie konania zapríčinil žalobca, preto súd zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu v tomto sporu na úhradu vzniknutých trov konania. 93. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.