Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Er/474/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612210412
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612210412.2
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbora
Hovanová, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Gorkého 8, Spišská Nová Ves, pod č. k. EX XXX/XXXX
na návrh oprávneného O. Ž., Ž. XXX, IČO: 00329819 proti povinnému: G. L., U.. X.X.XXXX, Ž. - T. XX
pre vymoženie istiny 1593,30 eur takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,74 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal tunajší súd dňa 15.06.2012 poverenie na
výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 1593,30 eur a trov
exekúcie.
Dňa 12.10.2015 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, nakoľko v priebehu exekúcie zistil, že povinný nemá majetok - nevlastní nehnuteľnosti a ani
hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii a zároveň súdny exekútor žiadal, aby súd rozhodol
o trovách exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 70,66 eur.
Súd z obsahu exekučného spisu, že u povinného nebol zistený žiaden hnuteľný, nehnuteľný, prípadne
iný majetok, speňažením ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku. Z uvedeného vyplýva, že ďalšie
navyšovanie exekučných nákladov v tomto konaní je neúčelné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení,
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z.z., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 vyššie citovaného exekučného poriadku, podľa
ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený.
Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi pozostávajúce z odmeny podľa § 14 vyhl. MS SR č.
288/95 Z.z. vo výške 46,48 Eur (za 14 úkonov exekučnej činnosti), podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995
poštovné poplatky vo výške 12,40 Eur, 0,90 eur za elektronické zisťovanie. Súdny exekútor je platcom
DPH, z toho dôvodu žiadal priznať daň z pridanej hodnoty 20% z odmeny súdneho exekútora a hotových
výdavkov, ktoré súd priznal vo výške 11,96 Eur. Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi tak
činia spolu 71,74 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo
výške 3,90 eur, nakoľko poštovné v tejto výške nebolo v exekučnom spise preukázané a poštovné za
budúce poštovné, pretože nie je možné priznať náhradu výdavkov, ktoré ešte neboli vynaložené, a teda
v tomto štádiu konania nie je zrejmé či tieto vzniknú a v akej výške a náhradu za telekomuničné, nakoľko
súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za drobné administratívne náklady.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.