Súd: Okresný súd Zvolen Spisová značka: 11Er/1269/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703898545 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Angelovičová ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6703898545.1 Uznesenie Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného AERO SLOVAKIA a.s., IČO: 31416357, so sídlom NITRA - letisko Janíkovce 949 07, proti povinnému Agro - družstvo Šipice so sídlom v Ladzanoch, IČO: 31 632 700 so sídlom Ladzany 962 67, vedenej pod značkou EX 231/2003 súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Moyzesova 5, na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 15.080,93 € (454.328,- Sk) s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Súd exekúciu z a s t a v u j e . Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 019508 zo dňa 19.5.2003 poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 15.080,93 € (454.328,- Sk) s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 1Rob/1046/02-22 zo dňa 20.1.2003. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu dňa 15.6.2012, podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že bola zistená nemajetnosť povinného, keďže povinný dňa 7.12.2010 zanikol výmazom z obchodného registra po zrušení konkurzu na majetok povinného po splnení rozvrhového uznesenia a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Dr, vložka číslo 207/S súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 55K/22/2003 - 848 zo dňa 15.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.8.2010 zrušil konkurz na majetok úpadcu Agro - družstvo Šipice so sídlom v Ladzanoch, IČO: 31 632 700 so sídlom Ladzany 962 67, po splnení rozvrhového uznesenia a zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty a povinný Agro - družstvo Šipice so sídlom v Ladzanoch, IČO: 31 632 700 so sídlom Ladzany 962 67 bol dňa 7.12.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo zaniká výmazom z obchodného registra. Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. V prejednávanej veci súd zistil, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zanikol povinný výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd exekúciu aj bez návrhu zastavil. V zmysle prechodného ust. § 235 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 356/2003 Z.z., exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. O trovách exekúcie, ktorých súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie, súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2003, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súdny exekútor si podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) uplatnil právo na zaplatenie trov exekútora v celkovej výške 56,08 €, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 33,19 €, z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky vo výške 9,96 €, z hotových výdavkov v súlade s § 22 vyhlášky vo výške 3,58 € a DPH vo výške 9,35 €, spolu vo výške 56,08 €. V predmetnej exekúcii však súd súdnemu exekútorovi vyššie uvedené trovy exekúcie nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky upravené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, aby súd uložil povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému. Exekučný poriadok zakotvuje zásadu, že náklady exekúcie v zmysle ustanovenia § 200 (t.j. odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z prezentovanej zásady, že trovy exekúcie hradí povinný, Exekučný poriadok pripúšťa výnimky a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za naplnenia zákonných predpokladov je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade však nie je spravodlivo možné konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ktorá skutočnosť by mala potom za následok rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený uskutočnil všetky potrebné právne úkony smerujúce k vymáhaniu svojho nároku v lehote jeho vykonateľnosti, pričom nemohol objektívne predvídať neskoršie právne skutočnosti majúce za následok stratu právnej subjektivity povinného, teda skutočnosť, že na jeho majetok bude vyhlásený konkurz a po zrušení konkurzu bude následne z obchodného registra vymazaný. Po vydaní poverenia bolo potom povinnosťou povereného súdneho exekútora vykonať všetky potrebné úkony a šetrenia za účelom vymoženia nielen riadne a včas uplatneného nároku oprávneného, ale bolo jeho povinnosťou a v záujme súdneho exekútora, aby si aj trovy exekúcie vymohol v priebehu exekúcie niektorým z postupov podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku od povinného tak, ako mu vyplýva z ustanovenia § 200 ods. 3, respektíve § 202 ods. 5 Exekučného poriadku. Súd zároveň, pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia, poukazuje na skutočnosť, že Exekučný poriadok upravuje v ustanovení § 203 možnosť (nie povinnosť) súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. V danom prípade však nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd uložil povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie potom by súd rozhodoval podľa všeobecnej zásady (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) s tým, že povinnosť znášať trovy exekúcie má povinný. Nakoľko však povinný už v čase rozhodovania súdu neexistuje, výmazom z obchodného registra došlo k jeho zániku, nie je možné ukladať povinnosť subjektu, ktorý neexistuje. Za danej situácie je potom potrebné za relevantný považovať dôvod zániku inak povinného subjektu, a to vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a následný zánik v dôsledku zrušenia konkurzu. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu má závažné právne dôsledky týkajúce sa úpadcu a jeho majetku, pričom vtedy platná právna úprava zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinky a právne následky vyhlásenia konkurzu presne špecifikovala. Vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona, upravujúceho účinky a dôsledky vyhlásenia konkurzu, vyhlásenie konkurzu sa dotýkalo i exekučných konaní vedených na majetok úpadcu (písm. d/ a e/ predmetného ustanovenia) a to tým, že pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť ani viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písm. d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate. Okrem toho, vychádzajúc z ustanovenia § 31 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a vyrovnaní, v priebehu konkurzného konania bolo možné uspokojiť kedykoľvek trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené (§ 14 ods. 1 písm. d/). S poukazom na uvedené je tak zrejmé, že samotná skutočnosť, že súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, ktorý bol povinným v už začatom exekučnom konaní, mala za následok prerušenie tejto exekúcie, pričom ide o právny následok inej právnej skutočnosti (momentom vyhlásenia konkurzu) plynúci priamo zo zákona. Zákon o konkurze a vyrovnaní v § 14 ods. 1 písm. e) ustanovuje, že trovy konania (výkonu rozhodnutia a exekúcie) sú pohľadávkou proti podstate, pričom i následný postup pri uplatňovaní a prihlasovaní pohľadávok, postup správcu pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu a uspokojovaní prihlásených a nepopretých pohľadávok, ako aj ďalšie právne následky spojené s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, sú podrobne upravené v predmetnej osobitnej právnej norme. Súdny exekútor tak, ako osoba práva znalá, mal postupovať pri uplatnení trov exekúcie, ktoré boli pohľadávkou proti podstate, v súlade s ustanoveniami osobitnej právnej normy. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky upravené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, aby súd uložil povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému a vzhľadom na zánik právnej subjektivity povinného nebolo možné uložiť túto povinnosť ani povinnému, a preto súd rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 374 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).