Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/248/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206205991 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6206205991.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa FEROZ, s. r. o. v likvidácii, Kapitulská 15, Bratislava, IČO:35 768 495, zastúpeného Ružička Csekes, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kapitulská 15, Bratislava, IČO: 36 863 360 proti odporcovi LAKOTRADE SLOVAKIA, s. r. o., Hviezdoslavova 1020/8, Trebišov, IČO:36 020 966, zastúpenému AK JUDr. Stanislav Kačšák, s. r. o., Ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO:47 245 034, o zaplatenie 99.581,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/22/2008-948 zo dňa 9. mája 2013 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/22/2008-948 zo dňa 9. mája 2013 v napadnutej časti potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 99.581,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 1. 4. 2005 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 99.581,75 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe vyfakturovanej sumy faktúrou č. 480205/PT 215 odporca vyfakturoval navrhovateľovi 3.370.000,--Sk na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ktorej predmetom boli služby, k poskytnutiu ktorých sa odporca zaviazal. Jednalo sa o ručenie vo vzťahu k D. Q., a. s., ďalej prenájom kancelárskych priestorov navrhovateľovi, prenájom osobných áut navrhovateľovi, vedenie agendy vo vzťahu k bankám, realizácia platieb, obstarávanie výpisov z obchodného registra, vypracovávanie zmlúv, vypracovávanie podkladov pre tendre, vedenie ekonomickej agendy, zabezpečenie styku s colnými úradmi a zabezpečovanie analýz, vzoriek materiálov. Za poskytnutie týchto služieb bola dohodnutá odmena odporcu vo výške 300.000,-- Sk mesačne, ktorá mala byť zaplatená jednorazovo na základe faktúry vystavenej odporcom v priebehu februára 2005. Tejto sume zodpovedajúca faktúra č. 480205/PT 215 zo dňa 22. 2. 2005 sa nachádzala v spise, ktorý viedla spoločnosť NETAK Slovakia, s. r. o. Navrhovateľ k návrhu ďalej uviedol, že uvedenú sumu zaplatil na účet odporcu. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 19. 11. 2009 pod č. k. 6Cb/22/2008-554 návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici boli odpovede svedka D. nejasné, okresný súd neodstránil rozpory vo výpovedi tohto svedka o tom, či vedel o poskytovaní služieb odporcom navrhovateľovi, nevysporiadal sa s nepresnosťou ohľadne fakturovania služieb, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že odporca u navrhovateľa služby, ktoré sa zaviazal poskytovať mu podľa zmluvy aj skutočne vykonával, preto z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu zrušil s tým, že odporca musí v konaní preukázať, že skutočne služby podľa zmluvy pre navrhovateľa vykonával. Okresný súd ďalej uviedol, že doplnil dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom v Banskej Bystrici a uviedol, že z výsluchu svedka D. vyplynulo, že o zmluve o poskytovaní služieb nemal žiadne vedomosti, za súčasného stavu si nespomínal na takúto zmluvu, nakoľko pracoval u odporcu a mal na starosti sklady a logistiku s tým, že o spolupráci medzi navrhovateľom a odporcom mal podľa jeho názoru vedomosti pán I., ktorý pracoval v pozícii riaditeľa spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že odporca nikdy neposkytoval služby tak ako boli v zmluve dohodnuté a počas celého konania poukazoval na dôvody, ktoré boli obsiahnuté v návrhu na začatie konania . Odporca tvrdil, že zmluva bola uzatvorená platne, pričom jedným z argumentov na podporu jeho tvrdenia bola aj tá skutočnosť, že navrhovateľ odstúpil od predmetnej zmluvy, pričom odstúpiť od zmluvy môže len v tom prípade, ak je táto považovaná za platnú. Súd mal s poukazom na vykonané dokazovanie za to, že Zmluva o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená dňa 1. 1. 2004, a ktorú za Slovenskú námornú spoločnosť, s. r. o. (z 9. 3. 2004 COMMEXIM, s. r. o. ) uzavrel V.. U. a za odporcu, predtým Seanergy, s. r. o. V. Y., ktorá bola konateľkou spoločnosti a bola oprávnenou osobou v mene spoločnosti v tom čase konať, je podľa názoru súdu platným právnym úkonom s tým, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa jednalo o simulovaný právny úkon. Aj z výsluchu svedkyne V. Y., ktorá zastupovala odporcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy nesporne vyplynulo, že tu existovala slobodná, vážna vôľa takúto zmluvu uzatvoriť. Okresný súd uviedol, že odporcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že by pre navrhovateľa vykonal práce, ktoré by vyplývali zo samotnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 1. 1. 2004, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali, ani po výzve súdu, aby preukázal, že pre navrhovateľa uvedené práce vykonal, nové dôkazy súdu predložil. Zo samotnej zmluvy vyplýva, že odporca ako poskytovateľ služieb sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi ako objednávateľovi jednotlivé služby, podľa čl. 3 predmetnej zmluvy, a to v celom komplexe, pričom navrhovateľ sa zaviazal za uvedené zaplatiť podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Pokiaľ sa týka jednotlivých činností, ktoré sú zakotvené v čl. 3 zmluvy o poskytovaní služieb, odporca listinnými dôkazmi nepreukázal, že by bol jednotlivé činnosti zabezpečoval, jednak nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o zabezpečovaní vedenia agendy spojené so stykom s bankami, realizáciou platieb, evidencie došlých a odoslaných faktúr. K uvedenému sa vyjadril len svedok G., ktorý podľa jeho výpovede vykonával činnosti spojené s vedením ekonomickej agendy, avšak išlo o činnosti, ktoré vykonával aj pre svojho zamestnávateľa ako zamestnanec spoločnosti Seanergy a ostatné činnosti vykonával na základe pokynov V.. U., pričom podľa jeho vyjadrenia sa malo jednať o činnosti, ktoré boli vykonávané v prospech navrhovateľa. Nevedel presne uviesť, o aké konkrétne činnosti sa jednalo a toto súdu ani neobjasnil. uviedol, že išlo o ekonomickú agendu, pričom pokiaľ bol dotazovaný akým spôsobom napr. fakturoval, uviedol, že to bolo na základe pokynov V.. U. a pána I. s uvedením ich vlastných vyjadrení. Ďalej nebolo preukázané, že by odporca umožnil využívať vlastné obchodné kontakty know-how a skúsenosti na dosiahnutie obchodných zámerov, nebolo súdu preukázané, že by bol odporca sprostredkovával možnosti uzatvárania obchodných zmlúv týkajúcich sa hlavného predmetu podnikania odporcu, nepredložil žiadne relevantné dôkazy týkajúce sa poskytovania svojich kancelárskych priestorov, vrátane všetkej kancelárskej infraštruktúry a spotrebného materiálu, ktorý ani nebol bližšie špecifikovaný, a zároveň nepreukázal poskytovanie svojich dopravných prostriedkov. Pokiaľ sa týka dopravných prostriedok, je potrebné uviesť, že dopravný prostriedok, ktorým bola R. Z., tento patril zamestnancovi Seanergy svedkovi C. G., ktorý využíval tento pri svojich pracovných aktivitách, avšak nepreukázal odporca to, že by predmetný konkrétny dopravný prostriedok bol využívaný spoločnosťou navrhovateľa. Tvrdenie, že motorové vozidlo T. U. bolo využívané spoločnosťou navrhovateľa, resp. v prospech tejto spoločnosti preukázané odporcom nebolo. Tiež ďalšie služby a činnosti, ktoré mal podľa predmetnej zmluvy vykonávať odporca pre navrhovateľa preukázané neboli. Jednalo sa o zabezpečovanie záležitostí týkajúcich sa obchodného registra, živnostenského registra ani colného konania, prípravy obchodných zmlúv a podobne, ani zriadenie telefónneho čísla, ktoré malo byť využívané v prospech navrhovateľa nepreukazuje, že sa jedná o služby, ktoré boli odporcom vykonávané v súlade so zmluvou, uvedené preukazuje len to, že odporca uzavrel zmluvu so spoločnosťou Eurotel. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na ust. článku 4 predmetnej zmluvy, keď podľa bodu 3 bol odporca povinný poskytovať služby podľa čl. 3 bez zbytočného odkladu na základe požiadaviek objednávateľa, to znamená navrhovateľa, pričom navrhovateľ žiadne objednávky pre odporcu nezadával, práve naopak navrhovateľ tvrdil, že uvedené činnosti odporca pre neho nevykonával. Ďalej uviedol, že odporca nepreukázal, že by služby tak ako boli dohodnuté v zmluve o poskytovaní služieb poskytoval, preukázal len tú skutočnosť, že poskytoval navrhovateľovi ručenie - ako aval vlastnej biankozmenky vystavenej dňa 5. 5. 2004 spoločnosťou COMMEXIM, s. r. o. na rad D. Q. (viď čl. 942). Okrem toho však nepreukázal, že by poskytoval navrhovateľovi iné služby v dohodnutej zmluve, pričom si účastníci zmluvy nedojednali finančnú odmenu za poskytovanie čiastkových plnení a dojednaná suma predstavuje plnenie za celý komplet poskytovaných služieb, pričom na druhej strane bolo nesporne preukázané to, že žalovanú sumu navrhovateľ odporcovi zaplatil, a to na základe faktúry vystavenej odporcom. Je teda nesporné, že odporca získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a preto je povinný vyplatenú sumu vrátiť v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Je nesporné i to, že odporca vedel a z okolností musel predpokladať, že ide o finančné prostriedky jemu neprávom vyplatené, keďže práce a služby podľa zmluvy pre navrhovateľa nevykonával. V danom konkrétnom prípade je potom podstatná subjektívna stránka na strane odporcu, to znamená, že vedel alebo mohol predpokladať, že sa jedná o neprávom vyplatené peniaze. Preto súd uložil, aby žalovanú sumu zaplatil odporca navrhovateľovi. Spolu so zaplatením istiny zaviazal odporcu aj na zaplatenie 13 % úroku z omeškania od 1. 4. 2005, t. j. deň potom, kedy bola odporcovi žalovaná suma neprávom vyplatená. Navrhovateľ sa domáhal priznať úrok z omeškania od 23. 3. 2005, súd mu však priznal od 1. 4. 2005, preto v tejto časti súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 7 O. s. p. s tým že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Navrhovateľ mal v konaní úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca proti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 99.581,75 eur spolu s príslušenstvom a proti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol z viacerých dôvodov nesprávne, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež nesprávne právne vec posúdil. Základnou chybou, ktorú súd prvého stupňa urobil pri rozhodovaní tejto veci je, že si sám vytvoril teóriu o tom, že „účastníci zmluvy si nedojednali finančnú odmenu za poskytovanie čiastkových plnení a dojednaná suma predstavuje plnenie za celý komplex poskytovaných služieb“. Takáto dohoda nebola doposiaľ spomenutá ani jedným z účastníkov konania, ani jeden svedok o nej nehovoril, nevyplýva ani z jedného písomného dôkazu, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu. Už vôbec sa nič takéto nespomína v samotnej zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 1. 1. 2004 ani z dodatku k tejto zmluve z 1. 1. 2005. Toto tvrdenie o akejsi komplexnosti odmeňovania je výmyslom súdu prvého stupňa, na ktorom je potom postavená aj teória o odpadnutí právneho dôvodu, a teda o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Podľa názoru odporcu bolo v konaní pred súdom prvého stupňa celkom jasne preukázané, že odporca poskytoval navrhovateľovi služby uvedené v zmluve. Tento záver o reálnom poskytovaní služieb bol preukázaný dvoma písomnými odpoveďami spoločnosti D. Q., a. s., svedeckými výpoveďami svedkov C.. G. a N.. D., listinnými dôkazmi predloženými odporcom. Spoločnosť D. Q., a. s. potvrdila, že odporca poskytol ručenie na zmenke, ktorým bolo zabezpečené ručenie za záväzky navrhovateľa voči tejto faktoringovej spoločnosti. Z písomných stanovísk faktoringovej spoločnosti vyplýva ten záver, že ak by žalovaná spoločnosť neposkytla takéto ručenie na zmenke, nebola by realizovaná žiadna spolupráca medzi faktoringovou spoločnosťou a navrhovateľom. Následne ak by nebolo tejto spolupráce vo faktoringu, neboli by žiadne hospodárske výsledky u navrhovateľa ani žiaden zisk z obchodovania. Toto tvrdenie o nepostrádateľnom postavení odporcu vo vzťahu medzi navrhovateľom a faktoringovou spoločnosťou nespochybňuje ani súd prvého stupňa. Takto je preukázané, že to najdôležitejšie, čo mal odporca pre navrhovateľa podľa zmluvy o poskytovaní služieb poskytovať, tak aj poskytoval. Ďalej uviedol, že svedok G. vypovedal presvedčivo a tak ako sa na prejednávané skutočnosti mohol objektívne pamätať po 9 rokoch. Súd prvého stupňa spomína ako argument v napadnutom rozsudku aj tvrdenie, že svedok nerozlišoval, či práve vykonáva svoju činnosť pre svojho zamestnávateľa (odporcu) alebo pre zmluvného partnera svojho zamestnávateľa (navrhovateľa), a že on vždy konal iba to, čo mu uložil V.. U.. Ak v tomto súd prvého stupňa nachádza argument pre preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia u odporcu, tak znovu sa jedná o chybu na strane súdu prvého stupňa. Ako nejaký subjektívny pocit u svedka G. súvisí s tým, že reálne odporca prostredníctvom svojho zamestnanca skutočne aj dohodnuté činnosti navrhovateľovi poskytoval, odporca nevie pochopiť. Svedok D., hoci nevedel o tom, že bola nejaká zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom potvrdil svedeckú výpoveď svedka G. a tiež popísal tie činnosti vykonávané p. G. pre navrhovateľa, ako ich sám popísal aj samotný svedok G.. Z listín predložených odporcom vyplýva, že navrhovateľ udelil písomné plnomocenstvo C. G. (zamestnancovi odporcu), aby za navrhovateľa uzatvoril písomnú obchodnú zmluvu s treťou osobou, takú zmluvu, ktorá vytvárala predmet podnikania navrhovateľa, pričom kontakt bol zabezpečovaný cez mobilné číslo platené odporcom a cez emailové stránky platené odporcom. Jedná sa o listinu plnomocenstva v súdnom spise na č. l. 345. Z výsluchu svedka G. vyplýva, že sa nejednalo o výnimočný prípad, ale že takýchto prípadov ním realizovaných v jednaní s tretími osobami bolo vykonaných v prospech navrhovateľa viacero. Z týchto dôvodov odporca tvrdí, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal aj na znalecký posudok č. 3/2006, ktorý si dal vyhotoviť navrhovateľ, a to konkrétne na str. 13 znaleckého posudku a najmä na objednávku tohto znaleckého posudku vykonaného navrhovateľom, kde sám navrhovateľ, resp. jeho súčasný advokát žiada znalkyňu o stanovenie výšky škody a ušlého zisku, ktorá mala vzniknúť spoločnosti FEROZ, s. r. o. uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb odporcom. Sám navrhovateľ si uvedomoval, že jeho nárok je nárokom na náhradu škody a nie nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žalobu voči odporcovi zamieta alebo aby odvolací súd podľa § 221 O.s . p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 12. 2006 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 99.581,75 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola fiktívnou zmluvou s tým, že jej jediným cieľom bolo vytvoriť právny podklad pre prevod peňažných prostriedkov zo spoločnosti navrhovateľa na spoločnosť odporcu. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že mu bola predložená k nahliadnutiu aj Zmluva o poskytovaní služieb datovaná dňa 5. 3. 2004, avšak v konaní predložil Zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú dňa 1. 1. 2004. Tvrdil, že táto zmluva je antidatovaná, pretože firemná pečiatka odporcu na zmluve z 1. 1. 2004 obsahuje daňové identifikačné číslo (DIČ) vo formáte, aké sa prideľovalo až po vstupe SR do Európskej únie (t. j. od 1. 5. 2004). Odporca ako poskytovateľ sa predmetnou zmluvou zaviazal poskytnúť objednávateľovi, t. j. navrhovateľovi nasledovné služby : a/ ručenie za objednávateľa v styku s bankami a faktoringovými spoločnosťami, najmä D. Q., a. s. H., b/ zabezpečovanie vedenia agendy spojenej so stykom s bankami, realizáciou bánk, evidencie došlých a odoslaných faktúr, c/ umožnenie využívania vlastných obchodných kontaktov, know-how a skúseností na dosiahnutie obchodných zámerov, d/ sprostredkovanie možností uzatvárania obchodných zmlúv týkajúcich sa hlavného predmetu podnikania objednávateľa, e/ poskytovanie svojich kancelárskych priestorov, vrátane všetkej kancelárskej infraštruktúry a spotrebného materiálu a zároveň poskytovanie svojich dopravných prostriedkov, f/ zabezpečenie záležitostí týkajúcich sa obchodného registra, živnostenského registra, colného konania, prípravy obchodných zmlúv, podkladov pre tendre a ďalšie záležitosti týkajúce sa komplexného vedenia ekonomickej agendy, g/ zabezpečovanie analýz vzoriek materiálov, s ktorými objednávateľ obchoduje. Objednávateľ sa zmluvou zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa článku III. si zmluvné strany stanovili ročnú odmenu dohodou vo výške 10 % z obratu spoločnosti za kalendárny rok najviac však 99.581,75 Eur. Objednávateľ je povinný zaplatiť poskytovateľovi ročnú odmenu na základe faktúry, ktorú vystaví poskytovateľ do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka. Podľa článku V zmluva sa uzatvára odo dňa jej podpisu na dobu neurčitú. Dňa 1. 1. 2005 uzatvorili navrhovateľ s odporcom dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 1. 1. 2004, ktorým došlo k zmene článku III. zmluvy s tým, že zmluvné strany stanovili odmenu dohodou vo výške 9.958,17 Eur/mesiac. Objednávateľ je povinný zaplatiť poskytovateľovi mesačnú odmenu na základe faktúry poskytovateľa. V článku II dodatku sa zmluvné strany dohodli, že ostatné ustanovenia Zmluvy o poskytovaní služieb ostávajú bez zmeny. Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. 480205/PT215 zo dňa 22. 2. 2005 splatnú dňa 22. 3. 2005, ktorou odporca fakturoval navrhovateľovi služby za obdobie február - december 2004 podľa Zmluvy o poskytovaní služieb z 5. 3. 2004 spolu 99.581,75 Eur bez DPH, 118.502,29 Eur s DPH. Zároveň predložil doklad o tom, že odporca navrhovateľovi uvedenú sumu zaplatil. Dňa 30. 1. 2006 navrhovateľ v súlade s čl. V odsek 3 zmluvy o poskytovaní služieb vypovedal odporcovi predmetnú zmluvu v znení dodatku č. 1. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že predmetná zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je zmluvou fiktívnou a odporca činnosti, ktoré mal podľa zmluvy pre navrhovateľa vykonať nevykonal, pretože tieto činnosti pre navrhovateľa boli zabezpečované tretími subjektmi. Keďže podľa jeho názoru došlo k uzavretiu fiktívnej zmluvy, uplatňoval si zaplatenie žalovanej čiastky na základe bezdôvodného obohatenia, pretože žalovanú sumu navrhovateľ odporcovi uhradil. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. 6Cb/22/08-554 zo dňa 19. novembra 2009 zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal ho zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 10.689,85 eur. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41Cob/31/2010-626 zo dňa 10. novembra 2010 rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/22/08-554 zo dňa 19. novembra 2009 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie s tým, že v novom konaní musí okresný súd odstrániť rozpory svedeckej výpovede svedka D. a odporca musí v konaní preukázať, že skutočne služby podľa zmluvy pre navrhovateľa vykonával. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Medzi osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia patrí plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho úkonu, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Za plnenie, kde právny dôvod odpadol možno považovať napr. plnenie, ktoré účastníkovi právneho vzťahu zostalo potom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil jej zrušenie (§ 48 Občianskeho zákonníka). Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne posúdil nárok navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia, pretože medzi účastníkmi konania (prípadne jeho predchodcami) bola dňa 1. 1. 2004 uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb, ktorou sa odporca ako poskytovateľ zaviazal navrhovateľovi ako objednávateľovi poskytnúť služby vyšpecifikované v čl. III. bod 1 predmetnej zmluvy. Navrhovateľ sa odporcovi zaviazal zaplatiť odmenu podľa podmienok dohodnutých v zmluve, a to podľa čl. III. bod 1ročnú odmenu dohodol vo výške 10 % z obratu spoločnosti za kalendárny rok, najviac však 3.000.000,--Sk s tým, že podľa dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb z 1. 1. 2005 si zmluvné strany dohodli odmenu a platobné podmienky nasledovne: zmluvné strany stanovili odmenu dohodou vo výške 300.000,--Sk/mesiac s tým, že odmena zahŕňa všetky náklady spojené s poskytovaním služieb podľa čl. III. ods. 1, najmä cestovné a reprezentatívne náklady, súdne a správne poplatky, náklady spojené s užívaním kancelárskych priestorov, mzdové náklady na zamestnancov poskytnuté služby podľa tejto zmluvy a ďalších nákladov, ktoré v súvislosti s poskytovaním služieb môžu vzniknúť. To, že zmluva bola uzatvorená platne nie je podľa názoru odvolacieho súdu sporné, čo vyplýva aj z faktu, že uvedená suma bola zo strany navrhovateľa na účet odporcu uhradená, o čom svedčia v spise založené bankové výpisy. Navrhovateľ, v tom čase pod obchodným menom COMMEXIM, s. r. o. Veľký Krtíš dňa 30. 1. 2006 v súlade s čl. V. ods. 3 zmluvy o poskytovaní služieb zmluvu z 1. 1. 2004 v znení dodatku č. 1 vypovedal. Okresný súd v doplnení dokazovania, ktoré bolo nariadené Krajským súdom v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení zistil, že odporca služby podľa zmluvy pre navrhovateľa nevykonával. Tieto skutočnosti odporca ani nepreukázal. Ak odporca preukázal len skutočnosť, že poskytoval navrhovateľovi ručenie ako aval biankozmenky vystavenej dňa 5. 5. 2004 spoločnosťou COMMEXIM, s. r. o. na rad D. Q., nepostačuje to na to, aby mohol odporca tvrdiť, že služby pre navrhovateľa v zmysle zmluvy poskytoval. Nenasvedčujú tomu ani výpovede svedka G. a D., ktorí len vo svojich výpovediach všeobecne uviedli, že vykonávali práce aj pre odporcu, aj pre navrhovateľa, keďže svedok G. bol zamestnaný u odporcu, kde mal na starosti ekonomickú agendu s tým, že osobné motorové vozidlo R. Z. bolo jeho súkromné motorové vozidlo. Uviedol, že jazdil a vybavoval veci pre COMMEXIM aj pre Seanergy a bral to tak, že sa jedná o jednu skupinu, nerozdeľoval to, čomu povedali, že je potrebné vybaviť, tak to išiel vybaviť a uviedol tiež, že bol zamestnancom Seanergy, ale všetky ekonomické veci zabezpečoval pre celú skupinu, čo mal vlastne pán U., teda pre spoločnosť. Staral sa hlavne o Seanergy, s tým, že pán U. mal 100 % podiel v spoločnosti Seanergy aj vo FEROZ-e a v COMMEXIME. Svedok ďalej uviedol, že na motorovom vozidle T. U. jazdil pán U.. Svedok D. potvrdil, že pracoval asi v spoločnosti COMMEXIM, s. r. o. ako logistik a mal na starosti dopravu a sklady, niektoré menšie fabriky, kde mal na starosti predaj materiálu. Uviedol, že Seanergy s. r. o. poskytoval nejaké služby pre COMMEXIM, ale je to už dávno, preto si nevie úplne vybaviť, o aké služby sa jednalo, mal to na starosti pán U. a I.. Tiež potvrdil, že svedok G. bol zamestancom Seanergy, s. r. o. a vybavoval za spoločnosť COMMEXIM nejaké veci, nakoľko chodieval do mesta R.. Vybavoval úradné veci, ktoré súviseli s vybavovaním v colných skladoch, ďalšie veci s pánom U. s I., ale ťažko sa mu k tomu vyjadruje. Spomenul si, že pán G. vybavoval aj veci, čo sa týka bankových služieb a komunikoval s bankou. Uviedol, že to bolo pre obidve spoločnosti, pre navrhovateľa aj odporcu. Aj napriek uvedeným výpovediam svedkom má odvolací súd za to, že odporca nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi, že by jednotlivé činnosti v súlade so zmluvou zabezpečoval. V uzavretej zmluve o poskytovaní služieb sú presne uvedené služby, ktoré má odporca poskytovať navrhovateľovi, avšak vykonanie uvedených činností zo strany odporcu preukázané nebolo. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd aj na čl. I. bod 2 dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb, podľa ktorého odmena, ktorú si zmluvné strany v dodatku stanovili vo výške 300.000,--Sk/mesiac zahŕňa všetky náklady spojené s poskytovaním služieb podľa čl. III. ods. 1 zmluvy, najmä cestovné a reprezentatívne náklady súdne a správne poplatky, náklady spojené s užívaním kancelárskych priestorov, mzdové náklady na zamestnancov poskytujúcich služby podľa tejto zmluvy a ďalších nákladov, ktoré v súvislosti s poskytovaním služieb môžu vzniknúť. Ak teda mali účastníci v zmluve a v dodatku vyšpecifikované čo zahŕňa odmena, ktorú si zmluvné strany stanovili dohodou, musí potom odporca uvedené činnosti, za ktoré mu mala byť odmena uhradená aj preukázať. Odporca však takéto dôkazy v súdnom konaní neprodukoval, preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ odporcovi vyplatil sumu 3.570.000,-- Sk bezdôvodne, a z tohto dôvodu mu vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, pretože navrhovateľ od zmluvy o poskytovaní služieb odstúpil. Čo sa týka námietky odporcu, ktorú uviedol v odvolaní, že navrhovateľovi mohol vzniknúť nárok na náhradu škody , ale nie nárok titulom bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že takáto námietka dôvodná nie je, pretože navrhovateľ si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia správne z dôvodu, že uvedenú sumu odporcovi uhradil, uhradil následne, od zmluvy odstúpil a vykonávanie takýchto prác odporca súdu nepreukázal. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že súd je viazaný obsahom, nie formuláciou žalobného návrhu ( napr. uznesenie NS ČR sp.zn. 29 Odo 1063/2004) s tým, že posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku patarí výlučne súdu a navrhovateľ nie je vôbec povinný svoj nárok aj právne kvalifikovať ( rozsudok NS SR 5Cdo 58/1999). Ak by odporca preukazoval len tú časť služieb uvedenú ako ručenie za objednávateľa v styku s bankami a factoringovými spoločnosťami, najmä D. Q., a. s. H., nemôže ani preukazovanie tejto jedinej služby v písomnej forme znamenať, že odporcovi vzniklo právo na vyplatenie dohodnutej odmeny podľa zmluvy a dodatku k nej. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.