Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/108/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201586 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7620201586.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Gizely Majerčák, v spore žalobcu: Nadácia Jozefa Salaja pre Spišské Vlachy a Spiš, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO: 42 181 763, zastúpenej j.STRANAK advokát s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, proti žalovanému: Mesto Spišské Vlachy, SNP 34, Spišské Vlachy, IČO: 00 329 657, zastúpenému JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 47, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13. apríla 2020 č. k. 5C/20/2020-45 takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: I/ uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania stavby Poštová banka Aréna, postavenej na parcele registra „C“, parcelné číslo 2011/10, katastrálne územie A. Z., vytvorenej z parcely registra „E“, parcelné číslo 90761, katastrálne územie A. Z., zapísanej na LV č. X podľa geometrického plánu č. 55/2012 vyhotoveného dňa 30.9.2012 T.. Š. W., geodetom so sídlom L. X, C., autorizačne overeného T.. L. E. dňa 1.10.2012, úradne overeného dňa 8.10.2012 pod č. 505/12, povolenej do užívania Mestom A. Z. pod č.: 53-852/12/Lc, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, II/ žalobcovi uložil povinnosť do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde prvej inštancie žalobu proti žalovanému o ochranu vlastníckeho práva k stavbe Poštová banka Aréna, postavenej na parcele registra „C“, parcelné číslo 2011/10, katastrálne územie A. Z., vytvorenej z parcely registra „E“, parcelné číslo 90761, katastrálne územie A. Z., zapísanej na LV č. X podľa geometrického plánu č. 55/2012 vyhotoveného dňa 30.9.2012 T.. Š. W., geodetom so sídlom L. X, C., autorizačne overeného T.. L. E. dňa 1.10.2012, úradne overeného dňa 8.10.2012 pod č. 505/12, povolenej do užívania Mestom A. Z. pod č.: 53-852/12/Lc. III/ žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením. 2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu), doručenom súdu dňa 16.3.2020 pred začatím konania vo veci samej, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania stavby Poštová banka Aréna, postavenej na parcele registra „C“, parcelné číslo 2011/10, k.ú. A. Z., vytvorenej z parcely registra „E“, parcelné číslo 90761, k.ú. A. Z., zapísanej na LV č. X podľa geometrického plánu č. 55/2012 vyhotoveného dňa 30.9.2012 T.. Š. W., geodetom so sídlom L. X, C., autorizačne overeného T.. L. E. dňa 1.10.2012, úradne overeného dňa 8.10.2012 pod č. 505/12, povolenej do užívania Mestom A. Z. pod č.:53-852/12/Lc (ďalej aj ako „stavba“ , „aréna“ alebo ako „ihrisko“), a to až do rozhodnutia vo veci samej. Taktiež žiadal, aby mu súd uložil povinnosť do 60 dní od právoplatnosti výroku uznesenia podať na súde prvého stupňa žalobu proti žalovanému o ochranu vlastníckeho práva, o uloženie zákazu užívania „stavby“ a aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % vynaložených nákladov. 3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na skutkové tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že „Žalobca je vlastníkom hokejového (hokejbalového) ihriska postaveného v A.R. Z., tzv. Arény, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 29.10.2017 medzi ním ako obdarovaným a spoločnosťou Morfeus s.r.o., Bratislava-Staré Mesto, Dunajská 15/B, IČO: 45 707 138 (ďalej iba ako „Morfeus“). Spoločnosť Morfeus nadobudla Arénu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.10.2017 medzi spoločnosťou Morfeus ako kupujúcim a Inštitútom hokejových štúdií, občianskym združením so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Dubová 14/9, IČO: 42 110 327 (ďalej ako „IHŠ“ alebo ako „právny predchodca žalobcu“) ako predávajúcim. Aréna je postavená na pozemku - parcele registra „E“, parcelné číslo 90761, k.ú. A. Z., zapísanej na LV č. X, rozdelenej podľa geometrického plánu č. 55/2012, vyhotoveného dňa 30.9.2012 T.. Š. W., geodetom so sídlom L. X, C., autorizačne overeného T.. L. E. dňa 1.10.2012, úradne overeného dňa 8.10.2012 pod č. 505/12 na parcely registra „C“, parcelné číslo 2011/10, 2011/11 a 2011/12. Vlastníkom pozemku je žalovaný. Právny predchodca žalobcu postavil Arénu na pozemku žalovaného (parcele registra „C“ č. 2011/10 v k.ú. A. Z.) na základe súhlasu žalovaného v článku III bode 1 Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 5.9.2012. Podľa článku VI, bod 2, písm. b) Zmluvy o spolupráci právny predchodca žalobcu z dôvodu závažného porušovania povinností žalovaného ustanovených v Zmluve o spolupráci (okrem iného aj nezamedzenie predaja alkoholu počas podujatí maloletých, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu v Zmluve o spolupráci výslovne zakázaný), listom zo dňa 23.12.2016, doručeným žalovanému dňa 2.1.2017, vypovedal Zmluvu o spolupráci, v dôsledku čoho táto v súlade s článkom VI, bod 2, písm. b) Zmluvy o spolupráci dňa 1.5.2017 zanikla. Po nadobudnutí dispozičných oprávnení k Aréne sa žalobca pokúšal dohodnúť so žalovaným na spôsobe jej užívania. Ešte 22.1.2018 bolo medzi žalobcom a žalovaným uzavreté Memorandum o spolupráci, v ktorom bol okrem iného deklarovaný spoločný záujem na vykonávaní vzájomných aktivít v Rudoľovej záhrade (t.j. v lokalite, v ktorej je umiestnená Aréna). Dňa 2.12.2019 žalobca obdržal od bližšie nešpecifikovaných poslancov Mesta A. Z. štúdiu rozvoja Rudoľovej záhrady, ktorú žalobca považuje za prvý krok smerujúci k usporiadaniu využívania Arény. S ohľadom na túto štúdiu rozvoja a žalobcom deklarovaný záujem v začatom procese pokračovať, bol žalobca nepríjemne prekvapený, keď sa dňa 4.1.2020 dozvedel, že primátor žalovaného prostredníctvom sociálnej siete facebook verejne vyhlásil, že Arénu nevlastní žalobca ale žalovaný. Následne už ďalší deň žalovaný prostredníctvom sociálnej siete facebook oznámil verejnosti v A. Z. možnosť využívať Arénu na verejné korčuľovanie. Žalovaný verejnosť pozýval do Arény aj prostredníctvom svojho webového sídla. Uvedené konanie žalovaného si žalobca nevie vysvetliť, keďže v predchádzajúcej sezóne 2019 bola medzi žalobcom, žalovaným a Tenisovo-hokejovým klubom Spišské Vlachy uzatvorená zmluva o spolupráci, na základe ktorej žalobca umožňoval v zimnej sezóne bezodplatné užívanie Arény. Žalovaný však žalobcu v sezóne 2020 so žiadosťou o uzatvorenie obdobnej zmluvy o spolupráci ako v predchádzajúcom roku nekontaktoval a Arénu začal užívať bez právneho dôvodu. Tvrdenia primátora prevzala aj verejnosť v Spišských Vlachoch, ktorá rovnako začala spochybňovať vlastníctvo žalobcu. Žalovaný vystupuje ako vlastník Arény a užíva Arénu bez právneho dôvodu, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. V dôsledku neoprávneného užívania Arény žalovaným hrozí žalobcovi vznik škody na majetku (Aréne), ako aj riziko vzniku zodpovednosti za eventuálnu škodu spôsobenú verejnosti v Aréne. Žalobca tiež nevie overiť plnenie povinností podľa všeobecných právnych predpisov (napr. na úseku ochrany pred požiarmi, civilná ochrana). Žalobca je v stave právnej neistoty, nakoľko nevie odhadnúť hranice protiprávneho správania žalovaného, keďže žalovaný si napríklad v minulosti nechal vyhotoviť projekt zastrešenia Arény. Nie je tak možné vylúčiť ani snahy žalovaného o stavebné zásahy do Arény. 4. Konštatoval, že žalobca na podporu svojich tvrdení k návrhu pripojil listinné dôkazy: «Darovaciu zmluvu, uzatvorenú medzi spoločnosťou Morfeus ako darcom a žalobcom ako obdarovaným, uzatvorenú dňa 29.10.2017, ktorej predmetom je úprava práv a povinností zmluvných strán súvisiacich s bezodplatným prevodom vlastníckeho práva darcu k nehnuteľnosti (ihrisku), t.č. nezapísanej v katastri nehnuteľností, postavenej na parcele registra C parcelné č. 2011/10, k.ú. A. Z., vytvorenej z parcely registra E parcelné č. 90761 zapísanej na LV č. X, k.ú. A. Z., nehnuteľnosti povolenej do užívania na základe rozhodnutia Mesta Spišské Vlachy č. 53-852/12/Lc zo dňa 26.9.2012, na obdarovaného. Podľa bodu 4.1 zmluvy bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania obdarovanému pri podpise zmluvy, - Kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi občianskym združením IHŠ ako predávajúcim a spoločnosťou Morfeus ako kupujúcim, uzatvorenú dňa 28.10.2017, ktorej predmetom je úprava práv a povinností zmluvných strán súvisiacich s odplatným prevodom vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnosti (ihrisku), t.č. nezapísanej v katastri nehnuteľností, postavenej na parcele registra C parcelné č. 2011/10, k.ú. A. Z., vytvorenej z parcely registra E parcelné č. 90761 zapísanej na LV č. X, C..Ú.. A.A. Z., nehnuteľnosti povolenej do užívania na základe rozhodnutia M. A. Z. č. 53-852/12/Lc zo dňa 26.9.2012, na kupujúceho za kúpnu cenu 75.000 Eur. Podľa bodu 5.4 zmluvy bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania kupujúcemu pri podpise zmluvy. Kupujúci je oprávnený odovzdať nehnuteľnosť (previesť právo resp. umožniť užívanie nehnuteľností) alebo ju darovať aj ďalšej - tretej osobe, a to výhradne Nadácii Jozefa Salaja pre spišské Vlachy a Spiš, - Vzájomné potvrdenie spísané dňa 21.1.2019 medzi občianskym združením IHS a spoločnosťou Morfeus, ktorým si tieto strany potvrdzujú, že spoločnosť Morfeus vyhlasuje, že nemá záujem od odstúpiť od kúpnej zmluvy (v nadväznosti na ustanovenie bodu 4.1. kúpnej zmluvy) a keďže nehnuteľnosť ako stavba nespĺňa ustanovené stavebnotechnické podmienky podľa ustanovenia § 46 ods. 2 katastrálneho zákona, nie je pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti s účinnosťou od 1.10.2018 potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V dôsledku uvedených skutočností došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na spoločnosť Morfeus, - Oznámenie Mesta Spišské Vlachy zo dňa 26.9.2012, adresované IHŠ (na vedomie zaslané aj Správe katastra SNV a Mestu Spišské Vlachy - odbor výstavby) o upustení od kolaudácie stavby „Rekonštrukcia hokejového ihriska“ v Spišských Vlachoch na pozemku p.č. KN C/2011/10, k.ú. A. Z. a povolení jej užívania na určený účel. Oznámenie bolo vydané v nadväznosti na oznámenie IHŠ o ukončení výstavby stavby povolenej Oznámením o povolení drobnej stavby, vydaným Mestom Spišské Vlachy - odborom výstavby a ŽP pod č. 53-56/12/Lc zo dňa 14.3.2012, - Geometrický plán č. 55/2012, vyhotovený dňa 30.9.2012 T.. Š. W., geodetom so sídlom L. X, C., autorizačne overený T.. L. E.Ý. dňa 1.10.2012, úradne overený dňa 8.10.2012 pod č. 505/12 na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam parcelné číslo 2011/10, 2011/11, 2011/12 vytvorených z doterajšej parcely KN E č. 90761, - Zmluvu o spolupráci zo dňa 5.9.2012, uzatvorenú medzi zmluvnými stranami IHŠ ako investorom, Mestom Spišské Vlachy ako partnerom a Centrom voľného času Spišské Vlachy ako správcom, ktorej predmetom je aj úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán v rámci spolupráce pri výstavbe a prevádzkovaní hokejového ihriska postaveného na pozemku p. č. KN C 2011/10 patriacom Mestu Spišské Vlachy, nachádzajúcom sa v k.ú. A. Z. zapísanom na LV č. X. Občianske združenie IHŠ sa ako investor v zmluve okrem iného zaväzuje na svoje náklady zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie potrebnej na výstavbu hokejového ihriska, ako aj samotnú výstavbu hokejového ihriska. Investor sa tiež zaviazal bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu o skolaudovaní ihriska, previesť všetky vlastnícke práva viažúce sa k ihrisku na nového vlastníka, ktorým bude Mesto Spišské Vlachy, a to jeho odpredajom za symbolickú sumu 1 Euro. V prípade nesplnenia niektorej z povinností v zmluve uvedenej, sa investor zaviazal pristúpiť k úhrade škody, ktorá týmto jeho konaním niektorému z účastníkov zmluvy vznikla. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou vypovedať ju ktoroukoľvek zmluvnou stranou, a to aj bez uvedenia dôvodu, - Memorandum o spolupráci zo dňa 22.1.2018, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, ktorým títo okrem iného preukazujú svoju slobodnú vôľu spolupracovať v tam uvedených oblastiach spolupráce. Jednou z hlavných foriem spolupráce v zmysle memoranda sú aj vzájomné konzultácie a aktivity pri prevádzke, údržbe a využívaní Arény. V memorande dohodnuté formy spolupráce budú strany realizovať na základe spoločných projektov a osobitných zmlúv. V zmysle preambuly uvedeného memoranda, je mesto (žalovaný) aj vlastníkom pozemku - parcely registra E č. 90761 na LV č. X k. ú. A. Z. a nadácia (žalobca) je vlastníkom Hokejového štadióna Poštová Banka Aréna (Aréna) postaveného na parcele registra E č. 90761, k.ú. A. Z., ktorý získala od IHŠ ako investora výstavby Arény a predchádzajúceho majiteľa. Memorandum bolo uzavreté na dobu 20 rokov s možnosťou každej zo strán vypovedať ho aj bez uvedenia dôvodu, - Zmluva o spolupráci, ktorej zmluvnými stranami sú žalobca, žalovaný a Tenisovo-hokejový klub Spišské Vlachy, predmetom ktorej je úprava práv a povinností zmluvných strán pri užívaní a prevádzkovaní Arény. Uvedená zmluva bola predložená bez podpisom zmluvných strán, nie je preto preukázané jej uzavretie ani dátum kedy sa tak malo stať. V zmysle bodu 6.1 zmluvy (trvanie zmluvy) sa však právny vzťah ňou založený zakladá na obdobie 8.1.2019 až 15.4.2019, - Príspevok primátora žalovaného na infokanále občanov mesta Spišské Vlachy zo dňa 4.1., podľa ktorého vlastníkom klziska PBA je len mesto, - Printscrren webového sídla žalovaného zo dňa 27.1.2020 a príspevok žalovaného zo dňa 5.1. na oficiálnej stránke mesta Spišské Vlachy o možnosti bezplatného verejného korčuľovania na klzisku v Rudoľovej záhrade každý deň vrátane víkendov, ktorým ... - Príspevok verejnosti na facebookovej stránke žalovaného, z ktorého vyplýva okrem iného aj názor, že majiteľmi klziska sú všetci vlašania (občania Spišských Vlachov), - Zoznam faktúr prijatých žalovaným v roku 2017, kde pod p.č. 29 sa nachádza faktúra od dodávateľa za plnenie „Projektová dokumentácia prestrešenie plochy pre kul. podujatia, klzisko“.» 5. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 a 2 CSP, § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca „nateraz a na účel nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil existenciu právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj to, že súčasný stav si vyžaduje dočasnú úpravu vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia.“, a teda že žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nepredstavuje neprimeraný zásah do vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. 6. Dôvodil, že „Vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa navrhované opatrenie týka (Aréne) mal súd zo Zmluvy o spolupráci z roku 2012 za osvedčené, že jej výstavbu zabezpečovalo (aj finančne - na svoje náklady) občianske združenie IHŠ ako investor stavby. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že Aréna je postavená na pozemku vo vlastníctve Mesta A. Z., ktoré tento pozemok na daný účel poskytlo (čl. III bod. 1. Zmluvy o spolupráci). Z predloženého Oznámenia mesta zo dňa 26.9.2012 vyplývajú skutočnosti, že výstavba sa uskutočnila s povolením príslušného stavebného úradu, od kolaudácie stavby bolo stavebným úradom upustené a užívanie stavby bolo povolené. V zmysle Zmluvy o spolupráci mal investor po skolaudovaní Arény previesť vlastnícke práva k nej sa viažuce na Mesto Spišské Vlachy (čl. II. bod 5 Zmluvy o spolupráci) s tým, že mesto malo zriadiť vecné bremeno v podobe predkupného práva k Aréne v prospech investora a Nadácie Poštovej Banky (čl. III. bod 9 Zmluvy o spolupráci). Možno predpokladať (v zmysle obsahu návrhu a ostatných predložených dôkazov), že ani investor a ani mesto k splneniu týchto zmluvných záväzkov nepristúpilo. Podľa tvrdenia žalobcu občianske združenie IHŠ predmetnú zmluvu vypovedalo listom zo dňa 23.12.2016 (nebol predložený).“ 7. Súd prvej inštancie konštatujúc, že „Občianske združenie IHŠ ako predávajúci previedol vlastnícke právo k Aréne Kúpnou zmluvou zo dňa 28.10.2017 na spoločnosť Morfeus s.r.o., ktorá bola v zmysle čl. 5.4 Kúpnej zmluvy oprávnená nehnuteľnosť ďalej darovať, avšak výhradne Nadácii Jozefa Salaja pre Spišské Vlachy a Spiš (t.j. pre žalobcu). K realizácii tohto oprávnenia spoločnosť Morfeus s.r.o. aj pristúpila, a to darovacou zmluvou zo dňa 29.10.2017, na základe ktorej sa vlastníkom Arény stal žalobca“, ako i že „žalobcu ako vlastníka Arény žalovaný spočiatku akceptoval, čo vyplýva napr. z predloženého Memoranda o spolupráci (jeho preambuly), podpísanom žalobcom a žalovaným dňa 22.1.2018 (t.j. po odovzdaní Arény žalobcovi ako obdarovanému)“, na základe čoho mal súd za osvedčené, že žalobca je vlastníkom Arény, pričom vzhľadom na charakter stavby sa v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) nevyžaduje jej zápis do katastra nehnuteľností. 8. Ďalej súd prvej inštancie usúdil, že žalobca tiež osvedčil svoje tvrdenie, že žalovaný (konkrétne jeho zástupca) v súčasnosti spochybňuje vlastnícke právo žalobcu k Aréne a sám sa považuje za jej vlastníka a že žalovaný sa ako vlastník aj správa, keď verejne umožnil využívanie Arény v zimnej sezóne verejnosti. Dodal, že „z predloženého zoznamu faktúr tiež vyplýva, že žalovaný si nechal vypracovať projekt zastrešenia klziska, čo v kontexte s prehláseniami žalovaného ohľadne vlastníctva k stavbe odôvodňuje obavu žalobcu z možného ďalšieho zásahu do jeho vlastníckeho práva.“ 9. Výrok o uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 336 ods. 1 CSP a skutočnosťou, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a o uloženie tejto povinnosti žalobca v návrhu aj sám žiadal Nakoľko, uložil zároveň podľa ustanovenia žalobcovi. Na podanie žaloby súd určil lehotu 40 dní s odôvodnením, že takto stanovenú považoval za primeranú vzhľadom na už rozpracovanú žalobu žalobcu v čase podania návrhu, ako aj vzhľadom na čas, ktorý uplynul od podania návrhu do rozhodnutia o ňom. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 11. Proti všetkým výrokom uznesenia podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil, návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podčiarkol, že neuznáva nárok žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia podaný žalobcom z dôvodu ním tvrdenej existencie potreby bezodkladne upraviť pomery, a ani nárok žalobcu vo veci samej, ktorý nielenže upravil skutkové okolnosti podľa toho, ako mu to vyhovovalo, ktoré si súd prvej inštancie, domnievajúc sa o ich správnosti, nesprávne osvojil. Hodnoverné osvedčenie nároku nemôže podľa žalovaného prísť vôbec do úvahy. Odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 30bdo/l/2017 zároveň tvrdil, že absentuje existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, lebo žalovaný hokejové ihrisko neužíval v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a neužíva ho ani v súčasnosti, pričom platí, že „potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom“, a žalovanému nie je známe, aké konanie žalovaného vytvára nezvratný stav alebo vedie k neodstrániteľným následkom. Žalovaný za nespôsobilé súdnej ochrany označil tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca je vlastníkom stavby - hokejového ihriska, nachádzajúceho sa na pozemku žalovaného, ktoré spolu so žalovaným postavil Inštitút hokejových štúdií, od ktorého mal hokejové ihrisko nadobudnúť do svojho vlastníctva žalobca, a ak žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v druhej polovici marca 2020 a domáhal sa v ňom uloženia zákazu žalovanému toto užívať s tvrdením, že žalovaný spochybňuje vlastníctvo žalobcu k hokejovému ihrisku, že v roku 2017 si žalovaný nechal vypracovať projekt na zastrešenie ihriska a že žalovaný umožnil deťom v Spišských Vlachoch zimné korčuľovanie na hokejovom ihrisku v mesiacoch december 2019 až január 2020 v súlade s podpísaným Memorandom o spolupráci, ktoré skutočnosti podľa žalobcu preukazujú nevyhnutnú potrebu upraviť pomery do skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa chce žalobca taktiež domáhať, aby súd zakázal žalovanému užívať hokejové ihrisko, a teda žalobca sa nechce domáhať určenia vlastníckeho práva, hoci predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má byť podľa žalobcu poskytnutie dočasnej ochrany vlastníckeho práva k hokejovému ihrisku. Žalovaný v tejto súvislosti podčiarkol, že súčasné hokejové ihrisko nie je novou stavbou, ale hokejové ihrisko vzniklo rekonštrukciou existujúceho hokejového ihriska, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného už od čias socialistickej éry, čo napokon vyplýva aj z dokumentov stavebného úradu o rekonštrukcií hokejového ihriska, čo podľa žalovaného preukazuje dôkaz - Oznámenie o povolení drobnej stavby Rekonštrukcia hokejového ihriska v Spišských Vlachoch, Oznámenie o ukončení drobnej stavby Rekonštrukcia hokejového ihriska y Spišských Vlachoch zo dňa 26.9.2012 a Zápisnica o odovzdaní a prevzatí staveniska Rekonštrukcia hokejového ihriska v Spišských Vlachoch, ktoré žalovaný predložil v prílohe odvolania. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1350/2005, podľa ktorého „prístavby a iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci“, pričom „nie je rozhodné, kto bol stavebníkom, na čie meno znelo stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ani to z akých prostriedkov boli stavebné úpravy financované. V tomto prípade sa nejedná o samostatnú vec, pretože prístavbu nemožno od pôvodnej stavby fyzicky oddeliť a pôvodná stavba je súčasťou celku. Jedná sa len o rozšírenie stavby, teda o súčasť veci hlavnej, ktorá s ňou po právnej stránke zdieľa všetko, čo sa jej týka. ... Z hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných konštrukcií, pretože pôvodná stavba buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej, alebo nezanikla a novo vybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej“, žalovaný tvrdil, že išlo len o rekonštrukciu už existujúcej veci (kde sa len spevnila plocha a vymenili mantinely), ktorou nedochádza k zmene vlastníckeho práva k stavbe, vždy bol presvedčený o tom, že hokejové ihrisko mu patrí ako vlastníkovi. Upozornil, že žalovaný sa z účtovných dôvodov dohodol s právnym predchodcom žalobcu, že uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorou zároveň učinia nesporným, že vlastníkom hokejového ihriska je žalovaný. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 5.12.2012 a následne zverejnená na webovom sídle žalovaného, ktorý následne uzatvoril so žalobcom dňa 22.1.2018 Memorandum o spolupráci, s trvaním na 20 rokov, umožňujúce deťom využívať hokejové ihrisko aj počas sporov so žalobcom, ktoré žalobca nikdy nevypovedal, hoci tak mohol učiniť bez akéhokoľvek dôvodu v súlade s jeho bodom. 3.2. článkom 3. 12. Žalovaný vo svojom odvolaní namietol výrok žalobcu, že žalovaný užíva hokejové ihrisko. Naopak žalovaný tvrdil, že hokejové ihrisko nevyužíva v súčasnosti a ani ho nevyužíval v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný totiž umožnil deťom užívanie hokejového ihriska cca 3 mesiace pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to počas zimných mesiacov 12/2019 - 1/2020, kedy bolo možné urobiť na ihrisku ľad. Zdôraznil, že hokejové ihrisko nie je zastrešené, podlaha nie je chladená, na zemi je len betón, a je preto vylúčené, aby sa žalobca obával, že žalovaný bude užívať hokejové ihrisko pred zimnou sezónou 2021. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný si nechal v roku 2017 vyhotoviť projekt zastrešenia hokejového ihriska, žalovaný spochybňoval argumentujúc, že si síce nechal vyhotoviť projekt zastrešenia, no nie hokejového ihriska, ale tanečnej sály vo vlastníctve žalovaného, ktorá sa nachádza vedľa hokejového ihriska, nie je s hokejovým ihriskom spojená a s hokejovým ihriskom nesúvisí. Napokon doplnil, že dňa 10.3.2018 žalobca zaslal žalovanému e - mail, v ktorom žalobca výslovne odmietol uzavrieť zmluvu o spolupráci, ktorú predložil súdu žalobca. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v prílohe svojho odvolania predložil ako dôkaz tiež kúpnu zmluvu zo dňa 5.12.2012, Prtscreen webstránky žalovaného, projekt a E - mail žalobcu zo dňa 10.3.2018. 13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu a v doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a žalobcovi priznať nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu tvrdenia uvádzané žalovaným v odvolaní sú účelové, v rozpore so skutočnosťou, zavádzajúce, právne nesprávne a presahujúce rámec konania o neodkladnom opatrení, lebo žalovaný de facto právne polemizuje s predloženými listinnými dôkazmi. Podľa žalobcu právna polemika žalovaného nie je takej kvality, aby vyvrátila skutočnosti „osvedčené“ žalobcom, t.j. žalovaný sa môže týmito prostriedkami brániť v konaní vo veci samej v rámci riadneho dokazovania. Žalobca označil tvrdenie žalovaného o údajnej rekonštrukcii ihriska za účelovú konštrukciu. Tvrdil pritom, že žalovaný od počiatku svojej participácie v projekte vedel a rešpektoval, že zámerom investora je vybudovať nové ihrisko, ktoré bude až následne prevedené do vlastníctva Mesta Spišské Vlachy. Upozornil, že žalovaného s ponukou vybudovať nové hokejbalové ihrisko oslovil investor - občianske združenie Inštitút hokejových štúdií (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), ktorého úmyslom bolo vybudovať hokejové a hokejbalové ihrisko (Arénu) v areáli miestnej Základnej školy Komenského 6 tak, aby bolo čo najbližšie žiakom a deťom a v takejto forme bol mestskému zastupiteľstvu žalovaného primátorom dňa 13.12.2011 prednesený návrh na účasť v projekte, primátor však ako náhradné miesto na mestskom zastupiteľstve zo dňa 13.12.2011 navrhol súčasnú lokalitu Arény, čo samo o sebe vylučuje, aby úmyslom právneho predchodcu žalobcu a podstatou projektu bola rekonštrukcia existujúceho ihriska, ako to naznačuje žalovaný, keď uzatvorenú kúpnu zmluvu v podstate považuje len za účtovnú formalitu. Dodal, že žalovaný od počiatku svojej účasti v projekte pravidelne vystupoval voči právnemu predchodcovi žalobcu ako vlastníkovi a Arénu označoval ako „novovybudované ihrisko“. Podľa žalobcu je vnútorne nekonzistentný argument žalovaného názvom stavby „Rekonštrukcia hokejového ihriska", ktorý je uvedený v Oznámení o povolení drobnej stavby a Oznámení o povolení Arény do užívania, ktorý má podporovať tvrdenú rekonštrukciu existujúceho ihriska, a to z dôvodu, že je v priamom rozpore s predloženými rozhodnutiami stavebného úradu Mesta Spišské Vlachy, ktorý v danom čase nemal pochybnosti o vlastníckom práve právneho predchodcu žalobcu k zhotovovanej Aréne, lebo inak by nemohol viesť stavebné konanie. Podčiarkol, že predchádzajúce „ihrisko“ bolo len prírodným klziskom, upraveným povrchom pozemku a nemalo povahu stavby, ktorú by bolo možné rekonštruovať. Žalobca poukázal na rozpor žalovaným tvrdenej „rekonštrukcie hokejového ihriska“ s objektívnou skutočnosťou. V tejto súvislosti žalobca poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1118/2005 argumentoval, že „existujúce hokejové ihrisko, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného už od čias socialistickej éry“ bolo de iure a de facto len prírodným klziskom, pozemkom, ktorý bol dlhodobo trávnatou plochou a až následne bol čiastočne upravený aspoň navezením štrku, antuky a pod., pričom je notorietou, že vrstva štrku, antuky a pod. nie je stavbou podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. že takouto formou úpravy pozemku nedochádza k vzniku samostatnej veci, ktorá by bola predmetom občianskoprávnych vzťahov s vlastným majetkovoprávnym režimom, a ktorú by bolo možné „rekonštruovať“, naopak Aréna je vzhľadom na jej stavebno-technické vyhotovenie bez akýchkoľvek pochybností stavbou, pri ktorej je už laicky voľným okom zrejmé, že nejde len o obyčajnú úpravu pozemku. Zdôraznil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 5.12.2012, ktorá v dôsledku rozväzovacej podmienky obsiahnutej v bode 3.5. pre nesplnenie povinností žalovaného zanikla po 45. dňoch od jej účinnosti, je podľa názoru žalobcu pre prebiehajúce konanie relevantná len ako ďalší dôkaz, ktorý preukazuje, že v čase realizácie bolo pre obe strany nesporné, že vlastníkom novo vybudovanej Arény je (bude) právny predchodca žalovaného. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o užívacom práve vyplývajúcom z uzatvoreného memoranda je v rozpore so znením memoranda, ktoré v žiadnej časti neoprávňuje žalovaného užívať Arénu, čo potvrdzuje oprávnenosť obáv žalobcu, lebo žalovaný neváha uvádzať nepravdy aj v súdnom konaní. Zdôraznil, že Arénu je možné užívať aj mimo zimnej sezóny, čo vyplýva aj z článku IV. bodu 4 písm. f) Zmluvy o spolupráci, podľa ktorého „CVČ sa zároveň zaväzuje, že umožní užívanie hokejového ihriska výlučne pre hokej, hokejbal, volejbal, tenis, nohejbal a korčuľovanie na ľade“, naviac sám žalovaný bol počas platnosti Zmluvy o spolupráci usporiadateľom resp. iným účastníkom viacerých podujatí usporiadaných v Aréne mimo zimnej sezóny: hokejbalový turnaj o pohár primátora mesta v r. 2012, veľkonočný hokejbalový turnaj v r. 2014, hokejbalový turnaj pri príležitosti Dní mesta Spišské Vlachy v r. 2014, 10. ročník športových hier seniorov okresu SNV v r. 2016, športové hry pri príležitosti Dňa detí v r. 2016. Žalobca vyjadril podozrenie, že žalovaný predložil na svoju obranu len časť projektovej dokumentácie z r. 2017, ktorá sa podľa tvrdení žalovaného (v rozpore so zoznamom faktúr zverejňovaných na webovom sídle žalovaného) nemala týkať Arény, ale len tanečnej sály. Za nesprávne označil žalobca právne názory žalovaného obsiahnuté v bodoch 23. až 27. odvolania o nemožnosti podať žalobu v znení navrhovanom žalobcom resp. o nevhodnosti zvolenej žaloby, ako i tvrdenia žalovaného v bodoch 28. až 33. odvolania ohľadom absencie podmienky bezodkladnosti a nezvratnosti, lebo potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery a žalovaný v odvolaní nesprávne zhrnul skutočný stav rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 30bdo/1/2017. Napokon žalobca označil za zmätočné vyjadrenie v bode 15 písm. e) odvolania žalovaného, lebo predložená zmluva o spolupráci bola uzatvorená v roku 2019, a nie v roku 2018 ako uvádza žalovaný, ktorý zmluvu podpísal 15.1.2019 a žalobca nerozumie, ako sa proces z roku 2018 má dotýkať zmluvy o spolupráci z roku 2019. V prílohe vyjadrenia k odvolaniu žalobca predložil výňatok zo zápisnice z MsZ zo dňa 4.9.2012, podpísanú zmluvu o spolupráci z r. 2019 a fotodokumentáciu k stave pozemky pred výstavbou Arény i k podujatiam usporiadaným mimo zimnej sezóny. 14. Odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal včas podané odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 15. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal dôsledne so splnením zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a v dôsledku toho aj nesprávne rozhodol, ak vyhovel návrhu žalobcu, podanému pred začatím konania, a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania stavby Poštová banka Aréna, postavenej na parcele registra „C“, parcelné číslo 2011/10, katastrálne územie A. Z., vytvorenej z parcely registra „E“, parcelné číslo 90761, katastrálne územie A.É. Z., zapísanej na LV Č.. X podľa geometrického plánu č. 55/2012 vyhotoveného dňa 30.9.2012 T.. Š. W., geodetom so sídlom L. X, C., autorizačne overeného T.. L. E. dňa 1.10.2012, úradne overeného dňa 8.10.2012 pod č. 505/12, povolenej do užívania Mestom Spišské Vlachy pod č.: 53-852/12/Lc, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a súčasne žalobcovi uložil povinnosť do 40 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde prvej inštancie žalobu proti žalovanému o ochranu vlastníckeho práva k stavbe Poštová banka Aréna. 16. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie napriek skutočnosti, že v čase jeho rozhodovania neboli už pre aplikáciu tohto inštitútu splnené zákonné podmienky. 17. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, účelom ktorého je bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi sporovými stranami, resp. obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže o tomto návrhu súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote (§ 328 ods. 2 CSP) a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Jeho náležitosti sú vymedzené v § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie zákonných predpokladov musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 25. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu). Všetky zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. 26. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný. 27. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch preskúmavaného uznesenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (por. m.m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). 28. Odvolací súd po preskúmaní veci, posudzujúc právne pomery a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce v dôvodoch svojho uznesenia náležite citoval všetky relevantné procesné ustanovenia týkajúce sa neodkladného opatrenia, tieto však v skutkových okolnostiach daného prípadu nesprávne aplikoval ak uzavrel, že žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo žalobcu ohrozené, a to za stavu, ak - žalobca vo svojom návrhu na neodkladné opatrenie v tomto smere tvrdil, že a) žalovaný vystupuje ako vlastník Arény a užíva Arénu bez právneho dôvodu, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, b) v dôsledku neoprávneného užívania Arény žalovaným hrozí žalobcovi vznik škody na majetku (Aréne), ako aj riziko vzniku zodpovednosti za eventuálnu škodu spôsobenú verejnosti v Aréne, c) žalobca je v stave právnej neistoty, nakoľko nevie odhadnúť hranice protiprávneho správania žalovaného, keďže žalovaný si napríklad v minulosti nechal vyhotoviť projekt zastrešenia Arény a nie je tak možné vylúčiť ani snahy žalovaného o stavebné zásahy do Arény, a ak - tieto svoje argumenty žalobca odvodzoval z tvrdenia, že: 1/ žalobca sa dňa 4.1.2020 dozvedel, že primátor žalovaného prostredníctvom sociálnej siete facebook verejne vyhlásil, že Arénu nevlastní žalobca ale žalovaný a následne už ďalší deň žalovaný prostredníctvom sociálnej siete facebook oznámil verejnosti v Spišských Vlachoch možnosť využívať Arénu na verejné korčuľovanie, 2/ žalovaný verejnosť pozýval do Arény aj prostredníctvom svojho webového sídla, 3/ žalovaný nekontaktoval žalobcu v sezóne 2020 so žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o spolupráci, obdobnej ako bola uzatvorená v predchádzajúcej sezóne 2019 medzi žalobcom, žalovaným a Tenisovo-hokejovým klubom Spišské Vlachy, na základe ktorej žalobca umožňoval v zimnej sezóne bezodplatné užívanie Arény, a Arénu začal užívať bez právneho dôvodu, 4/ tvrdenia primátora prevzala aj verejnosť v Spišských Vlachoch, ktorá rovnako začala spochybňovať vlastníctvo žalobcu, a ak - z obsahu súdneho spisu plynie, že na svoje tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o existencii tvrdenej naliehavej potreby úpravy pomerov strán žalobca predložil súdu fotokópiu listiny s názvom Poštová banka Aréna Spišské Vlachy, Harmonogram využitia november 2012 - február 2013 (č.l. 18 súdneho spisu), fotokópiu listiny, z ktorej plynie údaj: 3:56, so 4.1. facebook.com, autor: Infokanál občanov a mesta Spišské Vlachy, a text ...toto memorandum neznamená nič, lebo je založené na podvode... (č.l. 22 súdneho spisu), fotokópiu listiny, z ktorej vyplýva oznam: Mesto Spišské Vlachy - oficiálna stránka, 5. januára (bez uvedenia roku, pozn. odvolacieho súdu), „Keďže nám nasnežilo pomaly pripravujeme klzisko spolu zo zamestnancami mesta a dobrovoľníkmi, od 13.00 h. do 21.00 h. verejné korčuľovanie v Rudoľovej záhrade. Tešíme sa na vás“ (č.l. 23 súdneho spisu), fotokópiu „printscrren“-u webového sídla žalovaného (bez uvedenia dátumu), z ktorého je zrejmá správa v nasledovnom znení: „Mesto Spišské Vlachy Vás pozýva na verejné korčuľovanie do Rudoľovej záhrady každý deň vrátane víkendov. Keďže prázdniny sa skončili a treba sa pripravovať do školy, verejné korčuľovanie sa upravuje v čase od 13.00 h do 19.00 h. Doobedňajšie hodiny budú k dispozícii školám a hokejistom. Klzisko si môžete rezervovať na tel.“ (č.l. 24 súdneho spisu) a fotokópiu listiny s informáciou „Komentáre“, bez uvedenia dátumu (č.l. 29 a 30 súdneho spisu). 29. Odvolací súd má za to, že žalobcom udávané dôvody a predložené dôkazy nepreukazujú zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov za účelom odvrátenia nebezpečenstva takého konania žalovaného, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne by viedlo k neodstrániteľným následkom pre žalobcu v podobe žalobcom v návrhu tvrdenej (avšak ničím bližšie nešpecifikovanej) hrozby vzniku škody na majetku (Aréne) v dôsledku neoprávneného užívania Arény žalovaným, ako aj rizika vzniku zodpovednosti žalobcu za eventuálnu škodu spôsobenú verejnosti v Aréne, a tiež v podobe snahy žalovaného o stavebné zásahy do Arény. 30. Je totiž potrebné prisvedčiť žalovanému v jeho odvolaní predovšetkým v tom, že úsudok o splnení podmienky nevyhnutnej potreby úpravy pomerov strán nemožno vyvodiť bez ďalšieho iba z tvrdenia žalobcu, že žalovaný spochybňuje vlastníctvo žalovaného a užíva hokejové ihrisko, pokiaľ v tomto smere žalobca predložil súdu iba dôkaz, že žalovaný umožnil deťom užívanie hokejového ihriska cca 3 mesiace pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to počas zimných mesiacov 12/2019 - 1/2020, kedy bolo možné urobiť na ihrisku ľad, čo potvrdil sám žalovaný. Ani ostatné argumenty žalobcu v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukazujú podstatný atribút neodkladného opatrenia, a to je atribút bezodkladnosti v situácii, ak z nich nemožno vyvodiť záver, že by žalovaný v čase nariadenia neodkladného opatrenia hokejové ihrisko akokoľvek využíval. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko nebolo možné vychádzať len z tvrdenej domnienky žalobcu, že žalovaný vystupuje ako vlastník Arény a užíva Arénu bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho hrozí žalobcovi vznik škody na majetku (Aréne), ako aj riziko vzniku zodpovednosti za eventuálnu škodu spôsobenú verejnosti v Aréne, na čom nemôžu nič zmeniť ani ostatné tvrdenia žalobcu v návrhu a ani v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. 31. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. 32. O trovách konania rozhodol odvolací súd § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal procesne úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).