Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/124/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200697 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200697.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobca: Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalšieho účastníka konania: GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom Grösslingová 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, zast. JUDr. Michal Luknár, advokát, so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, IČO: 37 869 566, s adresou na doručovanie Grösslingová 45, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 728-1261/2018 zo dňa 26. septembra 2018, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Hlavného banského úradu č. 728-1261/2018 zo dňa 26. septembra 2018 a rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 495-1594/2018 zo dňa 20. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške náhrady trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Obvodný Banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 495-1594-2018 z 20.06.2018 (ďalej len „rozhodnutie o vyvlastnení"), ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy podľa § 41 ods. 2 písm. l) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správne v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.") a podľa § 1 písm. b) Vyhlášky MH SR č. 333/1996 Z.z., na základe návrhu spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. (v procesnom postavení ďalší účastník konania) rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o vyvlastnení" alebo „zákon č. 282/2015 Z. z.") o vyvlastnení pozemkov vyvlastňovaného subjektu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o. (v procesnom postavení žalobca), takto: „Podl'a § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (d'alej len ,,zákon č. 282/2015 Z. z.") v y v l a s t ň u j e 1. Identifikácia nehnutel'nosti: pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území V., obec V., okres J.: - KN-C p. c. XXX/XX o výmere 17 652 m2, druh pozemku - ostatné plochy - KN-C p. c. XXX/XX o výmere 65 324 m2, druh pozemku - ostatné plochy 2. účel vyvlastnenia vo verejnom záujme: banská činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska, alebo rozšírenie dobývania výhradného ložiska, vrátane činnosti vykonávaných v súvislosti s dobývaním, a to zriad'ovania a prevádzky odvalov, výsypiek a odkalísk a výstavby, zariadení na úpravu a zušľachťovanie nerastov 3. Vyvlastňovaný: Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 6266/S 4. Vyvlastniteľ': GEOCOMPLEX, a.s., Grosslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka 413/B 5. Rozhodnutie: Vlastnícke právo k pozemku KN-C p. č. XXX/XX o výmere 17 652 m2 a k pozemku KN-C p. č. XXX/XX o výmere 65 324 m2 prechádza z organizácie Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, na organizáciu GEOCOMPLEX, a.s., Grosslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 6. Primeraná náhrada za vyvlastnenie: podl'a Znaleckého posudku č. 144/2016 zo dňa 17.10.2016 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnutel'nosti a všeobecnej hodnoty nájmu nehnutel'nosti dotknutých pozemkov v k. ú. V., ktorý vypracoval Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o,, Miletičova 21, 821 09 Bratislava, bola stanovená jednotková hodnota pozemkov v k. ú. V. na hodnotu 1,24 €/m2. Všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov podl'a tohto posudku, za ktoré patrí doterajšiemu vlastníkovi náhrada v peniazoch, je nasledovná: Pozemok KN-C p. c. XXX/XX o výmere 17 652 m2.....................................21 888,48 € Pozemok KN-C p. c. XXX/XX o výmere 65 324 m2.....................................81 001,76 € 7. Lehota na začatie užívania pozemkov: sa určuje podl'a § 16 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. v trvaní 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia 8. Spôsob platby a lehota na zaplatenie Organizácia GEOCOMPLEX, a.s., Grosslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638 platbu ako náhradu za vyvlastnenie vykoná prevodom na účet organizácie Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764 v banke a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 9. Námietky proti vyvlastneniu pozemkov pare. KN-C č. XXX/XX a č. XXX/XX v k. ú. V. v liste pod názvom ,,Námietky - Nesúhlasné stanovisko k vyvlastňovaciemu konaniu" doručeným na OBU v Banskej Bystrici dňa 20.3.2018, v listine ,,Námietky - Doplnenie Nesúhlasné stanovisko k vyvlastňovaciemu konaniu" doručeným na OBU v Banskej Bystrici dňa 17.5.2018 a v zápisnici z ústneho pojednávania zaprotokolovanej pod č. 495-1312/2018 zo dňa 17.5.2018 vzniesol účastník vyvlastňovacieho konania - organizácia Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764. OBU v Banskej Bystrici podl'a § 13 ods. 2 písm. f) zákona c. 282/2015 Z. z. vznesené námietky zamieta." 2. Obvodný banský úrad vyhovel návrhu vyvlastniteľa po tom, čo posudzoval jeho súlad vrátane predložených dokladov so zákonom č. 282/2015 Z. z., zároveň vychádzal zo záväzného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, z účelu vyvlastnenia dotknutých pozemkov, z neuzavretia dohody medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom, zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom konštatujúc, že boli splnené podmienky na vyvlastnenie pozemkov KN-C parc. č. XXX/XX a KN-C parc. č. XXX/XX v kat. úz. V.. 3. Obvodný banský úrad (v odôvodnení rozhodnutia) podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. odkázal vyvlastňovaného na súd s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie, ak vyvlastňovaný nesúhlasí s náhradou za vyvlastnenie podľa predloženého znaleckého posudku, resp. s návrhom vyvlastniteľa. 4. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 728-1261/2018 zo dňa 26.09.2018 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní") tak, že odvolanie zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie o vyvlastnení. Žalovaný, ako odvolací orgán neuznal žiadne odvolacie dôvody za relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu na tunajšom správnom súde. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj obvodného banského úradu a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 písm. c), písm. d), písm. e) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „ SSP"). 6. K dôvodom na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení v zmysle podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP namietal a uvádzal nasledovné skutočnosti: - nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako vyvlastňovací orgán rozhodol, keďže absentuje samostatný výrok o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (nie je určená náhrada za vyvlastnenie a vyvlastňovací orgán neodkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd), - nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že nie je zrejmé, ako vyvlastňovací orgán rozhodol v súvislosti so spôsobom, akým je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku, - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože vyvlastňovací orgán neopísal úvahy, na základe ktorých vyhodnotil plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi vyvlastňovaného ako nehodnoverné, - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože vyvlastňovací orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu v súvislosti s charakterom nerastu v dobývacom priestore V. (ďalej aj „DP" V.), ako nevyhradený nerast, - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože vyvlastňovací orgán neskúmal existenciu verejného záujmu vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka. 7. Zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalobca odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v súvislosti s nesprávnym skutkovým zistením, že vyvlastňovaný nebol vo vyvlastňovacom konaní zastúpený advokátom, ako aj tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže znalecký posudok č. 144/2016 nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia a žalovanému v tejto súvislosti vytýkal, že nedoplnil dokazovanie v odvolacom konaní. 8. K dôvodom na zrušenie rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP uvádzal: - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia k samostatnému výroku o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady, ako aj vo vzťahu k neurčeniu primeranej náhrady za vyvlastnenie a neodkázaniu žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd, - protirečivosť odôvodnenia k nehodnovernému, resp. hodnovernému preukázaniu zastúpenia advokátom a absencia opísania úvah, na základe ktorých žalovaný akceptoval nehodnoverné plnomocenstvo. 9. Podľa žalobcu rozhodnutie o vyvlastnení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s preukázaním, resp. nepreukázaním bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku dohodou a následnom posúdení otázky splnenia podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastnení pozemkov, ako aj v súvislosti s nepreukázaním verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní. 10. Rozhodnutie o odvolaní je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s neurčením spôsobu, akým je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení, v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP na konanie o odvolaní, v súvislosti s preukázaním, resp. nepreukázaním bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku dohodou a v následnom posúdení otázky splnenia podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastnení a napokon v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 7 zákona o vyvlastnení pozemkov pred začatím vyvlastňovacieho konania. 11. Žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že správny orgán nezisťoval, či účastník splnomocnil advokáta, čo zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 12. V replike, ako aj v prednesoch na pojednávaní žalobca zotrval na žalobných bodoch a na svojej argumentácii. Uvádzal najmä, že žalovaný sa v odvolacom konaní dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami uplatnenými žalobcom v odvolaní, pričom žalovaný potvrdil rozhodnutie o vyvlastnení napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení sú nedostatky namietané v žalobe. Namietal nesprávny procesný postup pri doručovaní listín, ktoré mali byť doručené právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk, a nie spôsobom, akým boli doručované. Ďalej namietal, že nebolo dostatočne preukázané resp. dostatočne odôvodnené vyvlastnenie vo verejnom záujme. Odkaz na záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, s ktorým sa bližšie žalovaný nevysporiadaval, nepovažoval za dostatočne preukazujúci verejný záujem, ak z tohto záväzného stanoviska vyplýva to, že je v záujme Slovenskej republiky pokračovať v dobývaní výhradného ložiska algonitu V.. Zdôrazňoval význam inštitútu vyvlastnenia, zásah do vlastníckeho práva prostredníctvom vyvlastnenia, dôsledky vyvlastnenia, keď dochádza k strate vlastníctva, preto mali byť dodržané všetky zákonné náležitosti pri použití tohto inštitútu. 13. Konateľ žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd prihliadol na to, že spoločnosť žalobcu ťažila, legálne využívala nerastné ložisko, pričom v predmetnom konaní prešlo vlastníctvo z jednej súkromnej osoby do vlastníctva inej súkromnej osoby pod rúškom verejného záujmu, čo je pre žalobcu neakceptovateľné. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, v duplike, ako aj na pojednávaní navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Z jeho stanoviska vyplynulo, že žiaden zo žalobných bodov nepovažoval za relevantný privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil s nevykonateľnosťou rozhodnutia pre tvrdenú nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej zaplatenia. Znenie bodu 6. výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení nepovažoval za púhe konštatovanie, pričom samotný fakt, že je súčasťou výroku ho robí právne záväzným samostatným výrokom o náhrade za vyvlastnenie. Nevidel dôvod, pre ktorý by odkázanie žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd musel uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia (právne záväznej), keď vyvlastneného k ničomu nezaväzuje. Žalovaný trval na tom, že samostatným výrokom v bode 7. výrokovej časti určil, v akej lehote je vyvlastniteľ povinný začať s využívaním pozemkov, pričom určil aj účel a spôsob - banskú činnosť, pričom účel na ktorý sa pozemky vyvlastnili vyplýva z výroku v bode 2. výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení. Tie procesné pochybenia prvostupňového orgánu, ktoré žalovaný uznal v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní, nemohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a vrátenia vecí Obvodnému banskému úradu. Poukázal na to, že vo vyvlastňovacom konaní postupuje vyvlastňovací orgán podľa procesných ustanovení zákona o vyvlastnení ako lex specialis. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní a na námietky uplatnené neskôr sa neprihliada. Preto vyvlastňovací orgán nemal dôvod postupovať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku vo vzťahu k neskôr uplatneným námietkam. Zákon o vyvlastnení bližšie nedefinuje pojem „verejný záujem" a ani neustanovuje, čím sa vo vyvlastňovacom konaní musí preukázať verejný záujem na vyvlastnení. 15. Podľa žalovaného z ustanovení § 33 ods. 2, 4 a 5 banského zákona jednoznačne vyplýva, že ak nedôjde k dohode o vyriešení stretu záujmov medzi organizáciou, ktorá má právo dobývať výhradné ložisko a fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov, čo v tomto prípade nedošlo, a ak prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, čo prevažuje (deklaruje to záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 07045/2018-4110-51724 zo dňa 14.02.2018) postupuje sa podľa § 31 ods. 3 Banského zákona, podľa ktorého na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená nadobudnúť pre plnenie úloh ustanovených týmto zákonom nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím o vyvlastnení. Prvostupňový orgán konal v súlade so zákonom o vyvlastnení, keď samostatným výrokom v bode 6. výrokovej časti určil primeranú náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku na základe znaleckého posudku č. 144/2016 zo dňa 17.10.2016. Náhrada za vyvlastnenie nie je nižšia ako všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov určená znaleckým posudkom. Článok 4 Ústavy SR jasne deklaruje verejný záujem na využívaní nerastného bohatstva Slovenskej republiky, ktorý je postavený nad článok 20 Ústavy SR. Ministerstvo hospodárstva SR to nespochybniteľným spôsobom vyjadril vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 14.02.2018. Toto stanovisko bolo niekoľkokrát preskúmavané na základe rôznych podnetom a mimoriadnych opravných prostriedkov, a to aj orgánmi prokuratúry. Podľa žalovaného, v priebehu konania sa orgány verejnej správy nedopustili žiadnych pochybení. 16. Z postoja ďalšieho účastníka konania podľa vyjadrenia k žalobe, v duplike a na pojednávaní vyplynulo, že navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Uvádzal, že spoločnosť žalobcu a s ňou personálne prepojené subjekty mu bránia v začatí dobývania tohto ložiska, ktoré sám objavil. Ďalší účastník konania už od roku 1993 vyvíja aktívnu činnosť smerujúcu k dobývaniu výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná. Podstatu sporu videl v tom, že ide o spor medzi vlastníkmi pozemkov na jednej strane a v podstate štátom, ktorý má záujem, aby toto výhradné ložisko vyhradeného nerastu, ktoré je jeho majetkom, bolo dobývané. Po tom, čo Najvyšší súd SR rozhodol, že oprávnenie spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s. na dobývanie výhradného ložiska DP Pinciná nezaniklo, ďalší účastník mal snahu dohodnúť sa so žalobcom a vyriešiť dlhotrvajúce spory. Ďalší účastník sa snažil viac ako dva roky pred podaním návrhu na vyvlastnenie dohodnúť sa so žalobcom, a až po tom, čo pokusy o dohodu boli neúspešné, pristúpil k podaniu návrhu. Žalobcom namietané údajné procesné pochybenia žalovaného alebo Obvodného banského úradu nie sú takej povahy, aby mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením napadnutého rozhodnutia, by došlo len k formálnemu zopakovaniu administratívneho konania a neprinieslo by v otázke splnenia podmienok pre vyvlastnenie dotknutých nehnuteľností žiadnu zmenu, ani by neviedlo k inému rozhodnutiu vo veci samej. Tvrdil, že tie žalobné body, ktoré smerujú výlučne voči prvostupňovému rozhodnutiu sú neprípustné na preskúmavanie v tomto súdnom konaní. Odmietal namietané vady výrokov rozhodnutia o vyvlastnení tvrdiac, že rozhodnutie obsahuje samostatný výrok o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Odkaz s požiadavkou vyššej náhrady na súd, nie je obligatórnou súčasťou výroku rozhodnutia o vyvlastnení. Rovnako z výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva aj výrok o spôsobe, akým je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov. Žiadne zo žalobných bodov nepovažoval za významné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zastávajúc názor, že v procese vyvlastnenia nedošlo k pochybeniu žiadnych zákonných ustanovení. 17. Zároveň s podaním žaloby žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP, ktorý správny súd zamietol podľa § 188 SSP uznesením č.k. 23S/124/2018 - 174 zo dňa 29. januára 2019. 18. Žalovaný a ďalší účastník konania navrhli vo veci nariadiť pojednávanie (žalobca nenavrhol), preto správny súd vec prejednal na pojednávaní nariadenom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, a to v rozsahu žalobných bodov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho obe tieto rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 23. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu: 24. Vyvlastniteľ je držiteľom dobývacieho priestoru Pinciná, ktorý bol určený rozhodnutím OBÚ Banská Bystrica pod č. 1852-465-Bú-Oz/1988 zo dňa 21.12.2001, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím HBÚ č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003. 25. Vyvlastniteľ má banské oprávnenie č. 488-1163/2015 zo dňa 21.04.2015 vydané Obvodným banským úradom v Bratislave, na základe ktorého je spôsobilý vykonávať banskú činnosť. 26. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1SžoKS/25/2006 zo dňa 16.05.2007 výslovne uviedol, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je aj po zmene zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) vykonanej novelizujúcim zákonom č. 558/2001 Z. z. výhradným ložiskom. 27. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24.06.2015 vyplýva, že oprávnenie žalobcu GEOCOMPLEX, a.s. na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo; nebolo v súlade so zákonom, aby orgány verejnej správy neumožnili žalobcovi účasť vo výberovom konaní s odôvodnením, že jeho oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore zaniklo a nemohli postupovať spôsobom vedúcim k tomu, že žalobcu GEOCOMPLEX, a.s. fakticky tohto práva zbavili. 28. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 43Cob/170/2017-659 zo dňa 27.03.2018 zmenil rozsudok Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 13Cb/1/2017-520 zo dňa 14.09.2017 tak, že žalobu žalobcu Slovenská ťažobná spoločnosť zamietol. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému GEOCOMPLEX, a.s. nevstupovať na pozemky v jeho vlastníctve v k. ú. V., ktoré sa nachádzajú v dobývacom priestore V.. Súd riešil otázku, či subjekt ktorému bolo udelené oprávnenie na dobývanie v dobývacom priestore má právo vstúpiť na pozemok, na ktorom sa dobývací priestor nachádza pred tým, ako získal oprávnenie na vykonávanie banskej činnosti. Dospel k záveru, že vzhľadom na charakter ložiska, žalobca musí strpieť takéto konanie. 29. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn 24S/89/2016-145 zo dňa 17.08.2017 zamietol žalobu žalobcu Slovenská ťažobná spoločnosť proti Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - oznámenia (v zmysle realizácie rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 z 24.06.2015) a ďalších súvisiacich správnych aktov, ktorými došlo v zásade k zrušeniu zápisu prevodu dobývacieho priestoru V. na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť. Z uvedeného dôvodu nemá oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska dobývacieho priestoru V., a preto nemôže ďalej vykonávať banskú činnosť a dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v DP V.. 30. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžk/2/2018 zo dňa 25.10.2018 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/89/2016-145 zo dňa 17.08.2017. 31. Z listín predložených ďalším účastníkom konania mal súd preukázanú skutočnosť, že rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 562-3075/2018 zo dňa 07.12.2018 bola povolená banská činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná organizácii GEOCOMPLEX, a.s. na dobu do 31.12.2033. 32. Dňa 17. 12. 2018 obvodný banský úrad prerušil konanie o návrhu vyvlastneného na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu nezaplatenia náhrady za vyvlastnenie na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na správnom súde - Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/124/2018. 33. Správny súd zrušil rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o vyvlastnení z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), pretože rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia pri aplikácii § 13 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a d) zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 41a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti. 34. Podľa § 41a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti; vyvlastniť nehnuteľnosti možno iba vo verejnom záujme a na účel otvárky, prípravy, dobývania výhradného ložiska alebo rozšírenia dobývania výhradného ložiska, vrátane činností vykonávaných v súvislosti s dobývaním, a to zriaďovania a prevádzky odvalov, výsypiek a odkalísk a výstavby, zariadení na úpravu a zušľachťovanie nerastov. 35. Podľa § 41a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb.; obvodné banské úrady postupujú vo vyvlastňovacom konaní podľa osobitného predpisu. 36. Osobitným zákonom je zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k ním a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.; vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 38. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z.; písomný návrh na uzavretie dohody sa doručuje doporučene do vlastných rúk vlastníkovi pozemku alebo vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok. 39. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z.z.; vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak. 40. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.; vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. 41. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z.; podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. 42. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.; náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.; ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. 44. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z.; výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 45. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z.; výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby. 46. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.; na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3. 47. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z.; včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 48. Žalovaný, ako aj obvodný banský úrad nedostatočne vyhodnotil materiálne podmienky vyvlastnenia, konkrétne podmienku verejného záujmu, ktorú v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy nemožno vnímať ako formálnu podmienku. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného Ústavou. Len z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa záujem verejnosti musí nadradiť nad záujem vlastníka, t. j. prijať zákon vo verejnom záujme zasahujúci do sféry chráneného záujmu vlastníka. Ustanovenie § 41a ods. 1 písm. a) zákona o banskej činnosti umožňuje vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme v súvislosti s dobývaním výhradného ložiska. 49. V danom prípade v zmysle právnych názorov konštatovaných vo vyššie citovaných rozsudkoch súdov nedošlo k zmene kategorizácie a Osvedčenie o výhradnom ložisku vydanom Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 3.3/1000/95 zo dňa 09.02.1996 o výhradnom ložisku Pinciná, nerast, bituminózne horniny je platné. 50. Správny súd, vzhľadom na záväznosť právoplatných rozhodnutí súdov, rešpektujúc princíp právnej istoty (najmä rozsudok NS SR sp. zn. 1SžoKS/25/2006 zo dňa 16.05.2007 a rozsudok KS BB sp. zn. 43Cob/170/2017 zo dňa 27.03.2018), vychádzal z faktu, že ložisko bituminóznych hornín, nachádzajúce sa v DP Pinciná, je výhradným ložiskom. Preto obvodný banský úrad mohol pristúpiť k vyvlastňovaniu v zmysle § 41a ods. 1 písm. a) zákona o banskej činnosti, ale v súlade s platným právnym poriadkom, t. j. so zákonmi, Ústavou SR, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. 51. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Právo štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom, zostáva zachované. 52. Ústavný súd SR viackrát vyslovil, že podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva. 53. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania je predmetom správnej úvahy. 54. Podmienka nevyhnutnej miery implikuje požiadavku nevyhnutnosti a požiadavku miery. Splnenie tejto podmienky závisí od súbežného splnenia oboch požiadaviek, teda od zásahu do vlastníctva, iba ak je zásah nevyhnutný. Podmienku nevyhnutnosti obmedzenia Ústavný súd vysvetlil tak, že „v súlade s medzinárodným štandardom, termín nevyhnutný v demokratickej spoločnosti možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia nemožno dosiahnuť inak" (PL.ÚS 15/1998 z 11.03.1999). 55. Podľa § 31 ods. 3 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb.; na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená nadobúdať pre plnenie úloh ustanovených týmto zákonom nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím o vyvlastnení, prípadne zriadením užívacieho práva; o vyvlastňovanom konaní platia osobitné predpisy. 56. Nemožno zamieňať preukázanie hospodárskeho záujmu štátu, o ktorom vydalo záväzné stanovisko Ministerstvo hospodárstva SR dňa 14.02.2018, z ktorého vyplýva, že „prevyšuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a je v záujme Slovenskej republiky pokračovať v dobývaní výhradného ložiska algonitu v DP Pinciná" s preukázaním podmienky nevyhnutnej miery pre vyvlastnenie, t j. ak by cieľ obmedzenia pre naplnenie hospodárskeho záujmu štátu bolo možné dosiahnuť inak (napr. zriadením užívacieho práva). 57. Ako bolo vyššie uvedené, verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania je predmetom správnej úvahy. Orgán verejnej správy je povinný odôvodniť rozhodnutie tak, aby bola správna úvaha zrejmá, preskúmateľná, inak by takéto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie mohlo vykazovať znaky svojvôle vyvlastňovacieho orgánu pri rozhodovaní. Náležité odôvodnenie správnej úvahy je v predmetnej veci nevyhnutné o to viac, že ide v zásade o záujem dvoch obchodných spoločností ťažiť v dotknutom dobývacom priestore Pinciná, pričom spoločnosť žalobcu už v ňom ťažila, takže sa nejedná sa o vyvlastňovanie pozemkov fyzickým osobám, resp. právnickým osobám nepodnikajúcim v oblasti banskej činnosti. Vyvlastniteľovi bola povolená banská činnosť rozhodnutím Obvodného banského úradu dňa 07.12.2018 na obmedzenú dobu do 31.12.2033. K strate vlastníckeho práva pri vyvlastnení však dochádza navždy (§ 15 zákona o vyvlastnení), v čom vidí správny súd určitú neproporcialitu medzi zásahom do vlastníckeho práva žalobcu pre účel, pre aký bolo vyvlastňované. Vykonávanie banskej činnosti je podnikaním, činnosťou vytvárajúcou zisk, preto má správny súd vážne pochybnosti nad tým, či v danom prípade skutočne išlo o verejný záujem, keď v konečnom dôsledku prešlo vlastníctvo z jednej právnickej osoby na druhú právnickú osobu, obe sa zaoberajúce podnikaním v oblasti ťažby nerastov. 58. Aj zo záverov Najvyššieho súdu SR, rozsudku sp. zn. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24.06.2015 vyplýva záver (str. 36), že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore umožňuje jeho držiteľovi vykonávať hospodársku činnosť a získavať ekonomický prospech, t. j. jedná sa o ekonomické aktívum spadajúce pod majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 59. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.; nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská"). 60. Podľa článku 4 ods. 1 Ústavy SR nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. 61. Podľa článku 20 ods. 1 prvá a druhá veta Ústavy SR; každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 62. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR; vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 63. K tvrdenej nadradenosti článku 4 nad článkom 20 Ústavy SR správny súd uvádza, že za účelom využívania nerastného bohatstva je na mieste jednak vyvlastnenie alebo aj iné nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V prípade, že na pozemku fyzickej osoby alebo právnickej osoby sa nachádza nerast spadajúci do definície nerastného bohatstva vo vlastníctve štátu, ako je určené v § 5 ods. 1 banského zákona, vlastník musí strpieť využívanie pozemku spôsobom upraveným zákonom. Je povinný strpieť zásah do vlastníckeho práva jedine, ak sa jedná o nerastné bohatstvo vo vlastníctve štátu. Takýmto zásahom môže byť aj vyvlastnenie, ale opakovane správny súd zdôrazňuje, že len za podmienok ustanovených zákonom, okrem iných aj v nevyhnutnej miere a účel pre ktorý sa vyvlastňuje by nebolo možné dosiahnuť inak. Ak nútené obmedzenie vlastníckeho práva by bolo dostačujúcim pre dosiahnutie účelu, nie je nevyhnutné pristúpiť k vyvlastneniu. Podmienky vyvlastnenia „iba v nevyhnutnej miere" a „vo verejnom záujme" musia byť pritom splnené kumulatívne. 64. Podstatná časť žalobných námietok smerovala proti vadám výrokov rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobu v tejto časti správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. 65. Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, je jadrom rozhodnutia a musí z neho jasne a zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa kladú pre výrok rozhodnutia, zákon o vyvlastnení v § 13 ods. 2 a ods. 3 upravuje aj osobitné náležitosti výroku rozhodnutia o vyvlastnení. Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o vyvlastnení je zrejmé, že v rozhodnutí o vyvlastnení, vyvlastňovací orgán musí rozhodnúť samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe, ktoré výroky sú ďalej špecifikované v ods. 2 tohto ustanovenia a zároveň musí vyvlastňovací orgán rozhodnúť samostatnými výrokmi o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ktoré výroky sú ďalej špecifikované v ods. 3 citovaného ustanovenia. To, čo ďalej musí obsahovať rozhodnutie o vyvlastnení, t. j. už nie vo výrokoch rozhodnutia, zákon o vyvlastnení upravuje v ustanovení § 13 ods. 4. 66. Správny súd zastáva názor, že Obvodný banský úrad v rozhodnutí o vyvlastnení mal odkázať vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení, a nie iba v jeho odôvodnení. Argumentácia žalovaného, že ak záleží od vôle vyvlastneného, či túto požiadavku na súde uplatní alebo nie, a preto postačuje odkázanie uviesť v odôvodnení rozhodnutia, podľa súdu neobstojí. Jednak z dôvodu, že je to vymenované ako obsahová zložka výroku o náhrade za vyvlastnenie v § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení a nie je to vymenované v § 13 ods. 4, ale aj z dôvodu, že sa rozhoduje o náhrade za vyvlastnenie, o predmete ktorej musí byť rozhodnuté v plnej výške a pokiaľ vyvlastňovaný uplatňuje vyššiu náhradu, resp. má za to, že existuje nárok pre vyššiu náhradu, pričom orgán rozhodujúci o vyvlastnení prizná náhradu len v časti, vo zvyšku je potrebné rozhodnúť v riadnom súdnom konaní. Orgán verejnej správy by mal postupovať obdobne ako sa postupuje v adhéznom konaní v rámci trestného konania (porovnaj § 164, § 288 ods. 1, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku). 67. To, že odkázanie vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd musí byť uvedené vo výroku o náhrade za vyvlastnenie nie je samoúčelné. Má to opodstatnenie jednak pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu v prípade, ak sa vyvlastnený so svojou požiadavkou obráti na súd, ako aj vo vzťahu k vyhodnoteniu otázky podávania opravných prostriedkov v zmysle § 14 ods. 1, ods. 2 zákona o vyvlastnení, kde je osobitne upravená možnosť podávania odvolania proti výrokom o vyvlastnení práv k pozemku a osobitne proti výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Ak sa neuvedie do výroku odkaz s požiadavkou na vyššiu náhradu, účastník konania - vyvlastnený, v podstate nemá možnosť sa proti tomu brániť relevantným opravným prostriedkom, pretože proti samotnému odôvodneniu ako takému sa odvolanie nepodáva. Opravný prostriedok vždy smeruje proti výrokom rozhodnutia. 68. Z dôvodu špecifickej úpravy preskúmavania výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní, keď zrušením výroku stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3 (§ 14 ods. 1), pričom osobitne sú upravené aj odkladné účinky v prípade podania odvolania proti výroku podľa § 13 ods. 3 a možnosť podania žaloby (§ 14 ods. 2) je potrebné jednotlivé výroky v rozhodnutí o vyvlastnení formulovať tak, aby bolo jasné, či sú podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3 § 13. Len tak je možné zabezpečiť zrozumiteľnosť, preskúmateľnosť a možnosť poznania podania opravného prostriedku proti jednotlivým výrokom. 69. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že sa zaoberal aj prípustnosťou súdneho prieskumu výrokov rozhodnutia o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2, a to vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 14 ods. 2 zákona o vyvlastnení, pričom dospel ústavnokonformným výkladom tohto ustanovenia k záveru, že súdny prieskum je na mieste proti celému rozhodnutiu o vyvlastnení, vrátane výrokov rozhodutia o vyvlastnení práv k pozemkom, ako aj výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Vlastníctvo, jeho nedotknuteľnosť a možnosť vyvlastnenia v zmysle článku 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR je upravené ako základné ľudské práva a slobody. V zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Primárne sa správny súd tiež zaoberal vecnou príslušnosťou správneho súdu, t. j., či vec vôbec spadá vzhľadom na okolnosti danej veci do správneho súdnictva, najmä, či sa nejedná o súkromnoprávny spor a inú súkromnoprávnu vec, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese (obchodnom procese), keď v takýchto prípadoch správne súdy tieto spory neriešia (§ 7 písm. d) SSP). Dospel k záveru, že vec patrí do správneho súdnictva, a to vzhľadom na petit žaloby, vzhľadom na tvrdené ukrátenie na právach žalobcu, a preto správny súd nepredložil vec kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu na rozhodnutie (§ 18 ods. 4 v spojení s § 8 SSP). 70. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky výrokov o náhrade za vyvlastnenie, vo vzťahu k určeniu lehoty a spôsobu jej zaplatenia, správny súd aj túto žalobnú námietku považuje za dôvodnú. Z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva aká je všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov podľa znaleckého posudku č. 144/2016 s tým, že organizácia GEOCOMPLEX, a.s. má vykonať platbu prevodom na účet žalobcu v banke v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Výrok rozhodnutia, ktorý je jadrom rozhodnutia, musí byť naformulovaný tak, aby ním uložená povinnosť bola jednoznačná, konkrétna a zrozumiteľná predovšetkým tomu, komu sa povinnosť ukladá. Len takto znejúci výrok je garanciou toho, že by bolo možné dosiahnuť aj vykonanie rozhodnutím uloženej povinnosti. Z výrokov rozhodnutia o vyvlastnení (pod por. č. 6 a 8) nie je zrejmé autoritatívne uloženie povinnosti vyvlastniteľovi zaplatiť náhradu za vyvlastnenie. Zároveň správny súd považuje za nedostatočne určený aj spôsob platby, ak je uvedené, že vyvlastniteľ vykoná platbu prevodom na účet vyvlastneného bez bližšej konkretizácie. Ustanovenie § 6 ods. 1 a § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení hovorí o spôsobe zaplatenia náhrady v tom zmysle, že náhrada má byť poskytnutá spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení, pričom bližšie nekonkretizuje samotný spôsob jej zaplatenia, z čoho možno vyvodiť, že v záujme zabezpečenia splnenia tejto povinnosti a zároveň zabezpečenia prijatia plnenia je vhodné, aby v rámci určeného spôsobu zaplatenia náhrady za vyvlastnenie bola uložená zároveň povinnosť vyvlastnenému oznámiť číslo účtu, na ktorý sa má plniť. Je vhodné, aby vo výroku rozhodnutia orgán rozhodujúci o vyvlastnení uložil povinnosť vyvlastniteľovi náhradu za vyvlastnenie poukázať na osobitný účet, ktorý za týmto účelom zriadi vyvlastnený alebo oznámi číslo už existujúceho účtu, pod následkami, že ak tak vyvlastnený neurobí, nebude sa môcť úspešne domáhať napríklad zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení pre nesplnenie si povinnosti vyvlastniteľa zaplatiť náhradu za vyvlastnenie (§ 17 ods. 2 zákona o vyvlastnení), ak sám vyvlastnený neposkytne súčinnosť v podobe splnenia si uloženej mu povinnosti oznámiť účet, na ktorý mu bude platba poukázaná. Podporne správny súd poukazuje na obdobnú právnu úpravu v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine (§ 63 ods. 3 a súvisiaca judikatúra a literatúra). 71. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, ak nereflektoval na vytknuté vady proti výrokom rozhodnutia o vyvlastnení v odvolaní a rozhodnutie o vyvlastnení potvrdil. V tejto súvislosti sa správny súd zaoberal aj súladnosťou so zákonom rozhodnutia o vyvlastnení. Stotožňuje sa však s názorom ďalšieho účastníka konania, že predmetom súdneho prieskumu podľa § 177 a nasl. SSP nie je samo o sebe len rozhodnutie Obvodného banského úradu o vyvlastnení, ale rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení s tým, že správna žaloba len vo vzťahu k rozhodnutiu o vyvlastnení je neprípustná. Žalobcove námietky však smerovali voči nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý nevyvodil správne závery pri posudzovaní odvolania, ktorým žalobca brojil proti nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení. 72. Keďže správny súd pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o vyvlastnení z vyššie uvedených dôvodov, stalo sa už bezpredmetným posudzovať, eventuálne aj konštatovať nezákonnosť rozhodnutí v dôsledku namietaných procesných vád, nakoľko vec bola vrátená orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Najmä nebolo potrebné zaoberať sa takými tvrdenými procesnými vadami, týkajúcimi sa úkonov už vykonaných, napríklad otázkou správnosti doručovania právnemu zástupcovi. 73. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol posúdenie len podstatných skutkových zistení a právnych argumentov v súlade s § 139 ods. 2 SSP. 74. V ďalšom konaní orgán verejnej správy nanovo vyhodnotí vhodnosť/nevyhnutnosť použitia inštitútu vyvlastnenia, posúdi splnenie materiálnych podmienok vyvlastnenia. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku preskúmateľnosti a v prípade opakovaného vydania rozhodnutia o vyvlastnení aj vykonateľnosti. 75. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku vydaním samostatného uznesenia v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 76. Ďalšiemu účastníkovi konania aplikujúc § 169 SSP náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal, nakoľko mu nebola súdom uložená taká povinnosť, s plnením ktorej mu vznikli trovy konania, pričom iné trovy (pre priznanie ktorých by súd zvažoval dôvody hodné osobitného zreteľa) si neuplatnil. 77. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Rozsudok nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.