Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/124/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200697 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200697.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Študentská 24, Lučenec, IČO: 36 039 764, zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalšieho účastníka konania: GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom Gröslingová 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, zast. JUDr. Michal Luknár, advokát, so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, IČO: 37 869 566, s adresou na doručovanie Gröslingová 45, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 728-1261/2018 zo dňa 26. septembra 2018, o návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok, takto r o z h o d o l : Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 30.10.2018 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 728-1261/2018 zo dňa 26.09.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, ako prvostupňového orgánu verejnej správy, č. 495-1594/2018 zo dňa 20.06.2018. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy uvedeným rozhodnutím rozhodol o vyvlastnení pozemkov vyvlastňovaného Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o. (t. j. žalobcu) vo verejnom záujme v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ,,zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb"), v prospech vyvlastniteľa GEOCOMPLEX, a.s. (t. j. ďalšieho účastníka konania) za primeranú náhradu a podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb zamietol vznesené námietky v konaní. 3. Žalobca zároveň s podaním žaloby podal aj návrh, aby správny súd v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal žalobe odkladný účinok. 4. Návrh odôvodňoval tým, že už samotné vyvlastnenie pozemkov predstavuje v právnom štáte výrazný zásah do vlastníckeho práva, ktorý znamená trvalú zmenu vlastníckeho práva k veci v prospech iného vlastníka, teda predstavuje pre neho závažnú ujmu. K prechodu vlastníckeho práva zo žalobcu na vyvlastniteľa došlo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dňa 15.10.2018. Vzhľadom na právne následky rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi iný vážny nenapraviteľný následok, prípadne závažná ujma. Právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení, tvorí nevyhnutný podklad pre iné administratívne konanie, a to konanie o povolenie banskej činnosti - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska. Žalobca pritom nebude účastníkom tohto konania a v prípade, že by došlo k povoleniu banskej činnosti, malo by to nenapraviteľné následky pre neho, za predpokladu, že by súd nepriznal odkladný účinok tejto správnej žalobe. Okrem toho vyvlastniteľ, ako vlastník pozemkov, môže vykonávať aj inú banskú činnosť (napr. geologický prieskum), ktorej dôsledky nebude možné odstrániť a trvale zmenia vzhľad pozemkov. Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom tvrdil, že v konaní o vyvlastnení verejný záujem na účel vyvlastnenie nebol preukázaný a ochrana jeho práv by mala mať prevahu nad nepreukázaným verejným záujmom. Vyjadril presvedčenie, že jeho záujmy, ako pôvodného vlastníka vyvlastnených pozemkov, nemôžu byť v rozpore s verejným záujmom, pričom je stále v jeho záujme dobývať bituminózne horniny v dobývacom priestore (ďalej v texte „DP“) Pinciná. Priznanie odkladného účinku nemôže spôsobiť škodu vyvlastniteľovi, nakoľko s konaním o povolenie banskej činnosti bezprostredne súvisí konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré stále nie je ukončené. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku navrhol návrh zamietnuť, čo odôvodňoval tým, že k prechodu vlastníckeho práva zo žalobcu na vyvlastniteľa už došlo, pričom na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, že by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobcovi nehrozí žiadna závažná ujma ani v súvislosti s povolením banskej činnosti. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia už boli dotknuté dobývaním tohto výhradného ložiska žalobcom v minulosti, teda čo sa týka ich vzhľadu, ten bol definitívne zmenený už samotným žalobcom. Navyše, zmenu vzhľadu pozemkov nemožno považovať za závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne za iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný nepripúšťa, že by geologický prieskum výhradného ložiska, vykonávaný geologickými dielami v súlade s ustanovením § 3 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach mohol trvale zmeniť vzhľad pozemkov tak, že by dôsledky nebolo možné odstrániť. Geologickými dielami definovanými v tomto ustanovení nie je možné spôsobiť žiadny z následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. Verejný záujem na vyvlastnenie na účel otvárky, prípravy dobývania výhradného ložiska alebo rozšírenia dobývania výhradného ložiska, vrátane činnosti vykonávaných v súvislosti s dobývaním, a to zriaďovania a prevádzky odvalov, výsypiek a odkalísk a výstavby, zariadení na úpravu a zošľachťovanie nerastov je preukázaný záväzným stanoviskom Ministerstva hospodárstva SR č. 07045/2018-4110-51724 zo dňa 14.02.2018 o prevahe všeobecného hospodárskeho záujmu na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov. Teda priznanie odkladného účinku tejto žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom. Naplnenie záujmu žalobcu dobývať bituminózne horniny v PD Pinciná je nereálne, pokiaľ právo dobývať výhradné ložisko v tomto dobývacom priestore má vyvlastniteľ. Preto pre priznanie odkladného účinku nie je právne relevantný tvrdený záujem žalobcu na dobývaní. Žiadne konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k plánovanej banskej činnosti vyvlastniteľa v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. neprebieha. Napokon vyvlastniteľ plánuje vykonávať banskú činnosť v takom istom rozsahu, v akom ju vykonával v minulosti žalobca, pričom ide o činnosť, ktorá vzhľadom na svoje parametre nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na základe zámeru predloženého samotným žalobcom vydal Obvodný úrad životného prostredia v Lučenci rozhodnutie v zisťovacom konaní č. ŽP-2009/00782 zo dňa 07.05.2009, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť spočívajúca vo využívaní výhradného ložiska bituminóznych hornín Pinciná nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Podľa žalovaného je toto rozhodnutie použiteľné aj v konaní o povolenie banskej činnosti v PD Pinciná pre vyvlastniteľa. 6. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril aj ďalší účastník konania. Ustanovenie § 185 SSP síce výslovne nepredpokladá okrem vyjadrenia žalovaného pred posudzovaním návrhu na priznanie odkladného účinku súdom aj vyjadrenia iných účastníkov konania, avšak zastáva názor, že v prípadoch, ak sa jedná o správnu žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým boli priznané práva ďalšiemu účastníkovi konania je namieste umožniť mu vyjadriť sa k takémuto návrhu, pretože priznanie odkladného účinku má priamy dopad na jeho právne postavenie založené právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy. Opomenutie v tomto zmysle by podľa záverov vyplývajúcich z nálezu Ústavného súdu SR, sp zn. I. US 223/09 zo dňa 27.05.2010 vystavilo rozhodovanie správneho súdu riziku nerešpektovania práva na spravodlivý proces (pozri aj Komentár k Správnemu súdnemu poriadku autorov Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., nakladateľstvo C.H.BECK, 2018, strana 933). 7. Ďalší účastník konania navrhol návrh zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a ani neoznačil, v čom konkrétne by mala spočívať závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Len všeobecný odkaz na stratu vlastníckeho práva k vyvlastneným nehnuteľnostiam, ktoré sú na základe právoplatných rozhodnutí príslušných orgánov určené výlučne na dobývanie a nachádzajú sa v chránenom ložiskovom území, bez toho, aby žalobca disponoval oprávnením na dobývanie ložiska nachádzajúceho sa na predmetných nehnuteľnostiach, ani všeobecný odkaz na konanie o povolenie banskej činnosti bez preukázania konkrétnej ujmy na právach žalobcu, nespĺňa požiadavku zakotvenú v § 185 písm. a) SSP. Podľa ďalšieho účastníka konania priznanie odkladného účinku by bolo v zjavnom rozpore s verejným záujmom deklarovaným v záväznom stanovisku Ministerstva hospodárstva SR. Existencia verejného záujmu na dobývanie výhradného ložiska Pinciná bola deklarovaná aj vydaním rozhodnutia o určení chráneného ložiskového územia Pinciná a rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru Pinciná. Priznaním odkladného účinku by spoločnosti GEOCOMPLEX, a. s. hrozila značná finančná škoda a závažná ujma spočívajúca v znemožnení realizácie dobývania. Obvodný banský úrad Banská Bystrica už vydal rozhodnutie, ktorým spoločnosti GEOCOMPLEX, a. s. povolil banskú činnosť, a tak v mene štátnej banskej správy a ostatných príslušných orgánov deklaroval, že táto spoločnosť splnila všetky zákonom predpísané povinnosti na to, aby mohla toto výhradné ložisko dobývať (disponuje banským oprávnením, má pridelený dobývací priestor, vo verejnom záujme vyvlastnila a vlastní dotknuté pozemky a má prvostupňovým rozhodnutím povolenú banskú činnosť). 8. Podľa ďalšieho účastníka konania žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecným konštatovaním. Poukázal na to, že hrozba závažnej ujmy musí byť priama, nesmie ísť len o hypotetickú možnosť a preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí ujma, je potrebné považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu, pričom odkázal na rozhodovaciu prax súdov. Dôvody žalobcu na priznanie odkladného účinku nie sú postačujúce, a pokiaľ by súd mal vyhovieť takémuto návrhu len z dôvodu, že preskúmavaným rozhodnutím došlo k strate vlastníckeho práva žalobcu, znamenalo by to de facto, že súdy by mali en bloc priznávať odkladný účinok všetkým správnym žalobám smerujúcim proti právoplatným rozhodnutiam vydaným vo vyvlastňovacom konaní, čo by bolo popretím samotného účelu inštitútu odkladného účinku a priamym prelomením (bez zákonného dôvodu) právnych účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom takýto úmysel zákonodarcu by musel byť zakotvený priamo v SSP. 9. Žalobca v replike trval na tom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem na účel vyvlastnenia v konaní o vyvlastnení nebol preukázaný, a preto má mať ochrana práv žalobcu prevahu nad nepreukázaným verejným záujmom. Dôkazmi nepodložená argumentácia ďalšieho účastníka o jemu hroziacej značnej finančnej škode a závažnej ujme je právne irelevantná. Po priznaní odkladného účinku správnej žalobe, by bolo možné zapísať poznámku na LV, preto nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že vyhovením návrhu by sa nič nezmenilo na údajoch v katastrálnom operáte. Dňa 23.11.2018 podal žalobca na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu neuhradenia náhrady za vyvlastnenie spôsobom a v lehote stanovenej rozhodnutím o vyvlastnení. O podaní tohto návrhu na zrušenie vyvlastnenia bola zapísaná poznámka na LV. Dňa 07.12.2018 vydal Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutie o povolení banskej činnosti a dňa 17.12.2018 účelovo prerušil konanie o návrhu na zrušenie vyvlastnenia do právoplatného skončenia konania vedeného na správnom súde - Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/124/2018. Pod pojmom „iný vážny nenapraviteľný následok“ možno rozumieť aj iné právne dosahy než tie, ktoré sa priamo a bezprostredne týkajú subjektívnych práv. Príkladom môže byť vedenie administratívneho konania alebo jeho etapy nadväzujúceho na žalobou napadnuté rozhodnutie. Ak Obvodný banský úrad Banská Bystrica už vydal meritórne rozhodnutie o povolení banskej činnosti, je nepochybné, že hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku je reálna, ak súd neprizná odkladný účinok tejto správnej žalobe. 10. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 11. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 12. Podľa § 186 ods. 1 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 13. Podľa § 186 ods. 2 SSP; odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 14. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 15. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 16. Správny súd po oboznámení sa s argumentáciou žalobcu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného, ako aj ďalšieho účastníka konania, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 17. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovenia § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP, pričom musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že jedine priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa dostane zadosť spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. jeho právom chráneným záujmom a zabráni sa vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. 18. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. 19. Pozastavenie účinkov takého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré konštituuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (§ 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka) znamená, že vlastníctvo vzniknuté žalobou napadnutým rozhodnutím nezaniká, ale súčasný vlastník nemôže vykonávať z neho vyplývajúce práva (§ 123 Občianskeho zákonníka). 20. Žalobca odôvodňoval návrh tým, že v prípade priznania odkladného účinku bude zapísaná poznámka na príslušný LV. Správny súd zastáva názor, že informatívnu poznámku o začatí tohto konania je možné zapísať aj na základe oznámenia súdu o začatí konania v zmysle § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., keďže výsledok konania (meritórne rozhodnutie správneho súdu) môže mať dopad na vlastnícke pomery ohľadom vyvlastnených pozemkov. Posudzovanie návrhu z tohto aspektu sa však dotýka viac správ vyvlastniteľa, ako žalobcu. Za relevantné je potrebné považovať v prvom rade pomery na strane žalobcu, či jemu hrozí závažná ujma, ktorá však by nemala spočívať v realizovaní práv tretej osoby. 21. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017, na ktoré poukázal aj ďalší účastník konania vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 22. Žalobca sa síce dožadoval paralyzovania účinkov právoplatného rozhodnutia žalovaného, avšak neuviedol konkrétne v čom by sa mal prejaviť negatívny dopad tohto rozhodnutia na jeho práva, čím by došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, a to ktorých a akým spôsobom, resp. do práv verejného charakteru. Žalobca v návrhu poukázal na to, že ďalší účastník konania, ako vyvlastniteľ môže na základe právoplatného rozhodnutia napadnutého žalobou požiadať o vydanie rozhodnutia o povolení banskej činnosti, realizovať dobývanie. V súvislosti s tým, však nekonkretizoval, v čom by mala spočívať jeho ujma, resp. aká škoda by mu mala tým vzniknúť. 23. Pokiaľ žalobca uvádzal, že ujmou pre neho je samotná strata vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, správny súd zastáva stanovisko, že pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby je potrebné osvedčenie existencie hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z uvedených následkov v ustanovení § 185 SSP. Strata vlastníckeho práva na základe žalobou napadnutého rozhodnutia, podľa názoru súdu nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ by tomu tak malo byť, zákonodarca by pri každom spochybnení zákonnosti napadnutého rozhodnutia o konštituovaní/strate vlastníctva podaním správnej žaloby, automaticky spájal vznik odkladného účinku ex lege aj pri žalobách proti týmto rozhodnutiam, čo však takýmto spôsobom neupravil. Ustanovenie § 185 SSP oprávňuje fakultatívne priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak len za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom jednou z nich je preukázanie formou osvedčenia existenciu hrozby možných následkoch v zmysle § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. 24. Žalobca v prejednávanej veci len tvrdí, že mu hrozí závažná ujma, že existuje hrozba iných vážnych nenapraviteľných následkov, avšak jednak ich konkrétne nepomenúva, a ani nepredkladá, či neoznačuje dôkazy na ich preukázanie. Neuvádza, ako konkrétne by sa následok mohol prejaviť v jeho ekonomickej a hospodárskej sfére, resp. na jeho právach, či právnom postavení. 25. Pokiaľ by správny súd aj uznal existenciu hrozby následkov predvídaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, čo ovšem neuznáva, pretože zastáva názor, že žalobca neosvedčil existenciu ich hrozby, priznaniu odkladného účinku správnej žalobe bráni skutočnosť, že by to bolo v rozpore s verejným záujmom, vzhľadom na záväzné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 14.02.2018, z ktorého vyplýva, že „pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a je v záujme slovenskej republiky pokračovať v dobývaní výhradného ložiska algonitu v PD Pinciná“. 26. V neposlednom rade, je potrebné konštatovať, že v danom prípade je správnou žalobou napadnuté rozhodnutie dotýkajúce sa práv aj inej osoby, okrem žalobcu, preto pri zohľadňovaní všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku je potrebné zvážiť aj prípadný dopad priznaného odkladného účinku na práva toho, komu boli priznané žalobou napadnutým rozhodnutím. Správny súd, preto musí citlivo zvažovať aj to, aby rozhodnutím o priznaní odkladného účinku nedošlo k neprimeranému zásahu do práv tretích osôb, v danom prípade aj do kolízie s verejným záujmom deklarovaným v záväznom stanovisku Ministerstva hospodárstva SR. Práva ďalších účastníkov konania by mohli byť neprimerane dotknuté najmä v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá by napokon bola ako nedôvodná zamietnutá. Správny súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že je absolútne právne irelevantná argumentácia ďalšieho účastníka o jemu hroziacej značnej finančnej škode a závažnej ujme. 27. Je zrejmé, že právna úprava v SSP priamo nepočíta s tým, aby pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku boli zohľadňované práva ďalších účastníkov konania, aj keď to vyplýva z rešpektovania práva na spravodlivý proces. Základným účelom tohto inštitútu je právna ochrana žalobcu, ktorý o priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiada. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok pre jeho priznanie je iné (nemusí sa zohľadňovať rešpektovanie práva na spravodlivý proces u viacerých účastníkov konania) v prípade, ak sa navrhuje priznať odkladný účinok takej správnej žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie dotýkajúce sa práv a povinností len žalobcu, napr. v sociálnych veciach, vo veciach správneho trestania a pod. Právna ochrana prostredníctvom tohto inštitútu však môže byť navrhovateľovi priznaná len v prípade, že preukáže existenciu hrozby závažných následkov, predpokladaných v ustanovení § 185 SSP. Rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci teda nevychádza primárne z argumentácie ďalšieho účastníka konania o jemu hroziacej škode, ale bolo vydané na základe nepreukázania/neosvedčenia žalobcom existencie hrozby závažnej ujmy, či iných závažných nenapraviteľných následkov. 28. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol podľa § 188 SSP uznesením o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).