Súd: Okresný súd Banská Bystrica Spisová značka: 2er/1854/1998 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6198894726 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6198894726.3 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ADOS - DOLINA, s.r.o., naposledy so sídlom Nemocničná 18, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 020 001, proti povinnému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom Exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, pod spis. zn. EX 296/1998, o vymoženie 116,11 eur (3 498,- Sk) s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto r o z h o d o l : I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje j u. II. Súdny exekútor n e m á n á r o k na náhradu trov exekúcie. o d ô v o d n e n i e : 1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.07.1998. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, podnikajúcemu do 01.06.2013 pod obchodným menom Jozef Bíreš - DREVEX, s miestom podnikania 935 03 Drženice 6, IČO: 14 245 981, na vymoženie pohľadávky vo výške 116,11 eur (3 498,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1Rob 487/98, vydaný dňa 19.05.1998. 2. Poverením číslo 5601*006426 zo dňa 10.08.1998 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivetu Tóthovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 296/1998. 3. Súdny exekútor dňa 06.09.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že oprávnený zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra 03.11.2011. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora a zaviazal povinného uhradiť mu trovy exekúcie v celkovej výške 183,94 eur s DPH. 4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). 6. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.07.1998 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 13. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. 14. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. 15. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. 17. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú fyzické aj právnické osoby. Právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra. 18. Súd z pripojeného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 4420/S, má preukázané, že oprávnený bol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr/187/2010-31 zo dňa 18.08.2011, právoplatným dňa 14.10.2011, zrušený bez likvidácie od 14.10.2011 a následne dňa 03.11.2011 bol ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu a teda nemá procesnú subjektivitu (spôsobilosť na práva a povinnosti). 19. Strata procesnej subjektivity u oprávneného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s účinnosťou od 03.11.2011 bol oprávnený vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, teda neexistuje subjekt, v prospech ktorého sa vedie exekúcia, a je tu teda iný dôvod v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pre ktorý nemožno predmetnú exekúciu vykonať. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto ex offo zastavil. 20. V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. 21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 23. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.01.2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 24. Súdny exekútor žiadal priznať za výkon exekučnej činnosti neuhradený zvyšok trov exekúcie, a to v celkovej sume 183,94 eur s DPH (celkové hotové výdavky činia sumu vo výške 208,46 eur + 20%DPH vo výške 47,70 eur mínus suma čiastočne vymožená od povinného vo výške 47,30 eur a preddavok oprávneného na trovy exekúcie vo výške 18,92 eur). 25. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 27. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „v právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody hodné osobitného zreteľa. To, že súd má pri určovaní trov prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, vyplývalo pôvodne z § 150 Občianskeho súdneho poriadku, resp. v súčasnosti z § 257 Civilného sporového poriadku. Občiansky súdny poriadok a Civilný sporový poriadok sa na oblasť exekučného konania používajú subsidiálne ako lex generalis (§ 9a Exekučného poriadku).“ Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j Exekučného poriadku, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora. 28. V danej veci súd z predloženého spisu súdneho exekútora EX 296/98 zistil, že súdny exekútor už oznámením o stave exekúcie zo dňa 27.03.2007 informoval oprávneného o majetkových pomeroch povinného, a to konkrétne, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, podľa oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica II povinný nemá vedené účty v bankách a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne Bratislava - ústredie povinný nie je evidovaný ako zamestnanec, ani ako SZČO, nie je poberateľom dôchodkovej dávky ani dávky v nezamestnanosti. Následne ďalším oznámením o stave exekúcie zo dňa 11.04.2007 súdny exekútor opätovne informoval oprávneného o nemajetnosti povinného s upozornením, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná a so žiadosťou o oznámenie, či oprávnený súhlasí s podaním podnetu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dňa 01.06.2010 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, ktorá do ustanovenia § 57 pridala odsek 4, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Keďže ide o procesné ustanovenie a novela neobsahovala prechodné ustanovenia, je potrebné predmetné ustanovenie aplikovať aj na danú vec. V posudzovanom prípade však súdny exekútor aj napriek zistenej nemajetnosti povinného naďalej pokračoval vo vykonávaní exekúcie voči povinnému a podnet na zastavenie exekúcie doručil súdu až s odstupom cca 10 rokov po zistenej nemajetnosti povinného a dokonca s odstupom cca 6 rokov po zániku oprávneného bez právneho nástupcu, t. j. v rozpore s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 nepredložil súdu vec bezodkladne po tom, čo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. 29. Na základe uvedeného má súd teda za to, že v predmetnej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 243j Exekučného poriadku odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a zároveň po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Preto súd v zmysle § 243j Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 30. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.