Súd: Okresný súd Žilina Spisová značka: 5PExre/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119205397 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5119205397.3 Uznesenie Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Tatry mountain resorts, a.s., so sídlom Demänovská Dolina 72, 031 01 Liptovský Mikuláš, Slovenská republika, IČO: 31560636, zastúpeného: Mgr. Lucia Šteczíková, advokátka, so sídlom Tatranská Lomnica 41, 059 60, Vysoké Tatry, pre ktorého plní povinnosti oprávnenej osoby: JUDr. Jana Kövesiová, notár, so sídlom Medená 12, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 36068071, v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa: B. N., trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX H. M., o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora, takto r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 13.05.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oznamovateľa označené ako podnet na začatie konania o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora. Oznamovateľ v predmetnom podnete uvádza, že oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente z 11. 01. 2019 konštatuje, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora nastala fikcia podľa § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.), pretože podľa oprávnenej osoby „žiadna fyzická osoba nespĺňa kritéria uvedené v zákone pre konečného užívateľa výhod“ a preto oprávnená osoba dala v súlade ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. zapísať do registra partnerov verejného sektora členov vrcholového manažmentu partnera verejného sektora. Oprávnená osoba na 5. a 6. strane verifikačného dokumentu z 11. 01. 2019 uvádza akcionársku štruktúru partnera verejného sektora k 31. 12. 2018, pričom podľa vlastných tvrdení vychádza zo zoznamu akcionárov, ktorý vedie centrálny depozitár obchodná spoločnosť Centrálny depozitár cenných papierov, a.s. so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava (ďalej len „Centrálny depozitár cenných papierov v Bratislave“). Podľa tohto zoznamu držiteľom 3,7 mil. kusov akcií vydaných partnerom verejného sektora je obchodná spoločnosť L.. Táto akcionárska štruktúra je podľa tvrdení oznamovateľa technicky správna, ale na účely identifikácie konečného užívateľa výhod sa javí ako nepravdivá. Partner verejného sektora je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu v Bratislave, vo Varšave, Poľskej republike a v Českej republike. Na burze v Bratislave sú zároveň prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu dve emisie dlhopisov partnera verejného sektora. Na burze v Prahe je zároveň prijatá na obchodovanie na regulovanom trhu jedna emisia dlhopisov partnera verejného sektora. V okolnostiach tohto prípadu je kľúčová otázka, či existuje fyzická osoba, ktorá má priamo alebo nepriamo, právo na hospodársky prospech v partnerovi verejného sektora vo výške najmenej 25%. Podľa oznamovateľa oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente z 11. 01. 2019 nepreukázala, že takáto osoba neexistuje a preto nepreukázala splnenie podmienok na zápis vrcholového manažmentu. Partner verejného sektora má podľa ročnej správy za účtovný rok 2017/2018 akcionársku štruktúru, ktorá nezodpovedá štruktúre, z ktorej vychádza oprávnená osoba. Rozdiel medzi údajmi, z ktorých vychádzala oprávnená osoba pri zostavovaní verifikačného dokumentu a údajmi, ktoré sú uvedené v ročnej správe partnera verejného sektora za účtovný rok 2017/2018 je spôsobený tým, že oprávnená osoba nezohľadnila charakter účtu L. vedený Centrálnym depozitárom cenných papierov v Bratislave. Účet L. nie je účtom majiteľa cenných papierov podľa § 105 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z. z.“), ale je účtom držiteľským podľa § 105a tohto zákona. L. teda nie je majiteľom 54,8% akcií partnera verejného sektora ako je uvedené vo verifikačnom dokumente, ale je iba držiteľom týchto akcií pre ich majiteľov, ktorých však oprávnená osoba v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. nepodrobila identifikácii konečného užívateľa výhod. V prípade podielu 24,6%, ktorý je v Centrálnom depozitári cenných papierov v Bratislave vedený na A. a. s., nemožno na základe verejne dostupných informácií (bez ďalšieho) prijať záver, či ide o účet majiteľský alebo držiteľský. Ak by v danom prípade išlo o majiteľský účet, v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod bola oprávnená osoba povinná zisťovať, či banka vlastní tento podiel vo svoj prospech alebo v prospech klienta. 2. Uznesením č. k. 5PExre/2/2019-26 zo dňa 05.06.2019 začal súd na základe kvalifikovaného podnetu oznamovateľa konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora u partnera verejného sektora. II. výrokom predmetného uznesenia súd vyzval partnera verejného sektora, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa a aby uviedol, či sú údaje zapísané o jeho osobe v registri partnerov verejného sektora pravdivé a úplné, a taktiež aby uviedol skutočnosti a označil, príp. predložil dôkazy, ktoré pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných u partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora potvrdzujú. III. výrokom tohto uznesenia určil súd oprávnenej osobe lehotu 30 dní na podanie návrhu na jej pribratie do konania podľa § 12 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z.. Súd na základe návrhu oprávnenej osoby na pribratie do konania, doručeného súdu dňa 03.07.2019 rozhodol uznesením 5PExre/2/2019-119 zo dňa 13.08.2019 o pribratí oprávnenej osoby do konania ako účastníka konania. 3. Dňa 04.07.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie partnera verejného sektora ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uvádza, že všetky akcie partnera boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a preto sa považuje za verejnú akciovú spoločnosť v zmysle § 154 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Akcionárom verejnej akciovej spoločnosti sa môže stať ktokoľvek , kto na príslušnom trhu nakúpi jej akcie, keďže sú predmetom voľného obchodovania. Spravidla sa tak deje formou tzv. anonymných obchodov. Účastníkovi anonymného obchodu nie je po jeho uzavretí známa totožnosť jeho protistrany. Zmeny v akcionárskej štruktúre takýchto spoločností sa s ohľadom na voľné obchodovanie s ich akciami často deje na dennej resp. kratšej báze. Špecifická povaha spoločností s verejne obchodovateľnými akciami je zohľadnené aj v právnych predpisoch v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, z ktorých mimo iné vychádza aj požiadavka na identifikáciu konečných užívateľov výhod. Ďalej právna zástupkyňa uviedla, že konečný užívateľ výhod je vo vzťahu k spoločnostiam definovaný v článku 3 ods.6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/849 z 20. mája 2015 ( ďalej len „AML Smernica“). K uvedenému ustanoveniu AML smernice je potrebné uviesť dva komentáre. Za prvé, AML Smernica spája postavenie konečného užívateľa výhod výlučne s kritériom kontroly (a nie napríklad s kritériom práva na hospodársky prospech z podnikania spoločnosti). Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že na spoločnosti s verejne obchodovanými akciami sa vzťahuje výslovná výnimka z určovania konečného užívateľa výhod prostredníctvom kritéria kontroly či iných kritérií. Z uvedeného ustanovenia AML Smernice nepochybne vyplýva, že podľa práva EÚ sa za konečných užívateľov výhod budú vždy považovať členovia vrcholového manažmentu spoločnosti s verejne obchodovanými akciami. Uvedené pravidlo rešpektuje skutočnosť, že u spoločností, ktorých akcie sú obchodované na regulovaných trhoch, je transparentnosť ich vlastníctva dostatočne zabezpečená inými prostriedkami, konkrétne rôznymi požiadavkami harmonizovaných právnych predpisov upravujúcich podnikanie na kapitálových trhoch na povinné hlásenia a zverejňovanie informácií o spoločnostiach s verejne obchodovanými akciami. Ďalej reflektuje vo všeobecnosti silné postavenie vrcholového manažmentu vo verejných akciových spoločnostiach, ktoré odôvodňuje, aby sa za konečného užívateľa výhod týchto spoločnosti vždy považovali práve členovia vrcholového manažmentu. Konečne reflektuje aj ťažko prekonateľné praktické prekážky, ktoré sa spájajú z rozkrývaním úplnej vlastníckej štruktúry spoločnosti s verejne obchodovanými akciami až po konečných užívateľov výhod ich jednotlivých akcionárov. Definícia konečného užívateľa výhod bola prebratá do slovenského právneho poriadku v § 6a zákona č. 297/2008 Z.z. (ďalej len AML Zákon) . Pri porovnaní citovaného ustanovenia s článkom 3 ods. 6 AML Smernice je zrejmé, že slovenský zákonodarca si rozšíril zoznam kritérií, na základe ktorých môže určitá fyzická osoba nadobudnúť postavenie konečného užívateľa výhod - okrem kritéria kontroly požívaného AML Smernicou sú tu uvedené kritéria ďalšie, pričom najmä kritérium hospodárskeho prospechu z podnikania právnickej osoby ide zjavne nad rámec požiadaviek AML Smernice. Jedná sa o typický prejav javu označovaného ako „gold-plating“, kedy sú pravidlá vyplývajúce zo smernice do vnútroštátneho práva implementovaného extenzívne nad rámec požiadaviek stanovených právom EÚ, pričom výsledok je často v rozpore s pôvodným účelom príslušnej regulácie. AML Zákon ďalej v plnej miere zachováva výslovnú výnimku pre spoločnosti s verejne obchodovanými akciami z určovania konečného užívateľa výhod na základe kritérií uvedených v § 6a ods. 1 písm. a.) v bodoch 1. a 4. Na základe toho majú byť za konečných užívateľov výhod verejnej akciovej spoločnosti v súlade s odsekom 2 vždy považovaní členovia jej vrcholového manažmentu. U verejnej akciovej spoločnosti, ktorej všetky akcie sú verejne obchodované na regulovaných trhoch, totiž nikdy nebudú splnené kritéria uvedené v § 6a ods. 1 písm. a.), pretože tieto kritéria sa na ňu vôbec nevzťahujú. Zákon o registri partnerov podľa dôvodovej správy nepredstavuje transpozíciu AML Smernice, zároveň však využíva niektoré prvky AML Zákona - predovšetkým z neho preberá koncept konečného užívateľa výhod. Právna zástupkyňa ďalej uvádza, že veľké interpretačné problémy spôsobuje § 4 odsek 4 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorého sa primárne týka aj podnet a na jeho základe vydané Uznesenie. Ustanovenie § 4 odsek 4 Zákona o registri partnerov je podľa právnej zástupkyne problematické predovšetkým z nasledujúcich dôvodov: · ustanovenie nerešpektuje, že konečný užívateľ výhod je Zákonom o registri partnerov definovaný s odkazom na § 6a AML Zákona, podľa ktorého sa za konečných užívateľov výhod v spoločnostiach s verejne obchodovanými akciami vždy považujú členovia vrcholového manažmentu · uvedené ustanovenie však nie je formulované ani tak, že by z neho jasne vyplýval úmysel zákonodarcu prelomiť pre tento konkrétny prípad (zápis do registra partnerov verejného sektora) všeobecné pravidlo pre určovanie konečného užívateľa výhod spoločnosti s verejne obchodovanými akciami vyplývajúce z § 6a AML Zákona. Neustanovuje totiž, že ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti, tak sa do registra partnerov zapisuje namiesto konečného užívateľa výhod takáto osoba. Aj v takomto prípade sa má podľa § 4 ods. 4 do registra zapísať konečný užívateľ výhod, ktorý je však v Zákone o registri partnerov verejného sektora definovaný práve len odkazom na § 6a AML Zákona, a teda podľa jazykového výkladu by to ani v tomto prípade nemal byť nikto iný než člen vrcholového manažmentu spoločnosti s verejne obchodovanými akciami. Toto ustanovenie teda nie je možne charakterizovať inak než ako logický nezmysel. · nie je tiež jasné, prečo sa § 4 odsek 4 zameriava na jediné kritérium určenia konečného užívateľa výhod, ktorým je právo na hospodársky prospech z podnikania spoločnosti, keď § 6a AML Zákona používa aj iné kritéria, predovšetkým kritérium kontroly (Partner verejného sektora na tomto mieste pripomína, že pritom práve kritérium hospodárskeho prospechu je výsledkom excesívnej transpozície AML Smernice do slovenského právneho poriadku a nemá oporu v práve EÚ). Podľa právnej zástupkyne jediná rozumná interpretácia § 4 ods. 4 zrejme bude taká, že uvedené ustanovenie vytvára špeciálny režim určenia konečného užívateľa výhod spoločnosti s verejne obchodovanými akciami pre účely ich zápisu do registra partnerov verejného sektora, ktorý je iný než „štandardný“ režim podľa § 6a AML Zákona (bez ohľadu na deklarovanú potrebu jednotného vymedzenia konečného užívateľa výhod). Teda v prípade, že u spoločnosti s verejne obchodovanými akciami existuje osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti, zapíše sa do registra partnerov verejného sektora ako konečný užívateľ výhod takáto osoba, bez ohľadu na všeobecnú definíciu konečného užívateľa výhod. Partner je presvedčený, že aj pri vyššie uvedenej interpretácií ustanovenia je nutné zohľadniť širší kontext AML legislatívy, z ktorej Zákon o RPVS ideovo aj legislatívne - technicky vychádza, a špecifickú povahu spoločnosti s verejne obchodovanými akciami. Zároveň je nutné brať ohľad na reálne možnosti a limity spoločností s verejne obchodovanými akciami pri rozkrývaní vlastnej akcionárskej štruktúry tak, aby tieto spoločnosti neboli v dôsledku kombinácie legislatívnej neobratnosti zákonodarcu a príliš striktnej súdnej interpretácie fakticky vyradené z obchodovania so štátom. Bežné akciové spoločnosti s akciami na meno sú povinné viesť zoznam akcionárov. Bežná akciová spoločnosť má teda v ktoromkoľvek okamihu presný a aktuálny prehľad o svojej akcionárskej štruktúre. U spoločnosti so zaknihovanými akciami nahrádza zoznam akcionárov evidencia zaknihovaných cenných papierov vedená centrálnym depozitárom cenných papierov. Na žiadosť emitenta je centrálny depozitár povinný vydať emitentovi zoznam majiteľov cenných papierov a ich záložných veriteľov. V zoznamoch majiteľov vydávaných podľa § 107 ods. 10 a 11 zákona o cenných papieroch sú však v prípade cenných papierov vedených na držiteľských účtoch uvedené len osoby, pre ktoré bol držiteľský účet zriadený. Nie sú v nich uvedené žiadne informácie o jednotlivých majiteľoch cenných papieroch. Z aktuálne účinnej právnej úpravy nie je emitent oprávnený požadovať informácie o jednotlivých majiteľoch cenných papierov vedených na držiteľských účtoch. Centrálny depozitár a obchodníci s cennými papiermi sú totiž viazaní povinnosťou mlčanlivosti podľa § 109 Zákona o cenných papieroch. Zoznam majiteľov je jediným presným a aktuálnym podkladom, na základe ktorého môže verejná akciová spoločnosť zistiť svoju vlastnú akcionársku štruktúru. Takýto zoznam však neobsahuje žiadne informácie o jednotlivých majiteľoch akcií vedených na držiteľských účtoch. Verejná akciová spoločnosť má však k dispozícií niektoré ďalšie nástroje, ako môže aspoň s určitou mierou presnosti zistiť svojich akcionárov , a to na základe oznamovacej povinnosti akcionárov podľa § 41 zákona č. 429/2002 Z. z. a v rámci konania valných zhromaždení spoločnosti podľa listiny prítomných na valnom zhromaždení, ktoré nástroje z pohľadu spoľahlivosti majú svoje limity. Výsledkom teda je, že verejná akciová spoločnosť má legálne nástroje na to aby mohla približne zistiť svoju akcionársku štruktúru, zároveň však platí, že verejná akciová spoločnosť, ktorej akcie sú vedené na držiteľských účtoch nemá reálnu možnosť zistiť svoju úplnú, presnú a aktuálnu akcionársku štruktúru. Tento stav bol na úrovni EU nevyhovujúci a v dohľadnej dobe by sa mal však zmeniť prijatou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), 2017/828 podľa ktorej tak budú verejné akciové spoločnosti schopné získať spoľahlivé a úplné podklady k identifikácií svojej akcionárskej štruktúry až po úroveň jednotlivých majiteľov akcií s podielom na základnom imaní alebo na hlasovacích právach vyšším ako 0,5%. Právna zástupkyňa ďalej vo vyjadrení uvádza, partner verejného sektora ako emitent cenných papierov pri identifikácií svojej akcionárskej štruktúry vychádzal zo zoznamu majiteľov cenných papierov, z oznámenia akcionárov, ktoré sú akcionári povinní zasielať partnerovi verejného sektora a listiny prítomných na valných zhromaždeniach. Zo zoznamu majiteľov vyplýva, že k 31.12.2018 centrálny depozitár evidoval 2275 akcionárov, z toho 2433 fyzických osôb s akciami evidovanými na majetkovom účte a 23 právnických osôb s akciami evidovanými na majetkovom účte. Väčšina akcií partnera však bola evidovaná na 9 držiteľských účtoch, pričom zo zoznamu nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých akcionárov, ktorých akcie sú na týchto účtoch držané. Môže jednať aj o stovky či tisícky akcionárov. V prípade, že akcionár nesplní oznamovaciu povinnosť a v Zozname majiteľov sa nenachádza ako majiteľ cenného papieru, partner nemá inú možnosť ako relevantne definovať jeho podiel na hlasovacích právach. Pre ilustráciu právna zástupkyňa predložila výňatok zo zoznamu majiteľov, z ktorých je možné vidieť, že napr. akcionár U. s.r.o. nemá zriadený u centrálneho depozitára cenných papierov majetkový účet, ale zaslal partnerovi verejného sektora oznámenie podľa § 41 zákona o burze cenných papierov. Partner verejného sektora nemá informáciu, ktorý obchodník s cennými papiermi vykonáva pre uvedeného akcionára držiteľskú správu a na ktorom účte drží jeho akcie, a teda partner nemá relevantný podklad na overenie podielu na hlasovacích právach, ktoré predmetný akcionár uviedol v oznámení. Partner nemá možnosť overiť túto skutočnosť ani z listiny prítomných na valnom zhromaždení v prípade, že sa akcionár valných zhromaždení nezúčastňuje (čo je práve prípad akcionára U.). Akcionárska štruktúra, ktorá je zverejnená v ročnej správe Partnera, a tiež na jeho internetovej stránke, je len výsledkom rekonštrukcie údajov zo zoznamu majiteľov z centrálneho depozitára, obdŕžaných oznámení a listín prítomných akcionárov na valných zhromaždeniach. Uvedená štruktúra je nasledovná: - L.- Drobní akcionári 23,5% Partner priložil k vyjadreniu oznámenia jednotlivých akcionárov uvedených vyššie v tabuľke pod č. 1-6, z ktorých primárne vychádzal pri zostavovaní akcionárskej štruktúry uvedenej vo ročnej správe. Väčšina z týchto akcionárov pritom dnes (pozn. t.j. 4.7.2019) nie je evidovaná v zozname majiteľov z CDCP. Keďže však žiaden z uvedených akcionárov partnerovi od obdržania posledného oznámenia neoznámil, že jeho podiel klesol, partner vchádza z predpokladu, že naposledy oznámené výšky podielov sú aj naďalej aktuálne s tým, že akcie príslušných akcionárov sú zrejme vedené prevažne na držiteľských účtoch. Zberná kategória „drobní akcionári“ zahŕňa akcionárov, ktorí partnerovi oznámenia nedoručili, a je teda predpoklad, že žiaden nevlastní viac ako 5% akcií. Je teda zrejmé, že sa jedná o akcionársku štruktúru približnú, zostavenú podľa najlepšieho svedomia a vedomia partnera na základe jemu dostupných čiastkových informácií. Oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente zo dňa 11.01.2019 výslovne uviedla, že ku dňu 31.12.2018 je podľa zoznamu akcionárov vedeným centrálnym depozitárom cenných papierov akcionárska štruktúra taká, ako je zobrazená v príslušnom grafe. Podľa tvrdenia právnej zástupkyne je zoznam majiteľov jediný doklad preukazujúci akcionársku štruktúru, ktorého pravdivosť je nespochybniteľná. Skutočnosť, že vo verifikačnom dokumente bola uvedená akcionárska štruktúra podľa Zoznamu majiteľov z CDCP, neznamená, že oprávnená osoba sa neoboznámila s akcionárskou štruktúrou vyhotovenou partnerov verejného sektora, z ktorej však vyplýva, že žiaden jednotlivý akcionár nevlastní akcie predstavujúce viac ako 25% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach. Oznamovateľ vo svojom podnete poukázal na osobu S., ktorý podľa jeho názoru mal byť identifikovaný ako konečný užívateľ výhod, nakoľko podľa medializovaných informácií cez spoločnosti L. ovláda viac ako 28,7% akcií. Právna zástupkyňa k uvedenému uvádza, že P. v partnerovi zastáva funkciu člena (predseda) dozornej rady, ktorého volí a odvoláva valné zhromaždenie, a teda partner disponuje informáciami o jeho majetkových účastiach v obchodných spoločnostiach, a to v dôsledku ´jeho informačných povinností. P. ako člen dozornej rady oznámil partnerovi údaje o majetkovom podiele v iných spoločnostiach a o členstve v orgánoch iných spoločností. Údaje sa týkali aj majetkovej účasti v spoločnostiach L.. Podľa oznámenia je p. Q. 100% akcionárom spoločnosti L., ktorá je aktuálne majiteľom približne 19,5% akcií partnera, a 50% akcionárom spoločnosti E., ktorá je aktuálne majiteľom cca 9,9% akcií partnera, pričom priamo na účte majiteľa vlastní p. Q.j ďalších 3300 ks akcií partnera, ktoré predstavujú zanedbateľný podiel na partnerovi verejného sektora. Informácie o majetkových podieloch p. Rattaja, vrátane majetkových podielov v spoločnostiach L., zverejňuje partner aj vo svojich ročných správach. Vzhľadom na skutočnosť, že druhým akcionárom vlastniacim 50% akcií v spoločnosti E., pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo Okresným súdom BA I. zrušené. S poukazom na vyššie uvedené jednoznačne vyplýva, že p. Q. má priamy alebo nepriamy hospodársky prospech z podnikateľskej činnosti alebo inej činnosti partnera vo výške menšej ako 25% (presne 24,45%). Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov a dokladov má právna zástupkyňa za to, že je hodnoverne preukázaná pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod Partnera verejného sektora, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na uvedené Partner verejného sektora navrhuje, aby Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým konanie v celom rozsahu zastaví. Právna zástupkyňa spolu s vyjadrením predložila : - Zoznam majiteľov v CDCP k 31.12.2018, výňatok zo zoznamu majiteľov z r. 2015-2018 - Oznámenie U.- Hlasovacie práva L.- Oznámenia A. zo dňa 25.01.2017, 27.01.2017 a 31.03.2017 - Oznámenie L.- Výpis z registra L.- Oznámenia akcionárov podľa § 41 zákona o burze cenných papierov - Vyjadrenie L.- Pozvánka na valné zhromaždenie - Výpis z registra E.- Výňatky z ročných správ 2017,2017, 2018 - Rozsudok OS BA o zrušení BSM 4. Dňa 17.10.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej osoby k vyjadreniu partnera verejného sektora v ktorom uvádza, že sa plne stotožňuje so skutočnosťami uvedenými právnou zástupkyňou partnera a skutočnosti pokladá za dostatočne preukázané. Ďalej poukazuje na zákon č. 241/2019 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 315/2016 Z. z., ktorý je účinný od 01.09.2019. V zmysle platného znenia § 4 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. sa pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu zapisuje namiesto konečných užívateľov výhod štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis štatutárneho orgánu boli splnené. Touto novelou došlo k zosúladeniu zákona o RPVS s európskymi pravidlami, podľa ktorej sa za konečných užívateľov výhod v spoločnostiach s verejne obchodovateľnými akciami vždy považujú členovia vrcholového manažmentu. Oprávnená osoba vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že všetky akcie partnera verejného sektora sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch. Preto na základe uvedeného má zato, že bola hodnoverne preukázaná pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod, ktoré sú zapísané a preto, aj z dôvodu prijatia novely zákona o RPVS, navrhuje vydať uznesenie, ktorým sa konanie v celom rozsahu zastaví. 5. Podľa čl. 50 ods.6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 6. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 315/2016 Z.z.“), registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. 7. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., uznesenie o začatí konania registrujúci orgán doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve registrujúci orgán partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov, a určí oprávnenej osobe lehotu na podanie návrhu podľa odseku 4. 8. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., účastníkom konania je partner verejného sektora. Účastníkom konania je aj oprávnená osoba, ak to navrhla v lehote určenej registrujúcim orgánom. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však v konaní právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania. 9. Podľa § 4 ods.4 z.č. 315/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.augusta 2019, pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu boli splnené. 10. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. v znení účinnom od 1.septembra 2019, pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo rovnocenných medzinárodných noriem, alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisuje namiesto konečných užívateľov výhod štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu sú splnené. Namiesto údajov o trvalom pobyte člena štatutárneho orgánu podľa predchádzajúcej vety môže oprávnená osoba aj bez splnenia podmienok podľa odseku 6 uviesť sídlo zapísaného partnera verejného sektora. 11. Podľa § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „ zákon č. 297/2008 Z.z.“), ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. 12. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20170801> a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenie čl. 6 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužije. 13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 16. Súd sa oboznámil s podaním oznamovateľa a s vyjadreniami účastníkov konania ako aj s listinnými dôkazmi , ktoré účastníci v konaní predložili, najmä so zoznamom akcionárov vystaveným Centrálnym depozitárom cenných papierov z r. 2015-2018. Z výpisu z centrálneho depozitára vyplýva, že L. a.s, je držiteľom 54,8 % akcií v partnerovi verejného sektora. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 27.05.2019 boli ako koneční užívatelia výhod zapísaní členovia vrcholového manažmentu - predstavenstvo a top manažment. 17. Súd primárne uvádza, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 241/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo v priebehu tohto konania k zmene právnej úpravy vo vzťahu k momentu, ku ktorému je súd povinný posudzovať právny a skutkový stav. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri; pre registrujúci orgán je rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania. Zároveň aj nadobudnutím účinnosti predmetného zákona, došlo aj k vypusteniu „výnimky“ zápisu fyzických osôb ako konečných užívateľov výhod dosahujúcich 25% hospodárskeho prospechu na partnerovi verejného sektora v prípadoch, ak išlo o emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem. Podľa novej právnej úpravy sa pri spoločnostiach, ktoré sú verejnými akciovými spoločnosťami zapisuje namiesto konečných užívateľov výhod vrcholový manažment alebo členovia vrcholového manažmentu. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu sú splnené. Prechodné ustanovenie k novelizovanému zákonu sa však v § 26 ods. 1 vyslovene vzťahuje len na konania o návrhu na zápis (návrh na zápis údajov do registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov), preto vzhľadom na absenciu prechodného ustanovenia, ktoré by upravovalo stret skoršej a novej právnej úpravy v súlade so všeobecne uznávanou teóriou procesného práva použijúc princíp okamžitej aplikability nových procesných pravidiel aj na začaté konanie, súd posudzuje konanie podľa novej právnej úpravy. 18. Zákon o registri partnerov verejného sektora je nepochybne predpisom verejného práva. Súd vystupuje v týchto špecifických typoch konania ako nezávislý súd, pretože jeho procesný postup umožňuje zákon o RPVS, teda postupuje výlučne podľa procesných ustanovení osobitnej právnej úpravy so subsidiárnym použitím Civilného mimosporového poriadku. Zároveň však platí, že zákon o RPVS svojou povahou, vzhľadom na úpravu podmienok prístupu k verejným zdrojom, spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podriadiť právnu úpravu aj normám trestného práva (podľa dôvodovej správy k zákonu o RPVS). Vzhľadom na skutočnosť, že tak, ako je zmienené vyššie, je zákon o RPVS normou verejného práva, na konania podľa tohto zákona je možné prostredníctvom analógie aplikovať princípy trestného konania. V tejto súvislosti je nutné poukázať na zásadu trestného konania, podľa ktorej je pri skúmaní trestnosti činu, alternatívne jeho beztrestnosti nutné posudzovať, čo je pre páchateľa priaznivejšie. Podľa noriem trestného práva nie je možné posudzovať čin ako trestný, ak neskorší zákon ustanoví, že čin skôr trestný už nie je trestným činom. Preto je na mieste v prebiehajúcim konaní použitie zásady retroaktivity in mitius (vyplývajúca z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR), teda zásada použitia novej, miernejšej právnej úpravy, ktorá je v uvedenom prípade pre partnera verejného sektora prijateľnejšia a nepochybne priaznivejšia ako potenciálna možnosť udeliť pokutu v prípade výmazu partnera z registra partnerov čoho pričom následkom je zamedzenie možnosti vzniku zmluvného vzťahu so štátom. 19. Právnej úprava účinná do 31.8.2019 požadovala aj od emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, aby, ak sa v jeho štruktúre nachádzala aj osoba, ktorá disponovala právom na hospodársky prospech v rozsahu 25%, identifikovala a zapísala do RPVS ako konečného užívateľa výhod, túto osobu. V prípade, že sa tak nestalo, sankcionoval zákon takéhoto partnera verejného sektora výmazom z RPVS, následnou diskvalifikáciou členov jeho orgánov a eventuálne v následnom konaní podľa § 13 zákona o RPVS, aj pokutou. Inými slovami - konanie, ktoré bolo do 31.8.2019 považované za protiprávne a sankcionovateľné, už po 1.9.2019 protiprávne a sankcionovateľné nie je. S poukazom na ustanovenie čl. 50 ods.6 Ústavy SR je súd názoru, že podmienky sankcionovateľnosti, u ktorých v zákonnej úprave došlo v priebehu konania k zmene, je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá je pre osobu, ktorá mohla právnu normu eventuálne porušiť, priaznivejšia. 20. Je vhodné spomenúť, že ustanovenie čl. 50 ods.6 Ústavy SR (rovnako § 2 ods.1 druhá veta Trestného zákona) nenormuje aplikáciu priaznivejšej právnej úpravy len z hľadiska možnosti uloženia druhu či výmery sankcie za protiprávne konanie (napr. ak dôjde k zrušeniu určitého druhu sankcie či úprave jej výmery), ale aj z hľadiska sankcionovateľnosti určitého konania či nekonania - teda či vôbec daný spôsob konania či nekonania (pri omisívnych činoch) je protiprávnym konaním. K rovnakému záveru v oblasti správneho trestania dospela aj judikatúra Najvyššieho súdu SR napr. v rozsudku sp.zn. 6Asan 9/2017 z 21.februára 2018, podľa ktorého „ak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť správny orgán ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods.6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov“. K záveru, že prípustnosť retroaktivity v prospech páchateľa je všeobecným právnym princípom uplatňujúcim sa nielen v trestnom práve, ale aj v ďalších právnych odvetviach dospela aj česká judikatúra (porovnaj nález Ústavního soudu ČR z 13.6.2002, sp.zn. III. ÚS 611/01). 21. Zápis nesprávnych alebo neúplných údajov do RPVS je protiprávnym konaním, z ktorého vyplýva viacero druhov konzekvencií, v prvom rade výmaz partnera verejného sektora z Registra partnerov. Ak je rozhodnutie o výmaze založené nie na neunesení dôkazného bremena partnerom verejného sektora o správnosti a úplnosti zápisu(zjednodušene ak v konaní nebola preukázaná nepravdivosť zapísaných údajov, ale v konaní neboli partnerom verejného sektora predložené dostatočné dôkazy o správnosti zapísaných údajov), ale dôsledkom toho, že partner verejného sektora neuviedol v návrhu na zápis pravdivé údaje (v dôsledku svojej nesprávnej interpretácie právneho predpisu, úmyselného uvedenia nepravdivých údajov...), rozhodnutie o výmaze súčasne predznamenáva neskoršie konštatovanie spáchania deliktu v konaní o pokute ex offo začatom súdom. 22. Z pohľadu teoreticko-právneho sa žiada dodať, že v právnom poriadku SR nie je výslovne definovaný pojem delikt. Vo všeobecnosti možno za delikt považovať zákonom vymedzené protiprávne konanie deliktuálne spôsobilej osoby, s ktorým je spojená hrozba sankcie. Delikty možno deliť na správne a súdne. Delikty podľa zákona o RPVS najmä vzhľadom na to, že sankcie za ich spáchanie ukladá súd, možno považovať za osobitnú kategóriu súdnych deliktov alebo za súdne delikty sui generis. 23. Za súdne delikty sa považujú v prvom rade trestné činy definované v Trestnom zákone. Ak sú súdna prax(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 147/2008 z 12.marca 2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Asan 2/2016 z 13.decembra 2017 a mnohé iné) aj doktrína v zhode v tom, že zásady ukladania trestných sankcií sú použiteľné aj pre ukladanie administratívnoprávnych sankcií (čo našlo odraz aj priamo v právnom predpise a to v §-e 195 Správneho súdneho poriadku), niet rozumného dôvodu, aby neboli zásady ukladania trestných sankcií aplikovateľné aj pri ukladaní sankcií za súdne delikty sui generis definované v zákone o RPVS. 24. Súd sa stotožňuje s prezentovaným názorom partnera verejného sektora, že ak sú akcie partnera verejného sektora obchodované na regulovaných trhoch, je transparentnosť ich vlastníctva dostatočne zabezpečená inými prostriedkami, konkrétne rôznymi požiadavkami harmonizovaných právnych predpisov upravujúcich podnikanie na kapitálových trhoch na povinné hlásenia a zverejňovanie informácií o spoločnostiach s verejne obchodovanými akciami. Z tohto dôvodu súd ani z dôvodu procesnej ekonómie neskúmal peňažné toky u partnera verejného sektora hoci tak v iných prípadoch bežne, v súlade s princípom „follow the money“, robí. Takéto skúmanie u tohto typu partnera verejného sektora nemá zmysel, keďže namiesto konečných užívateľov výhod sa do registra zapisuje štatutárny orgán partnera. Prieskum správnosti a úplnosti zapísaných údajov sa v tomto prípade obmedzí na to, či podmienky na zápis štatutárneho orgánu sú splnené(či partner verejného sektora je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu) a či štatutárny orgán je v registri zapísaný úplne. Keďže v posudzovanom prípade tomu tak je, súdu nezostalo nič iné iba s poukazom na zmenu právnej úpravy vykonanou novelou z.č. 341/2019 Z.z. a čl. 50 ods.6 Ústavy SR konanie zastaviť, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 25. Úplne záverom súd uvádza, že predchádzajúcimi úvahami nekonštatuje, že by zápis partnera verejného sektora bol v minulosti nesprávny, no dokazovanie v tomto smere by malo iba akademický význam, keďže aj keby súd zistil nesprávnosť zápisu z dôvodu, že by v čase pred 1.9.2019 existovala osoba, ktorá by disponovala nárokom na hospodársky prospech partnera verejného sektora v rozsahu 25%, vzhľadom na zmenu právnej úpravy a aplikáciu princípu nepravej retroaktivity v zmysle čl. 50 ods.6 Ústavy SR, by nemohol rozhodnúť o výmaze partnera verejného sektora z registra. 26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V Žiline, dňa 30.augusta 2021 JUDr. Jaroslav Macek sudca