Súd: Okresný súd Lučenec Spisová značka: 13Cb/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200047 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617200047.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, zastúpený Advokátkou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, zastúpený JUDr. Michalom Luknárom, advokátom so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, adresa na doručovanie: Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 37 869 566, o splnenie povinnosti, takto r o z h o d o l : I. Žalovanému spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, sa u k l a d á , aby nevstupoval na nehnuteľnosti vo vlastnícke žalobcu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, a to - pozemok s parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“, výmera 17652 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor, - pozemok s parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“, výmera 65324 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor, - pozemok s parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“, výmera 2900 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor, - pozemok s parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“, výmera 65198 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, zapísaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor, - pozemok s parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“, výmera 4095 m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor, - pozemok s parc. č. XXX/XX, parcela registra “C“, výmera 10287 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, zapísaná na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v k.ú. G., obec G., okres Lučenec. II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a . III. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania od žalovaného v celosti vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.01.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 02.01.2017, domáhal od žalovaného splnenia povinnosti, pričom uviedol, že žalobca je vlastníkom nasledovných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Pinciná, obec Pinciná, okres Lučenec, parcely registra "C", zapísané na LV č. XXX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor - pozemok s parc. č. XXX/XX - pozemok s parc. č. XXX/XX - pozemok s parc. č. XXX/XX - pozemok s parc. č. XXX/XX - pozemok s parc. č. XXX/XX pozemok s parc. č. XXX/XX 2. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v dobývacom priestore výhradného ložiska nevyhradeného nerastu bituminózne horniny Pinciná, ktorý je podľa rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici („OBÚ") 1852/465/Bu-Oz/1998 určený Žalovanému. Vznik oprávnenia Žalovaného na dobývanie v DP Pinciná nastal právoplatnosťou Rozhodnutia dňa 28.07.2003. V Rozhodnutí stanovil OBÚ Žalovanému lehotu na začatie ťažby, ktorá uplynula 31.12.2004. 3. Následne OBÚ oznámením č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 oznámil Žalovanému, že z dôvodu márneho uplynutia zákonnej trojročnej lehoty určenej na dobývanie v DP Pinciná začne výberové konanie a prevedie dobývací priestor inej organizácii. Na základe výberového konania bol DP Pinciná prevedený rozhodnutím (označeným ako oznámenie) OBÚ č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech Žalobcu. 4. Proti oznámeniu zo dňa 03.04.2008, rovnako ako aj proti postupu OBÚ podal Žalovaný opravný prostriedok a žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. V konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutia a postupu správneho orgánu rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 6Sžo/94/2014 vrátil vec na ďalšie konanie príslušným úradom na úseku banskej správy (Hlavný banský úrad a OBÚ). 5. Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva („banský zákon") obsahuje od 01.01.2002 ustanovenie, ktoré ukladá organizácii povinnosť začať dobývať v lehote do troch rokov od právoplatnosti určenia dobývacieho priestoru, resp. neprerušiť dobývanie na lehotu dlhšiu ako tri roky. 6. Zákonom č. 588/2001 Z. z., účinným od 1. januára 2002 bolo novelizované znenie § 27 banského zákona, kde bol zavedený ods. 12 a v ňom uvedená povinnosť pre organizáciu, ktorej bol dobývací priestor určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na dlhší čas ako tri roky a s nesplnením tejto povinnosti boli spojené zákonné následky - povinnosť banského úradu určiť dobývací priestor inej organizácii, resp. dobývací priestor zrušiť. 7. Uvedené ustanovenia bolo precizované novelou č. 219/2007 Z.z., ktorou zákonodarca iba upresnil dôsledok márneho uplynutia trojročnej lehoty a následný procesný postup obvodného banského úradu (v prvom prípade došlo k zániku oprávnenia na dobývanie ložiska na základe prevodu DP na inú organizáciu, v druhom prípade uplynutím času). Samotná sankcia (dôsledok) však ostala nezmenená - v obidvoch prípadoch nastane zánik oprávnenia na dobývanie ložiska, avšak na základe rozdielnych skutočnosti. 8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Žalovaný nielen že ložisko nevyužíval racionálne, ale dokonca mu uplynula aj lehota na začatie dobývania najmenej dvakrát - prvýkrát v roku 2004 (lehota určená v rozhodnutí o určení DP Pinciná Žalovanému) a druhýkrát v roku 2006 (zákonná trojročná lehota), pričom v uvedenej lehote mal právoplatne určený DP Pinciná a napriek tomu nevykonával činnosť. 9. Pre úplnosť uvádzame, že na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR 20 dňa 19.08.2002, č. 395/2002-7 je nerast bituminózne horniny Pinciná nevyhradeným nerastom. V súlade s §5 zákona č. 44/1988. Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) tvoria nerastné bohatstvo ložiská vyhradených nerastov. 10. Žalovaný informoval Žalobcu listom zo dňa 18.08.2016 o plánovanom využití Nehnuteľností a oznámil mu, že vstúpi na Nehnuteľnosti. Oprávnenie na vstup odôvodnil ustanovením § 15 zákona o banskej činnosti. 11. Žalobca následne Žalovanému listom zo dňa 30.08.2016 oznámil, že ustanovenie § 15 (oprávnenie na vstup na cudzie nehnuteľnosti) sa uplatní iba pri výkone banskej činnosti, ktorá Žalovanému nebola povolená, a preto mu vstup na Nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej činnosti zakazuje. 12. Žalovanému nebola povolená banská činnosť podľa ustanovení zákona č. 51/1988 zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe („zákon o banskej činnosti"). Žalovaný napriek upozorneniu Žalobcu zo dňa 30.08.2016 nepreukázal existenciu vydaného povolenia banskej činnosti a opätovne oznámil Žalobcovi svoj zámer vstúpiť na nehnuteľnosti listom zo dňa 07.09.2016. 13. Následne Žalobca opätovne zakázal Žalovanému vstup na Nehnuteľnosti a vyzval Žalovaného na riešenie stretu záujmov. 14. Žalovaný doručil Žalobcovi návrh na uzatvorenie dohody, avšak do dnešného dňa stret záujmov vyriešený nebol. 15. Žalobca si je vedomý zásady tura novit curia, podľa ktorej súd pri svojom rozhodovaní vždy vec právne zhodnotí sám, dovoľujeme si však uviesť ustanovenia hmotného práva, ktoré sa podľa názoru Žalobcu priamo uplatnia na prejedávanú vec medzi Žalobcom a Žalovaným a ich stručnú interpretáciu; 16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalisk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry sú pracovníci orgánov a organizácií oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi (užívateľovi), vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení. 17. Podľa § 15 ods. 4 zákona o banskej činnosti Vlastníci (užívatelia) nehnuteľností sú povinní strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými. 18. Banskou činnosťou sa podľa § 2 zákona o banskej činnosti rozumie: a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložisko"), b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, c) zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov, d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním, e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalisk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d), f) osobitné zásahy do zemskej kôry, g) likvidácia starých banských diel, h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel 3) pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave. 19. Povolenie obvodného banského úradu sa v zmysle § 18a zákona o banskej činnosti vyžaduje na: a) ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska banskými dielami, a to zvislými banskými dielami hlbšími ako 40 m, vodorovnými alebo úklonnými banskými dielami s dĺžkou väčšou ako 100 m, alebo aj uvedenými banskými dielami kratšími, ako sú z nich razené ďalšie banské diela, ktorých dĺžka spolu s uvedenými dielami presiahne 100 m; povolenie sa vyžaduje aj na zabezpečenie a likvidáciu týchto banských diel, b) otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska, ako aj na zabezpečenie banských diel a lomov a likvidáciu hlavných banských diel a lomov, c) osobitné zásahy do zemskej kôry vrátane banských diel geologického prieskumu na tieto účely, ak svojím rozsahom zodpovedajú rozmerom a podmienkam uvedeným v písmene a), d) zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel vrátane ich zisťovania, ak sa toto zisťovanie vykonáva banskými dielami v rozsahu uvedenom v písmene a), e) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave. 20. V súlade s § 18b ods. 1 zákona o banskej činnosti je prílohou žiadosti o povolenie aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov. 21. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva („banský zákon"), je organizácia pri využívaní ložiska povinná riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. 22. V súlade s § 33 ods. 6 banského zákona je organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené. 23. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti je evidentné, že nie je možné vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti, pokiaľ nejde o výkon činností pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislostí s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry. 24. Pre úplnosť uvádzame, že Žalovaný nevykonáva žiadnu z vyššie uvedených činností, ktoré navyše podliehajú povoleniu (viď ods. II. vyššie), nie je preto podľa názoru Žalobcu oprávnený postupovať podľa § 15 zákona o banskej činnosti. 25. Pre úplnosť uvádzame, že povinnosti strpieť umiestnenie značiek podľa § 15 ods. 4 zákona o banskej činnosti predchádza vznik oprávnenia na ich umiestnenie, ktoré je podmienené vznikom práva na vstup na pozemok. Uvedené vyplýva aj z postupností jednotlivých odsekov § 15 zákona o banskej činnosti. 26. Neobstojí ani argumentácia, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti je nutné vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj prípravné práce pred výkonom banskej činnosti podliehajúcej povoleniu, inak by nebolo možné podať kvalifikovanú žiadosť o povolenie banskej činnosti, a to z nasledovných dôvodov; 27. Vo všeobecnosti možno do vlastníckeho práva zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo (ako je tomu v tomto prípade) na základe konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré však vždy stanovuje konkrétne podmienky - v našom prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. Podľa rozširujúceho výkladu (ako je uvedený v predchádzajúcom odseku) by sme naopak pripustili absurdný záver, že je možné obmedziť vlastnícke právo aj pri činnosti smerujúcej k vzniku zákonom predpokladanej podmienky obmedzenia vlastníckeho práva bez ohľadu na to, či táto podmienka bude splnená alebo nie. 28. Zároveň by sa odstránilo posúdenie ďalšej rozhodujúcej skutočnosti pre obmedzenie vlastníckeho práva, či účel obmedzenia vlastníckeho práva nemožno dosiahnuť inak. Práve na predchádzanie neprimeraného a nedôvodného obmedzenia vlastníckeho práva je prílohou k žiadosti o povolenie banskej činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov, nakoľko samotná organizácia v žiadnom prípade nie je oprávnená predmetnú skutočnosť posúdiť namiesto príslušného orgánu (nakoľko pri výkone banskej činnosti vznikajú v prípade potreby oprávnenia na obmedzenie vlastníckeho práva, zákonodarca jasne stanovil podmienku preukázania vyriešenia stretov záujmov pred vydaním povolenia, s ktorým následne zákon spája oprávnenie na obmedzenie vlastníckych práv). 29. Príslušné zákony teda celkom jednoznačne upravujú povinnosť organizácie riešiť stret záujmov ešte pred samotnou žiadosťou o povolenie plánu otvárky, prípravy a dobývania a vydanie povolenia na banskú Činnosť. Z týchto zákonov ďalej celkom jednoznačne vyplýva povinnosť Žalovaného vyriešiť stret záujmov ešte pred samotnou žiadosťou o povolenie plánu otvárky, prípravy a dobývania. 30. Je evidentné, že vyriešenie stretu záujmov nie je jednodňovou záležitosťou, pretože závisí od vôle viacerých subjektov a osôb a s najvyššou pravdepodobnosťou ho nebude možné vyriešiť práve pri podaní žiadosti o povolenie banskej činnosti. Preto má Žalovaný povinnosť riešiť stret záujmov včas, teda ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. 31. Logická postupnosť jednotlivých krokov je preto nasledovná: (i) Vyriešenie stretu záujmov (ii) Žiadosť o povolenie banskej činnosti (napr. otvárky, príprava a dobývania výhradných ložísk) (iii) Vydanie povolenia na banskú činnosť (iv) Vznik oprávnenia na postup podľa § 15 ak je to potrebné pri výkone povolenej banskej činnosti (keďže až vydaním povolenia môže ísť o výkon jednotlivých činností pri výkone banskej činnosti). 32. Na situáciu nemožno uplatniť ani ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní, podľa ktorého vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak, keďže Žalobca nie je vyvlastňovaným subjektom. Na vyriešenie stretu záujmov zároveň nie je potrebný žiaden znalecký posudok. 33. Predpokladom vyvlastnenia je predovšetkým verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmami dotknutých osôb. Ministerstvo hospodárstva SR vydáva záväzné stanovisko vo veci o tom, čí pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nevyhradeného nerastu nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nevyhradený nerast, nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Nemožno ani očakávať zvýšenie verejného blaha (výška banskej renty je pri nevyhradených nerastoch zanedbateľná) ani predídenie verejnej núdzi z hľadiska energetickej politiky štátu (surovinová politika nepovažuje ťažbu alginitu za nevyhnutnú). 35. Žalovaným deklarovaný záujem riešiť stret záujmov žiadnym spôsobom neodporuje tomu, aby vo veci bolo vydaný rozsudok na ochranu vlastníckych práv Žalobcu. Zo správania Žalovaného je evidentné, že je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, aby netrvala obava z porušenia vlastníckych práv Žalobcu. 36. Žalovaným deklarovaný záujem riešiť stret záujmov žiadnym spôsobom neodporuje tomu, aby vo veci bolo vydaný rozsudok na ochranu vlastníckych práv Žalobcu. Zo správania Žalovaného je evidentné, že je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, aby netrvala obava z porušenia vlastníckych práv Žalobcu. 37. Uznesením č.k. 13Cb/1/2017-34 zo dňa 25.01.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 27.01.2017 a vykonateľným dňa 07.02.2017, súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. 38. Písomným podaním zo dňa 06.02.2017 sa žalovaný k žalobe vyjadril, pričom uviedol, že Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP SR“) č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993 bolo Žalovanému určené prieskumné územie Pinciná - bituminózne horniny na vykonávanie geologického prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu bituminózne horniny. 39. Osvedčením MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996 vydanom na základe oznámenia Žalovaného bolo osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny. 40. Podľa § 30 ods. 1 ods. 1 Banského zákona sa výhradné ložiská musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky; pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie. 41. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica (ďalej aj „OBÚ BB“) č. 1261/631.2/ Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996 (ďalej aj „Rozhodnutie o určení CHLÚ Pinciná“), vydanom na základe návrhu Žalovaného, bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Podľa § 16 ods. 1 Banského zákona „Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje určením chráneného ložiskového územia“. Rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je rozhodnutím o chránenom území. V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedalo záväzné stanovisko podľa Banského zákona. 42. Na základe rozhodnutia OBÚ BB č. 1852/465/Bu-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná (ďalej aj „DP Pinciná“), potvrdeným rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica (ďalej aj „HBÚ“) č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003 (ďalej spolu aj „Rozhodnutie o určení DP Pinciná“), bol Žalovanému určený dobývací priestor Pinciná. Žalovaný je zároveň držiteľom banského oprávnenia č. 488-1163/2015 zo dňa 21.04.2015 (ďalej aj „Banské oprávnenie“). 43. Oznámením OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008, doplneným Oznámením OBÚ BB zo dňa 18.07.2008, bol Žalovanému oznámený zánik jeho oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska Pinciná z dôvodu, že Žalovaný nezačal dobývať ložisko v lehote doplnenej do Banského zákona novelou účinnou od 01.06.2007, pričom ako deň zániku oprávnenia Žalovaného dobývať výhradné ložisko Pinciná bol určený deň 01.06.2007, t.j. deň nadobudnutia účinnosti novely Banského zákona. 44. Oznámením OBÚ BB, ktoré bolo zverejnené dňa 12.5.2008 v Obchodnom vestníku č. 90A/2008 pod č. U000024, bolo vyhlásené nové výberové konanie o prevod DP Pinciná na tretiu osobu, na základe ktorého bol určený DP Pinciná Žalobcovi. 45. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, v rozsudku zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 6Sžo/94/2014 (ďalej aj „Rozsudok NS SR 6Sžo/94/2014“) vyslovil právny názor, ktorým je OBÚ BB viazaný, že oprávnenie Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo (nakoľko novelizované ustanovenie § 27 ods. 13 písm. a) Banského zákona účinného od 01.06.2007 nebolo možné použiť (spätne) na právne vzťahy Žalovaného pred nadobudnutím účinnosti predmetného ustanovenia) a že vzhľadom na uvedené neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod DP Pinciná na tretiu osobu a teda ani nemohlo dôjsť k samotnému prevodu DP Pinciná na Žalobcu. 46. Z uvedeného je zrejmé, že Žalobca v minulosti ťažil v DP Pinciná na základe oprávnenia, ktoré NS SR vyhodnotil v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 ako vydané v rozpore so zákonom, čím Žalovanému bránil dobývať (racionálne využívať) výhradné ložisko v DP Pinciná a v súčasnosti Žalobca naďalej uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby Žalovaný nemohol realizovať svoje zákonné právo dobývať v DP Pinciná, hoci o využití Dotknutých nehnuteľností na dobývanie bolo rozhodnuté na základe Rozhodnutia o určení DP Pinciná, ktorým bol určený DP Pinciná Žalovanému. Pre úplnosť Žalovaný poukazuje na to, že návrh na určenie DP Pinciná podal Žalovaný dňa 28.06.1996 (teda pred viac ako 20 rokmi) a v dôsledku viacerých súdnych sporov, ktorých účastníkom boli aj Žalovaný a Žalobca, bolo až do mája 2016 (kedy bolo Žalovanému na základe Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 zo strany OBÚ BB oznámené, že v platnosti zostáva zápis DP Pinciná pre Žalovaného na základe rozhodnutia OBÚ BB č. 1852/465/ Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení DP Pinciná) znemožnené uskutočňovať právne kroky smerujúce k vykonávaniu banskej činnosti v DP Pinciná. Žalobca (napriek existencii rozhodnutia o využití Dotknutých nehnuteľností na dobývanie výhradného ložiska), bráni Žalovanému vstúpiť na Dotknuté nehnuteľnosti za účelom plnenia jeho zákonných povinností a za účelom prípravy dokumentácie nevyhnutnej na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti, čím umelo predlžuje začiatok dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná a bráni tak v racionálnom využívaní tohto ložiska. 47. V nadväznosti na právny názor NS SR vyjadrený v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 bolo Žalovanému oznámením OBÚ BB č. 1 - 1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov oznámené, že OBÚ BB zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu DP Pinciná na Žalobcu, vzhľadom na čo v zmysle predmetného oznámenia „v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX na základe rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení DP Pinciná, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím HBÚ Banská Štiavnica č. 227/2002-5 z 18.7.2003“, t.j. DP Pinciná je pridelený Žalovanému. V zmysle § 27 ods. 6 Banského zákona rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. Z uvedeného je zrejmé, že Dotknuté nehnuteľnosti sú určené príslušným orgánom na dobývanie výhradného ložiska (Žalovaným), nakoľko sa nachádzajú v DP Pinciná (ktorý je určený Žalovanému). 48. Podľa § 24 ods. 1 Banského zákona „Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor“. Keďže Žalovaný je držiteľom Banského oprávnenia a zároveň bol Žalovanému určený dobývací priestor Pinciná, Žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v DP Pinciná. 49. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti „Pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry sú pracovníci orgánov a organizácií oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi (užívateľovi), vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení.“ 50. Za účelom plnenia zákonných povinností a vyhotovenia dokumentácie potrebnej na doloženie k žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane vyriešenia stretu záujmov, je nevyhnutné, aby mal Žalovaný umožnený vstup na Dotknuté nehnuteľnosti nachádzajúce sa v DP Pinciná. Žalovaný má za to, zákonné oprávnenie v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti prislúcha Žalovanému ako osobe oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, aj za účelom zabezpečenia nevyhnutých úkonov, ktoré predchádzajú výkonu banskej činnosti na základe povolenia OBÚ BB, ako napr. za účelom prípravy žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane jej predpísanej dokumentácie a dokladov, ktorých súčasťou je aj vyriešenie stretov záujmov. Opačný výklad by fakticky znemožnil oprávnenej organizácii začať vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k tomu, aby vôbec mohla kvalifikovane požiadať o vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti, keďže ako oprávnená organizácia by nebola schopná predložiť príslušnému obvodnému banskému úradu riadnu a úplnú žiadosť o povolenie banskej činnosti, predovšetkým vypracovať všetky zákonom požadované prílohy k takejto žiadosti, ani začať adekvátne riešiť stret záujmov. Žalovaný má teda za to, že je oprávnený na základe § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti vstúpiť na Dotknuté nehnuteľnosti za účelom definovaným v citovanom ustanovení. 51. Podľa § 15 ods. 4 Zákona o banskej činnosti „Vlastníci (užívatelia) nehnuteľností sú povinní strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými“. Ustanovenia § 15 ods. 1 a ods. 4 Zákona o banskej činnosti sú podľa názoru Žalovaného nezávislé a navzájom nepodmienené. 52. Podľa § 31 ods. 3 písm. a) Banského zákona „Na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená zriaďovať v hraniciach dobývacieho priestoru, a pokiaľ je to potrebné aj mimo neho, stavby a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu a dobývanie a činnosti vykonávané v súvislosti s dobývaním výhradného ložiska a na úpravu alebo zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním a na dopravu všetkých potrebných zariadení a hmôt.“ Uvedené oprávnenia prislúchajú aj Žalovanému ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná. 53. Za účelom plnenia svojich zákonných povinností (viď ďalej v bode 2.2 tohto článku) a zabezpečenia vyhotovenia dokumentácie nevyhnutnej na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane vyhotovenia znaleckého posudku potrebného na vyriešenie stretu záujmov, Žalovaný listom zo dňa 18.08.2016 informoval Žalobcu ako aj ďalších vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v DP Pinciná, o plánovanom využití pozemkov a oznámil mu vstup na dotknuté nehnuteľnosti v zmysle § 15 Zákona o banskej činnosti. 54. Žalobca listom zo dňa 30.08.2016 oznámil Žalovanému svoj nesúhlas, resp. zákaz vstupu na Dotknuté nehnuteľnosti. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že keďže Žalobca v minulosti vykonával banskú činnosť v DP Pinciná (viď str. 4 vyššie), je nepochybné, že Žalobca si je vedomý toho, že Dotknuté nehnuteľnosti sú v zmysle príslušných rozhodnutí (uvedených vyššie) určené na dobývanie a ťažbu bituminóznych hornín a že Žalovaný je povinný plniť viaceré zákonné povinnosti v súvislosti s ochranou ložiska a starostlivosťou o DP Pinciná. Napriek tomu však aktívne bráni Žalovanému v plnení jeho zákonných povinností. 55. Žalovaný reagoval na oznámenie Žalobcu o zákaze vstupu na Dotknuté nehnuteľnosti listom zo dňa 07.09.2016, v ktorom Žalobcu informoval, že taký výklad § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, podľa ktorého na vstup na Dotknuté nehnuteľnosti je potrebné vydanie povolenia na banskú činnosť, je neakceptovateľný a že ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti oprávňuje Žalovaného na vstup na Dotknuté nehnuteľnosti za účelom uskutočnenia úkonov uvedených v oznámení o vstupe na Dotknuté nehnuteľnosti zo dňa 18.08.2016. 56. Zároveň Žalovaný listom zo dňa 07.09.2016 informoval OBÚ BB o vzniknutom stave (nemožnosť plnenia základných zákonných povinností oprávnenej organizácie) a s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 2 Banského zákona požiadal Žalovaný OBÚ BB ako príslušný orgán štátnej banskej správy o súčinnosť a vydanie nariadenia „aby sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských dielach, pretože to je potrebné vo verejnom záujme, ale aj z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru“. 57. Rozhodnutím zo dňa 07.10.2016 OBÚ BB č. 1-2724/2016 OBÚ BB nariadil Žalovanému na základe § 26 ods. 2 Banského zákona vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach DP Pinciná. 58. OBÚ BB vydaním uvedeného nariadenia de facto potvrdil výklad príslušných ustanovení Zákona o banskej činnosti, ku ktorým dospel Žalovaný, t.j. že povinnosti spoločnosti (oprávnenej organizácie), ktorej bol určený dobývací priestor, vyplývajúce pre ňu z príslušných právnych predpisov, je Žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie. Žalovaný má za to, že plnenie povinností oprávnenej organizácie nesúvisí a je nezávislé od vydania povolenia na banskú činnosť alebo od vyriešenia stretu záujmov. 59. Žalovanému by bolo v prípade vyhovenia Žalobe znemožnené, aby plnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné právne predpisy, ako aj povinnosť, ktorú mu nariadil OBÚ BB rozhodnutím zo dňa 07.10.2016 OBÚ BB č. 1-2724/2016. 60. Banský zákon, Zákon o banskej činnosti, ako aj súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy ukladajú Žalovanému ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná celý rad povinností, ktoré je Žalovaný povinný splniť pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane povinností pri ochrane výhradného ložiska Pinciná, vypracovaní plánu, otvárky, prípravy a jeho dobývania, ako aj riešení stretu záujmov s vlastníkmi pozemkov na povrchu tohto výhradného ložiska. Ide o povinnosti, ktoré je Žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie a na splnenie ktorých je nevyhnutný vstup na Dotknuté nehnuteľnosti. 61. Medzi základné povinnosti Žalovaného ako oprávnenej organizácie, ktoré musí Žalovaný plniť bez ohľadu na to, či mu bola povolená banská činnosť alebo nie, patria najmä nasledovné povinnosti: (i) povinnosti organizácie pri využívaní výhradného ložiska vyplývajúce priamo z § 10 ods. 1 Banského zákona, v zmysle ktorého je organizácia povinná okrem iného: - viesť banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, - starať sa o ochranu výhradného ložiska, - plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. (ii) ďalšie povinnosti ustanovené Banským zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä: - povinnosť vyhotoviť aktuálnu banskú mapu situácie na povrchu ložiska, viesť predpísanú banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, - povinnosť trvalo a viditeľne označiť vrcholy dobývacieho priestoru a tieto označenia udržiavať a pravidelne kontrolovať, - povinnosť trvalo a viditeľne označiť a zabezpečiť banské dielo/lom a tieto označenia udržiavať a pravidelne kontrolovať, - povinnosť pravidelne pochôdzkami kontrolovať stav dobývacieho priestoru a dodržiavanie ostatných právnych predpisov v tomto priestore, povinnosť viesť knihu pochôdzok, - povinnosť pravidelne kontrolovať a včas identifikovať nebezpečné hromadenie zrážkovej vody v existujúcom banskom diele a za tým účelom viesť knihu odvodňovania, kontrolovať stav deponovanej skrývky - prípadnú tvorbu zátrhov, zosuvov, vrátane stavu odkrytého nerastu, atď. .., - povinnosť pravidelne kontrolovať prístupové cesty, predchádzať vytváraniu nelegálnych skládok, nelegálnych stavieb a pod., - povinnosť pravidelne kontrolovať stav odkrytej časti nerastu - či niekto nedovolene neťaží v dobývacom priestore, - povinnosť evidovať zistenia z pochôdzok a vykonané opatrenia spôsobom stanoveným vyhláškou Slovenského banského úradu č. 29/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom (ďalej aj „Vyhláška BOZP“), za tým účelom je Žalovaný povinný okrem kníh požadovaných inými predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky alebo osobitnými predpismi viesť a) evidenčnú knihu, ktorá musí obsahovať - 1. základné údaje o chránenom ložiskovom území, dobývacom priestore, pozemkovom vlastníctve, územných rozhodnutiach, stavebných povoleniach a iných dôležitých úradných rozhodnutiach, 2. základné údaje o hlavných banských dielach a dôležitých stavbách a zariadeniach a rozhodnutia o povolení ich uvedenia do prevádzky a 3. základné údaje o spôsobe dobývania a základných dobývacích metódach, b) banský alebo stavebný denník, do ktorého sa zapisujú alebo zakladajú rozhodnutia orgánov štátnej banskej správy, ústredného orgánu štátnej správy, orgánov hygienickej služby a orgánov spoločenskej kontroly a opatrenia a príkazy organizácie týkajúce sa bezpečnosti práce a prevádzky a racionálneho využívania ložísk, c) knihu odvodňovania, d) knihu mimoriadnych udalostí, e) knihy, do ktorých dozorné orgány a ostatní technici zaznamenávajú výsledky svojich pochôdzok a predpísaných prehliadok“, pričom v nasledujúcom ustanovení § 22 Vyhláška BOZP spresňuje požiadavky uvedené v § 39 ods. 1 Banského zákona a v § 14 ods. 1 Zákona o banskej činnosti tak, že „Banskomeračská a geologická dokumentácia sa musí viesť tak, aby poskytovali spoľahlivé údaje pre vypracovanie prevádzkovej dokumentácie“. (iii) povinnosť Žalovaného zabezpečiť vypracovanie dokumentácie nevyhnutnej na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti: 62. Podľa § 32 ods. 1 Banského zákona „organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk; ako aj plány na zabránenie, obmedzenie a likvidáciu environmentálnych záťaží.“ 63. V zmysle § 17 ods. 1 Zákona o banskej činnosti „žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu.“ 64. Podľa § 18b ods. 1 Zákona o banskej činnosti „Obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä: a) úplnosť plánu a dokumentácie, b) vyriešenie stretov záujmov,...“. 65. Ďalej podľa § 6 ods. 2 písm. c) 1. vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb., o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška SBÚ“) „organizácia vyhotoví a predloží k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska hlbinným a povrchovým spôsobom plán otvárky, prípravy a dobývania podľa prílohy č. 3“, ktorá podrobne špecifikuje obsah a rozsah plánu otvárky, prípravy a dobývania a v bode 2.1 vymedzuje, že súčasťou grafickej časti plánu otvárky, prípravy a dobývania je aj „mapa povrchovej a banskej situácie a rezy v rozsahu plánovanej banskej činnosti vo vhodnej mierke s vyznačením skutočností potrebných na posúdenie údajov uvedených v bodoch 1.2 [otvárka, príprava alebo dobývanie] a 1.3 [bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, ochrana objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov]“, ktoré zodpovedajú banskomeračskej a geologickej dokumentácii. 66. Predmetnú dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje k žiadosti o povolenie banskej činnosti, nie je možné kvalifikovane vyhotoviť bez vstupu na Dotknuté pozemky, ktoré sa nachádzajú v DP Pinciná. 67. Ďalej podľa § 31a ods. 1 písm. a) Banského zákona „Organizácia je povinná zisťovať a evidovať pri dobývaní výhradného ložiska výrubnosť, vyťažiteľnosť, znečistenie a straty z vyťaženého výhradného ložiska“, pričom podľa § 31a ods. 4 Banského zákona „Organizácia využíva výsledky evidovaných zistení podľa odsekov 1 a 3 pri plánovaní a riadení otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ako aj úpravy a zušľachťovania vydobytých nerastov“. 68. Okrem vyššie uvedených povinností, predovšetkým povinnosti viesť základnú banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, viesť knihu pochôdzok, zaistiť označenie a udržiavanie označenia hraníc dobývacieho priestoru „PINCINÁ“, vypracovať plán prípravy, otvárky a dobývania a podať žiadosť o povolenie banskej činnosti spolu s predpísanou dokumentáciou a dokladmi, ktorých súčasťou je aj doloženie vyriešenia stretu záujmov, má Žalovaný aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z príslušnej banskej legislatívy, ako napr. zabezpečenie existujúceho banského diela/povrchového lomu, nachádzajúceho sa v DP Pinciná. Povinnosť viesť základnú banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, viesť knihu pochôdzok, zaistiť označenie a udržiavanie označenia hraníc dobývacieho priestoru a označenie existujúceho banského diela/povrchového lomu, nachádzajúceho sa v DP Pinciná, je Žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na vykonávanie banskej činnosti alebo nie. 69. Žalovaný mal a má eminentný záujem postupovať pri plnení svojich zákonných povinností výlučne v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a má za to, že existuje verejný záujem na ochrane a racionálnom využití výhradného ložiska v DP Pinciná. 70. Žalobca je výlučným vlastníkom Dotknutých nehnuteľností, pričom Dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú: a) v chránenom ložiskovom území Pinciná; b) na povrchu výhradného ložiska bituminóznych hornín; c) v DP Pinciná (viď správne rozhodnutia uvedené v bode 2.1 tohto článku). Z uvedeného vyplýva, že Dotknuté nehnuteľnosti sú určené príslušným orgánom na dobývanie výhradného ložiska. 71. Za účelom ochrany práv vlastníkov/spoluvlastníkov pozemkov v DP Pinciná, ktorí nebudú dotknutí rozsahom plánu otvárky, prípravy a dobývania, ale aj za účelom ochrany práv dotknutých vlastníkov/ spoluvlastníkov je nevyhnutné aby došlo k určeniu, s kým má Žalovaný riešiť strety záujmov, vzhľadom na čo je potrebné určiť, vyznačiť a ohraničiť územie dotknuté budúcou ťažbou tak, aby do práv vlastníkov bolo zasiahnuté len v nevyhnutnej miere a v súlade so zákonom. 72. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach Banského zákona, Zákona o banskej činnosti a ostatných súvisiacich predpisoch presne a explicitne vymedzil oprávnené subjekty, postup, dôvody, spôsob a rozsah, akým je vlastnícke právo možné obmedziť. Zákon v prípade Žalovaného ako osoby oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska vyžaduje, aby už pri príprave a schválení plánu, otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ale aj pri konaní o povolení banskej činnosti boli chránené objekty a záujmy (teda aj vlastnícke právo) obmedzené len v nevyhnutnom rozsahu a po určitú dobu. Rozsah plánovanou ťažbou dotknutých pozemkov sa dá určiť len na základe presného zamerania, identifikácie, lokalizácie a označenia tak hraníc dobývacieho priestoru ako aj samotných pozemkov nachádzajúcich sa v ňom. Tieto úkony (zameranie, lokalizácia, atď. ....) nijako neobmedzujú, ani neohrozujú vlastnícke právo dotknutých osôb, naopak - sú určené na jeho ochranu. 73. Za účelom kvalifikovaného vyriešenia stretu záujmov je potrebné, aby Žalovaný zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty dotknutých nehnuteľností (vrátane Dotknutých nehnuteľností) za účelom uzavretia dohody s dotknutými vlastníkmi (vrátane Žalobcu) alebo na účely vyvlastňovacieho konania pre prípad, že k dohode medzi Žalovaným a vlastníkmi Dotknutých nehnuteľností nedôjde. V zmysle § 3 ods. 7 Zákona o vyvlastňovaní „Vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak.“ 74. Žalovaný v liste zo dňa 07.09.2016, ktorým opätovne upozornil Žalobcu na plánovaný vstup na Dotknuté nehnuteľnosti v súlade s § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, oznámil Žalobcovi svoj úmysel vstúpiť na Dotknuté nehnuteľnosti okrem iného aj za účelom vyriešenia stretu záujmov, vzhľadom na čo je potrebné určiť, vyznačiť a ohraničiť územie dotknuté budúcou ťažbou. 75. Nakoľko Žalobca neumožnil Žalovanému vstup na Dotknuté nehnuteľnosti, Žalovaný viackrát vyzval Žalobcu na riešenie stretu záujmov a to nasledovným spôsobom: (i) dňa 25.10.2016 zaslal Žalovaný Žalobcovi návrh dohody o nájme nehnuteľností, (ii) dňa 22.11.2016 zaslal Žalovaný Žalobcovi návrh dohody o kúpe nehnuteľností (na základe ktorého Žalovaný ponúkol Žalobcovi ako návrh náhrady dvojnásobok sumy určenej znaleckým posudkom). 76. Žalobca do dnešného dňa na vyššie uvedené návrhy Žalovaného na vyriešenie stretu záujmov nereagoval. Oba návrhy (návrh na uzavretie dohody o nájme a návrh na uzavretie dohody o kúpe nehnuteľností) mal Žalobca k dispozícii pred podaním Žaloby. 77. Podľa § 33 ods. 1 Banského zákona „Ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov“. Z uvedeného je zrejmé, že Banský zákon ukladá Žalobcovi ako vlastníkovi Dotknutých nehnuteľností, povinnosť poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie stretu záujmov tak, aby bola na jednej strane zabezpečená nevyhnutná ochrana vlastníckeho práva Žalobcu a na strane druhej aby bolo umožnené využitie výhradného ložiska. Žalobca ignoruje návrhy Žalovaného na vyriešenie stretu záujmov (viď bod 2.4, str. 11 tohto vyjadrenia) a uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby zabránil Žalovanému ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska Pinciná, v racionálnom využívaní výhradného ložiska, čím priamo porušuje citované ustanovenie § 33 ods. 1 Banského zákona. 78. Žalobca je v prípade, ak nedôjde k vyriešeniu stretu záujmov s vlastníkmi Dotknutých nehnuteľností, oprávnený v zmysle § 31 ods. 3 písm. b) Banského zákona nadobúdať pre plnenie úloh ustanovených Banským zákonom nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím o vyvlastnení v zmysle všeobecného predpisu upravujúceho vyvlastnenie, prípadne zriadením užívacieho práva. Z uvedeného je zrejmé, že zákon predpokladá viaceré spôsoby úpravy vzťahu oprávnenej organizácie k Dotknutým nehnuteľnostiam za účelom dobývania výhradného ložiska. 79. Pre úplnosť Žalovaný uvádza, že už v liste zo dňa 07.09.2016, ktorým opätovne upozornil Žalobcu na plánovaný vstup na dotknuté nehnuteľnosti, oznámil Žalobcovi svoj úmysel vstúpiť na dotknuté nehnuteľnosti okrem iného aj za účelom vyriešenia stretu záujmov. 80. Bez ohľadu na to, že Žalovaný vyvíja aktívne činnosť smerujúcu k vyriešeniu stretu záujmov s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, má Žalovaný za to, že za účelom splnenia povinností vyplývajúcich Žalovanému z Banského zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nie je v danom štádiu potrebné, aby strety záujmov už boli vyriešené. Zákazom vstupu na pozemok Žalobca ohrozuje záujmy iných vlastníkov, ktorých by pri vyhotovení banskej mapy a banskomeračskej dokumentácie mohol Žalovaný vylúčiť zo skupiny vlastníkov, ktorých záujmy by mohli byť dotknuté, a tak presne určiť skupinu vlastníkov dotknutých nehnuteľností, s ktorými má riešiť strety záujmov. 81. Žalovaný mal a naďalej má záujem riešiť so Žalobcom vzájomný stret záujmov. 82. Žalovaný popri namietaní právnej argumentácie a výkladu jednotlivých právnych noriem zo strany Žalobcu, v súlade s § 151 CSP: a) Žalovaný popiera tvrdenie Žalobcu (str. 3 a 6 Žaloby), že nerast bituminózne horniny (alginit) je nevyhradeným nerastom a že nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky a to z nasledovných dôvodov: - Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP SR“) č. 395/2002 - 7 zo dňa 19.08.2002 v znení jeho opravy č. 527/2002 - 7 zo dňa 27.09.2002 (ďalej aj „Rozhodnutie MŽP SR“), na ktoré poukazuje Žalobca, je v rozpore s osvedčením MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996, ktorým bolo osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny (ďalej aj „Osvedčenie“). Platnosť a záväznosť Osvedčenia bola fakticky potvrdená rozhodnutím MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MŽP SR č. 69/2002 - 7 zo dňa 04.02.2002 o zrušení Osvedčenia. Zdôrazňujeme, že k predmetnému potvrdeniu platnosti Osvedčenia zo strany MŽP SR došlo po vydaní Rozhodnutia MŽP SR. V tejto súvislosti odkazujeme na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 118/2013 zo dňa 22.11.2014, podľa ktorého „aj pri nedostatku výslovnej právnej úpravy rozhodnutie správneho orgánu vydané časovo následne po prvotnom rozhodnutí tohto orgánu ruší jeho následky bez toho, aby výslovne zrušilo alebo zmenilo toto rozhodnutie“. - Následne dňa 18.07.2003 vydal Hlavný banský úrad (ďalej aj „HBÚ“) rozhodnutie č. 227/2002-5 (ďalej aj „Rozhodnutie HBÚ“), ktorým si vyriešil predbežnú otázku rozporu medzi Osvedčením a Rozhodnutím MŽP SR prijatím záveru, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je aj po zmene banského zákona č. 558/2001 Z.z., po 01.01.2002, výhradným ložiskom, na základe čoho potvrdil Rozhodnutie OBÚ BB č. 1852/465/Bu-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná pre Žalovaného. Rozhodnutie HBÚ bolo napadnuté žalobou, ktorou sa iný záujemca o určenie DP Pinciná (spoločnosť GAMART, s.r.o.) domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia HBÚ a jeho postupu. Predmetné konanie bolo ukončené rozsudkom NS SR zo dňa 16.05.2007, sp. zn. 1SžoKS 25/2006 (ďalej aj „Rozsudok NS SR 1SžoKS 25/2006“), ktorý potvrdil správnosť názoru HBÚ obsiahnutého v Rozhodnutí HBÚ a konštatoval, že „zo skutkových okolností v danom prípade teda vyplýva, že osvedčenie o výhradnom ložisku bituminóznych hornín Pinciná z 9.2.1996 je právoplatné a osvedčuje existenciu ložiska ako výhradného ložiska (a) právoplatné je aj rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici z 6.5.1996 č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996, ktorým bolo pre toto ložisko určené chránené ložiskové územie, ktoré právne akty si zachovali právne účinky a sú právne relevantné pre určovanie dobývacieho priestoru“ (viď str. 5 Rozsudku NS SR 1SžoKS 25/2006 ), čím s konečnou platnosťou NS SR vyriešil túto otázku. V tejto súvislosti odkazujeme na § 5 ods. 1 Banského zákona, podľa ktorého „nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“).“ - Dňa 01.03.2015 nadobudla účinnosť Vyhláška MŽP SR č. 33/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/ > o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Vyhláška MŽP SR“). V prílohe č. 2 k Vyhláške MŽP SR nazvanej Vybrané chemické, technologické a energetické vlastnosti vyhradených nerastov, je v časti energetické suroviny Alginit výslovne uvedený ako vyhradený nerast. V Zozname rozhodnutí o výhradnom ložisku (vyhradený nerast) vedenom MŽP SR (aktualizovanom ku dňu 01.01.2017) je na strane 4 pod poradovým číslom 64 uvedené ako výhradné ložisko (vyhradeného nerastu) Pinciná a bituminózne horniny. - Žalovaný v tejto súvislosti upozorňuje, že Žalobca v DP Pinciná sám dobýval, t.j. v roku 2008 mu bol prevedený DP Pinciná a následne vydané povolenie na banskú činnosť, kde Žalovaný predpokladá, že Žalobca požiadal o povolenie na banskú činnosť pre dobývanie ložiska bituminóznych hornín - alginitu v DP Pinciná, ako výhradného ložiska vyhradeného nerastu, čo by bolo možné potvrdiť len predložením príslušného spisu z OBÚ BB, ktorý by si konajúci súd musel pre tieto účely vyžiadať. Žalovaný uvedené navrhuje pre prípad, že by konajúci súd mal aj po predložení vyššie uvedených dôkazov pochybnosti o povahe bituminóznych hornín - alginitu nachádzajúcich sa v DP Pinciná. - Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje Žalovaný za preukázané, že bituminózne horniny - alginit nachádzajúce sa v DP Pinciná sú vyhradeným nerastom a DP Pinciná je výhradným ložiskom vyhradeného nerastu. Nerastné bohatstvo v zmysle § 5 ods. 1 Banského zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“). - S poukazom na vyššie uvedené, Žalovaný odmieta tvrdenia Žalobcu, že bituminózne horniny v DP Pinciná nie sú nerastným bohatstvom patriacim v zmysle Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR do vlastníctva Slovenskej republiky a odmieta spochybňovanie existencie verejného záujmu na racionálnom využití bituminóznych hornín v DP Pinciná. Tvrdenia Žalobcu považuje len za pokus spochybniť legitimitu oprávnenia Žalovaného na dobývanie nerastného bohatstva vo vlastníctve SR. - Pre úplnosť Žalovaný poukazuje na to, že Žalobca na strane 6 Žaloby konštatuje, že „surovinová politika nepovažuje ťažbu alginitu za nevyhnutnú“, pričom Žalobca toto tvrdenie ničím nepreukázal, preto ho Žalovaný popiera. b) Žalovaný popiera tvrdenie Žalobcu (str. 3 Žaloby), že Žalovanému uplynula lehota dobývania najmenej dvakrát - prvýkrát v roku 2004 (lehota určená v rozhodnutí o určení DP Pinciná Žalovanému) a druhýkrát v roku 2006 (zákonná trojročná lehota), pričom v tejto lehote mal právoplatne určený DP a napriek tomu nevykonával činnosť, a to z nasledovných dôvodov: - Z Rozsudku NS SR 1SžoKS 25/2006 vyplýva, že rozhodnutie OBÚ BB o určení DP Pinciná pre Žalovaného ako aj Rozhodnutie HBÚ bolo napadnuté protestom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, na základe čoho prebiehalo ďalšie správne konanie na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „MH SR“), ktoré bolo ukončené až rozhodnutím MH SR č. 2749-2004-200 zo dňa 14.03.2005 potvrdzujúcim Rozhodnutie o určení DP Pinciná pre Žalovaného spolu s Rozhodnutím HBÚ. Potvrdzujúce Rozhodnutie HBÚ bolo napadnuté žalobou zo strany iného záujemcu o DP Pinciná (spoločnosti GAMART, s.r.o.) a stalo sa predmetom dlhotrvajúceho súdneho sporu, ktorý bol ukončený až právoplatnosťou a vykonateľnosťou Rozsudku NS SR 1SžoKS 25/2006 dňa 23.08.2007. Za konštantného trvania správnych a súdnych konaní, ktorých predmetom bolo posudzovanie platnosti určenia DP Pinciná pre Žalovaného a v situácii, kedy rozhodnutia v týchto konaniach nadobúdali právoplatnosť pár mesiacov pred uplynutím lehôt na dobývanie alebo často aj po ich uplynutí, nebol Žalovaný schopný realizovať väčšie investície a pripraviť ťažbu ložiska. Mimochodom, jedným zo subjektov, ktorý napadol rozhodnutie OBÚ BB o určení DP Pinciná pre Žalovaného bol aj Žalobca. 83. Žalovaný považuje za potrebné sa v tejto súvislosti vyjadriť aj k výkladu ustanovenia § 27 ods. 13 a 15 Banského zákona zo strany Žalobcu, ktorý považuje za účelový a nesprávny. Okrem rozdielneho začiatku plynutia lehôt a rozdielnej dĺžky lehôt, spočíva hlavný rozdiel predovšetkým v iných oprávneniach orgánov štátnej banskej správy a v iných právnych následkoch: (i) podľa právnej úpravy Banského zákona účinnej do 31.12.2001 išlo o fakultatívne odňatie oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska na základe rozhodnutia orgánu štátnej banskej správy, ak organizácia, ktorá mala oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska, nepožiadala o povolenie banskej činnosti v lehote troch rokov od určenia dobývacieho priestoru, (ii) podľa právnej úpravy Banského zákona účinnej od 01.01.2002 do 31.05.2007 išlo o obligatórne zrušenie dobývacieho priestoru alebo jeho určenie inej organizácii na základe rozhodnutia orgánu štátnej banskej správy, ak organizácia, ktorej bol určený, nezačala ložisko dobývať v lehote troch rokov od určenia DP a (iii) podľa právnej úpravy účinnej od 01.06.2007 ide o zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska zo zákona, ak organizácia, ktorej bol DP určený, nezačala výhradné ložisko dobývať v lehote uvedenej (organizáciou) v konaní o určenie DP, ktorá nesmela byť dlhšia ako tri roky pri povrchových prevádzkach a päť rokov pri podzemných prevádzkach. Je zrejmé, že vo vyššie uvedených ustanoveniach existujú rozdiely, ktoré aj v prípade novely vykonanej zákonom č. 219/2007 Z.z., účinným od 01.06.2007, nepredstavujú len precizovanie ustanovenia § 27 ods. 12 Banského zákona, ako sa to snaží vykresliť Žalobca. 84. S vyššie uvedenými otázkami sa s konečnou platnosťou vysporiadal NS SR v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014, v ktorom NS SR o.i. konštatoval, že: - z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 27 ods. 13 písm. a) banského zákona účinného od 01.06.2007 nebolo možné použiť (spätne) na právne vzťahy GEOCOMPLEX vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia. V dôsledku toho ani nemohlo zaniknúť oprávnenie GEOCOMPLEX na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná na základe §27 ods. 13, písm. a) banského zákona účinného od 01.06.2007 preto, že nezačal výhradné ložisko dobývať (str. 32 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014); - v nadväznosti na uvedené potom nemohlo byť ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, pretože oprávnenie žalobcu (GEOCOMPLEX, a.s.) na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo .... bolo (je) teda právne vylúčené, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu (inú organizáciu) v rámci výberového konania, konkrétne na účastníka (Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o.), (str. 32 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014); - v právnom štáte totiž zásadne nie je možné, aby výsledkom od počiatku nezákonného procesu (v danom prípade nezákonne začatého a vedeného konania o prevod dobývacieho priestoru) bol vznik subjektívnych práv. Z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur), (str. 32 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 ). - v danom prípade nie je možné akceptovať tvrdenie účastníka (Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o.) o existencii jeho práv k dobývaciemu priestoru Pinciná a súčasne vyvodiť závery zo zisteného porušenia Ústavy Slovenskej republiky a § 27 a § 27a banského zákona a poskytnúť ochranu právam žalobcu (GEOCOMPLEX, a.s.) ktoré boli porušené (str. 34 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014). 85. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia a interpretácie Žalobcu, ktoré polemizujú s právnymi názormi NS SR obsiahnutými v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 sú nepravdivé a nesprávne. 86. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, najmä s poukazom na to, že: (i) Žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, pričom Banský zákon, Zákon o banskej činnosti, ako aj súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy ukladajú Žalovanému ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná celý rad povinností, ktoré je Žalovaný povinný splniť pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane povinností pri ochrane výhradného ložiska Pinciná, vypracovaní plánu, otvárky, prípravy a jeho dobývania, ako aj riešení stretu záujmov s vlastníkmi pozemkov na povrchu tohto výhradného ložiska; (ii) výhradné ložiská sú nerastným bohatstvom vo vlastníctve Slovenskej republiky a predpokladá sa verejný záujem na ich racionálnom využívaní; (iii) na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska v DP Pinciná bolo vydané Rozhodnutie o určení CHLÚ Pinciná, z čoho je zrejmá existencia verejného záujmu na ochrane výhradného ložiska Pinciná; (iv) Dotknuté nehnuteľnosti sú na základe právoplatných rozhodnutí príslušných orgánov určené na dobývanie, nakoľko sa nachádzajú v chránenom ložiskovom území Pinciná, na povrchu výhradného ložiska Pinciná a v DP Pinciná; (v) Žalobca je v zmysle § 33 ods. 1 Banského zákona povinný poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie stretu záujmov, aby bolo umožnené Žalovanému využívať výhradné ložisko Pinciná; (vi) Žalovaný ignoruje návrhy Žalovaného na vyriešenie vzájomného stretu záujmov; (vii) Žalobca aktívne a neoprávnene bráni Žalovanému v plnení jeho zákonných povinností tým, že mu znemožňuje vstup na Dotknuté nehnuteľnosti, a to napriek existencii zákonného vecného bremena v prospech Žalovaného a napriek tomu, že Žalobca je ako vlastník Dotknutých nehnuteľností v zmysle § 15 ods. 4 Zákona o banskej činnosti povinný strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými; má Žalovaný za to, že nie je možné poskytnúť jednostranne ochranu vlastníckemu právu Žalobcu, ktorý v rozpore s § 33 ods. 1 Banského zákona odmieta poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie vzájomného stretu záujmov, na úkor Žalovaného, ktorému prislúchajú k Dotknutým nehnuteľnostiam práva vyplývajúce z príslušných rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe zákona. 87. Zabraňovaním vstupu na Dotknuté nehnuteľnosti Žalobca bráni Žalovanému (napriek tomu, že Žalobca si je vedomý toho, že v zmysle právoplatných rozhodnutí príslušných správnych orgánov a právnej úprave vyplývajúcej zo všeobecne záväznej právnej úpravy sú Dotknuté nehnuteľnosti určené na dobývanie výhradného ložiska Pinciná Žalovaným), aby mohol začať nerušene dobývať výhradné ložisko bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná. Zároveň Žalobca ohrozuje záujmy iných vlastníkov, ktorých by pri vyhotovení banskej mapy a banskomeračskej dokumentácie mohol Žalovaný vylúčiť zo skupiny vlastníkov, ktorých záujmy by mohli byť dotknuté, a tak presne určiť skupinu vlastníkov dotknutých nehnuteľností, s ktorými má riešiť strety záujmov. 88. Znemožnením vstupu na Dotknuté nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v DP Pinciná, je bezprostredne ohrozený verejný záujem na ochrane nerastného bohatstva, na racionálnom využívaní výhradného ložiska a existuje hrozba materiálnych, ako aj environmentálnych škôd. Pokiaľ bude Žalovanému zabránené vstúpiť na Dotknuté nehnuteľnosti za účelom označenia dobývacieho priestoru a iných neodkladných úkonov v zmysle platnej legislatívy, nie je možné zabezpečiť ochranu výhradného ložiska. 89. Z uvedeného je zrejmé, že vzájomný vzťah medzi Žalovaným ako držiteľom DP Pinciná a Žalobcom ako vlastníkom Dotknutých nehnuteľností, na ktorých sa nachádza DP Pinciná, je upravený vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, vrátane možného vyvlastnenia Dotknutých nehnuteľností za účelom plnenia povinností Žalovaného v zmysle Banského zákona. Zo skutočnosti, že Žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, ktorý sa nachádza na Dotknutých nehnuteľnostiach vo vlastníctve Žalobcov, je nepochybné, že okrem toho, že Žalobcovi prislúcha vlastnícke právo k Dotknutým nehnuteľnostiam, aj Žalovanému právne predpisy priznávajú práva a ukladajú povinnosti vo vzťahu k DP Pinciná, v ktorom sa Dotknuté nehnuteľnosti nachádzajú. V situácii, keď vo vzťahu k Dotknutým nehnuteľnostiam prislúchajú práva aj Žalobcovi aj Žalovanému, je vylúčené, aby súd uložil Žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva Žalobcu k Dotknutým nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek časového a vecného ohraničenia a bez zohľadnenia práv Žalovaného k DP Pinciná, v ktorom sa Dotknuté nehnuteľnosti nachádzajú, ako aj bez zohľadnenia povinnosti Žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 Banského zákona poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie vzájomného stretu záujmov. 90. Na základe vyššie uvedených skutočností má Žalovaný za to, že Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku a žiada súd, aby Žalobu Žalobcu zo dňa 02.01.2017 ako nedôvodnú zamietol. 91. Uznesením č.k. 13Cb/1/2017-157 zo dňa 10.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 14.02.2017 a vykonateľným dňa 27.02.2017, súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe. 92. Písomným podaním zo dňa 23.02.2017 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že Žalovaný úvodom Vyjadrenia Žalovaného uvádza povinnosť dobývania, úpravy a zušľachťovania vydobytých nerastov ako povinnosť racionálneho využívania výhradného ložiska podľa § 30 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva („Banský zákon“). 93. Ako sám Žalovaný uvádza, DP Pinciná mal právoplatne určený od 28.07.2003 až do 18.07.2008, teda bez pár dní takmer 5 rokov. 94. Je evidentné, že sa snaží vytvoriť dojem „starostlivého hospodára“ a uvádza, ako sa má správne efektívne dobývať, hoci doteraz nedošlo ani len k podaniu žiadosti o povolenie banskej činnosti Žalovaným a už vôbec nie k plneniu povinností, ktorých nevyhnutnosť teraz zdôrazňuje. 95. Zároveň Žalovaný uvádza Rozsudok NS SR č. 6Sžo/94/2014, ktorý interpretuje spôsobom, že nikdy nemohlo dôjsť k prevodu DP Pinciná na Žalobcu. Skutočnosť je však taká, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený Žalobcovi doteraz nebol zákonne zrušený, resp. nebolo rozhodnuté o jeho nezákonnosti. Rozsudkom NS SR č. 6Sžo/94/2014 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S/334/2010-355, 4S/4/2012, 4S/5/2012, 4S/6/2012, 6S/296/2013 z 21.02.2014 tak, že - oznámenie Hlavného banského úradu (ďalej len „HBÚ“) č. 184-2137/2010 zo dňa 27.10.2010, - oznámenie OBÚ č. 288-3269/2010-1 zo dňa 28.10.2010, - oznámenie HBÚ č. 1499-2285/2010 zo dňa 24.11.2010, - oznámenie OBÚ 288-3645/2010 zo dňa 18.02.2011 a - oznámenie HBÚ č. 386-1089/2011 zo dňa 24.05.2011 boli zrušené a vec bola vrátená HBÚ na ďalšie konanie. Zrušenie správneho aktu o prevode DP Pinciná na Žalobcu príp. prevod DP Pinciná na Žalovaného nebolo predmetom výrokovej časti tohto Rozsudku NS SR. Napriek tomu OBU BB vydal dňa 09.05.2016 oznámenie č. 1-1526/2016 o zrušení zápisu prevodu DP Pinciná na Žalobcu v evidencii dobývacích priestorov. O zákonnosti tohto správneho aktu (oznámenia) je vedené konanie na KS BB. 96. Následne Žalovaný opätovne extenzívne vykladá ustanovenia § 15 Banského zákona a tvrdí, že je nevyhnutné, aby mal prístup na Dotknuté nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia nevyhnutných úkonov. Uvedené právo mu ako osobe oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná má prislúchať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti („Zákon o banskej činnosti“). Opačný výklad by mal žalovanému zamedziť v plnení povinností podľa Banského zákona a Zákona o banskej činnosti, ktoré obšírne cituje zo zákona v ods. 2.2 Vyjadrenia Žalovaného. 97. Z ustanovení § 15 zákona o banskej činnosti podľa názoru Žalobcu jednoznačne vyplýva, že vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti podľa tohto ustanovenia možno iba pri výkone banskej činnosti. Uvedené ustanovenia nikde neuvádzajú oprávnenie na vstup pri prípravných prácach pred výkonom banskej činnosti prípadne nevyhnutné úkony, ako sa to snaží interpretovať Žalovaný. 98. Ako sme uviedli, pri zásahu do vlastníckeho práva musí existovať buď rozhodnutie príslušného orgánu alebo konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré však vždy stanovuje konkrétne podmienky - v našom prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. V opačnom prípade by sme výkladom Žalobcu dospeli k záveru, že vlastnícke právo je možné obmedziť prakticky kedykoľvek, ak sa bude vykonávať činnosť (prípravné práce / nevyhnutné úkony a pod.) smerujúca k vzniku zákonom predpokladanej podmienky obmedzenia vlastníckeho práva (napr. vydanie povolenia banskej činnosti) bez ohľadu na to, či táto podmienka bude splnená alebo nie. 99. Zo znenia predmetných ustanovení Zákona o banskej činnosti vyplýva existencia povolenia banskej činnosti ako condition sine qua non na aplikáciu týchto ustanovení. Rovnako je z uvedeného dôvodu nemožné uplatniť oprávnenie podľa § 31 ods. 1 písm. a) Banského zákona, nakoľko nevzniklo oprávnenie na vstup na pozemky. Uvedené platí aj pre povinnosť vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná, nariadenú Žalovanému prostredníctvom OBÚ BB. 100. Ako sme uviedli vyššie, Žalovaný sa snaží docieliť výklad vybraných ustanovení tak, že je nevyhnutné ich vyložiť výrazne extenzívne, v opačnom prípade nebude schopný splniť celý rad povinností, ktoré uvádza na 2,5 stranách Vyjadrenia Žalovaného. Medzi plejádou týchto povinností však chýba povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. d) Banského zákona (organizácia je pri využívaní ložiska povinná riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie), hoci z ustanovení § 18b ods. 1 zákona o banskej činnosti a § 33 ods. 6 banského zákona, ako aj logickej výstavby týchto predpisov vyplýva, že je to povinnosť, ktorú má plniť ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. 101. Je pravdou, že Žalovaný doručil Žalobcovi 2 listy - návrhy dohody. Vzhľadom k navrhovaným podmienkam, ktoré boli jednoznačne neprimerané, Žalobca tieto návrhy jednoducho neakceptoval. Tvrdenie Žalovaného, že Žalobca uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby zabránil žalovanému v racionálnom využívaní ložiska považujeme za tendenčné na navodenie dojmu, že Žalobca zámerne ignoruje Žalovaného a snaží sa mu brániť v činnosti. 102. Žalovaný zároveň v tejto súvislosti uvádza aj ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní napriek tomu, že k vyvlastňovaniu zatiaľ nedošlo a nebol ani splnený základný predpoklad - existencia verejného záujmu. Zároveň Žalovaný opomenul skutočnosť, že na vyriešenie stretu záujmov nie je potrebný žiaden znalecký posudok. 103. Predpokladom vyvlastnenia je predovšetkým verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmami dotknutých osôb. Ministerstvo hospodárstva SR vydáva záväzné stanovisko vo veci o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nevyhradeného nerastu nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu. 104. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nevyhradený nerast, nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Nemožno ani očakávať zvýšenie verejného blaha (výška banskej renty je pri nevyhradených nerastoch zanedbateľná) ani predídenie verejnej núdzi z hľadiska energetickej politiky štátu (surovinová politika nepovažuje ťažbu alginitu za nevyhnutnú). Tvrdenia Odporcu o ohrození verejného záujmu na ochrane nerastného bohatstva znemožnením vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve Navrhovateľov považujeme za nepravdivé a tendenčné. 105. Podľa vyjadrenia Žalovaného bolo Osvedčením MŽP SR č. 3.3/1000-95 zo dňa 09.02.1996 osvedčené, že bituminózne horniny na ložisku Pinciná sú vyhradeným nerastom. Zároveň Žalovaný popiera tvrdenie Žalobcu, že nerast bituminózne horniny (alginit) je nevyhradeným nerastom a že nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Uvedené odôvodnil osvedčením MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003 („Osvedčenie MŽP“), ktorým malo byť zrušené rozhodnutie MŽP SR č. 69/20002 - 7 zo dňa 04.02.2002 („Rozhodnutie MŽP“). V tejto súvislosti následne uvádza, HBÚ si vyriešil rozpor medzi Osvedčením MŽP a Rozhodnutím MŽP prijatím záveru, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je aj po zmene banského zákona výhradným ložiskom, pričom ďalej argumentuje Rozsudkom NS SR 1SźoKS 25/2006 podľa ktorého je osvedčenie o výhradnom ložisku bituminóznych hornín Pinciná z 9.2.1996 právoplatné a osvedčuje existenciu ložiska ako výhradného ložiska, čím mala byť s konečnou platnosťou vyriešená predmetná otázka. Podporne zároveň uvádza prílohu č. 2 k vyhláške MŽP SR č. 33/2015 Z.z., v zmysle ktorej je energetická surovina Alginit výslovne uvedená ako vyhradený nerast. 106. Nakoľko Žalovaný v tejto súvislosti uvádza viaceré skutočnosti, ktoré nesprávne interpretuje, považuje Žalobca za potrebné na tomto mieste detailne opísať skutočnosti umožňujúc tak jednoznačný záver o charaktere nerastu na ložisku Pinciná. 107. Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. 108. Osvedčenie o výhradnom ložisku vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po posúdení a schválení záverečnej správy, ktorá musí obsahovať výpočet zásob výhradného ložiska. 109. Žalovaný nesprávne interpretuje skutočnosti z ním citovaných právnych aktov a zamieňa pojem výhradného ložiska a pojem vyhradeného nerastu, ktoré však nie sú identické. V súvislosti s nerastom na ložisku Pinciná boli vydané nasledovné akty: 110. Dňa 09.02.1996 bolo vydané Osvedčenie MŽP SR č. 3.3/1000-95 o tom, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny. Uvedené osvedčenie o výhradnom ložisku bolo najskôr zrušené rozhodnutím MŽP SR 69/20002 - 7 zo dňa 04.02.2002, avšak v dôsledku vydania Rozhodnutia MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003 o zrušení Rozhodnutia MŽP SR 69/20002 - 7 z dôvodu, že MŽP SR nie je výslovne oprávnené na vydanie rozhodnutia o zrušení osvedčenia o výhradnom ložisku, bolo opätovne platné, a teda ložisko Pinciná bolo potrebné považovať za výhradné ložisko. 111. Uvedenú skutočnosť, teda že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom potvrdil aj NS SR č. 1SźoKS 25/2006, ako správne uvádza Žalovaný. 112. Zároveň však žiadnym správnym aktom a ani žiadnym rozhodnutím nebolo zrušené rozhodnutie MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná sú nevyhradeným nerastom. 113. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že alginit je v prílohe Vyhlášky č. 33/2015 Z.z. uvedený ako vyhradený nerast, nakoľko podľa rozhodnutie MŽP SR je bituminózna hornina na ložisku Pinciná (konkrétna hornina na konkrétnom ložisku) nevyhradeným nerastom. Zoznam vedený MŽP SR zároveň nemá právnu silu na zmenu rozhodnutia MŽP SR a zároveň nemá záväzný charakter. 114. Neobstojí ani argumentácia Žalovaného o automatickom zrušení skoršieho rozhodnutia vydaním staršieho, keďže Rozhodnutie MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003 bolo vydané vo veci osvedčenia o výhradnom ložisku a nie vo veci skúmania skutočnosti, či sa jedná o vyhradený/ nevyhradený nerast. 115. Keďže ostatné horeuvedené správne akty a rozhodnutia sa týkali a potvrdzovali existenciu výhradného ložiska, nebola spochybnené rozhodnutie MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7 ako ani skutočnosť, že bituminózne horniny na ložisku Pinciná sú nevyhradeným nerastom. 116. Z uvedených skutočností podľa Žalobcu vyplýva, že lehota na začatie dobývania Žalovanému uplynula tak ako je to uvedené v pôvodnej žalobe. Skutočnosť, že Žalovaný nemohol realizovať väčšie investície a pripraviť ťažbu ložiska z dôvodu prebiehajúcich konaní je irelevantná a nemá žiaden vplyv na plynutie lehôt na začatie dobývania, rovnako aj na skutočnosť, že príslušné orgány majú povinnosť v takomto prípade konať. Žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že nemal právoplatne určený DP Pinciná od 28.07.2003 do 18.07.2008. 117. Žalobca zároveň vôbec nepopiera rozdiely v príslušných ustanoveniach § 27 ods. 13 a 15 Banského zákona, ktoré boli novelizované príslušnými novelami, je však evidentné, že novelou č. 219/2007 z.z. nedošlo k zmene hypotézy ani dispozície predmetnej normy. Podľa znenia účinného do 31.05.2007, tak ako aj od 01.06.2007 bola hypotézou normy (teda okolnosťou, za ktorej je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii) nasledovná skutočnosť: „organizácia, ktorej bol určený (resp. na ktorú bol prevedený) dobývací priestor“ dispozíciu normy, teda pravidlo správania subjektu tvorila nasledovná skutočnosť: „musí začať dobývať v lehote troch rokov (resp. dobývanie neprerušiť na dobu dlhšiu ako tri roky)“ 118. Teda zmysel normy a cieľ zákonodarcu bol jednoznačný - právna kontinuita legálnej povinnosti banských organizácii ložisko dobývať a NIE ho nedobývať. Nakoľko zmena spočívala v sankcii predmetnej normy, možno jednoznačne tvrdiť, že došlo k precizovaniu normy bez akékoľvek zľahčovania (ako to v tomto prípade opisuje Žalovaný). Súčasťou výkladu práva by podľa Žalobcu malo byť aj skúmanie významu a zmyslu normy. 119. Rovnako nedošlo ani k vyriešeniu predmetnej veci s konečnou platnosťou, nakoľko NS SR vec vrátil na ďalšie konanie. 120. V predmetnom prípade považuje Žalobca v prvom rade potrebné ustáliť, či je možné postupovať podľa § 15 Zákona o banskej činnosti aj pri absencii povolenia banskej činnosti. Nakoľko sa v tomto prípade jedná o výklad zákona, odborné vyjadrenie HBÚ v tomto prípade nepovažujeme za potrebné. Rovnako nie sú sporné ani zákonné povinnosti Žalovaného. 121. Zároveň nám nie je známa skutočnosť, prečo by mal charakter ložiska závisieť od vyjadrenia HBÚ. V súlade s už citovanými ustanoveniami Banského zákona v prípade pochybností, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom rozhodne MŽP SR. Pre úplnosť uvádzame, že rozhodnutie v predmetnej veci už vydané bolo (kópia je súčasťou spisu). 122. Skutočnosti uvedené v časti V. Vyjadrenia Žalovaného (v) - (vii) sú prinajmenšom sporné a jedná sa len o tvrdenia, bez ďalšieho odôvodnenia ich považujeme za bezpredmetné. Nie je pravdou, že by Žalobca nemal záujem na vyriešení stretu záujmov ani tvrdenie, že aktívne bráni Žalovanému. 123. Podľa názoru Žalobcu je potrebné poskytnúť ochranu práve vlastníckemu právu, nakoľko v tomto prípade nie sú splnené podmienky na jeho zákonné obmedzenie. Tvrdenie, že bránením vo vstupe na Dotknuté nehnuteľnosti Žalobca zároveň ohrozuje záujmy iných vlastníkov je bez ďalšieho odôvodnenia irelevantné. Naopak, bez ďalšieho možno predpokladať záujem prípadných ďalších vlastníkov na neobmedzení ich vlastníctva. 124. Rovnako je aj ohrozenie verejného záujmu bezpredmetným tvrdením, nakoľko sa v tomto prípade jedná o nevyhradený nerast v súlade s príslušným rozhodnutím MŽP SR. 125. Banský zákon je založený na jasných logických princípoch. Názvy ustanovení jednotlivých §§ častokrát celkom jednoznačne definujú oblasť úpravy danými normami (napr. §§24 - 33 banského zákona: Dobývanie ložísk § 30 Banského zákona: Racionálne využívanie výhradných ložísk, § 31 Banského zákona: Povinnosti a oprávnenia organizácie pri dobývaní výhradných ložísk - v obidvoch prípadoch sa jedná o činnosť súvisiacu s dobývaním a pod. Naproti tomu napr. § 10 Banského zákona: Povinnosti organizácie pri využívaní výhradného ložiska). Z uvedeného vyplýva aj určitá postupnosť jednotlivých úkonov, je preto nepochopiteľné, že Žalovaný sa snaží dosiahnuť výklad v rozpore s týmito princípmi a bez vyriešenia stretu záujmov (§ 10 ods. 1 písm. d) Banského zákona) už uvádza povinnosti vyplývajúce z dobývania - činnosti podliehajúcej povoleniu. 126. Žalovaný nepreukázal základný predpoklad na postup podľa § 15 Zákona o banskej činnosti, pričom uvádza celý rad povinností, ktoré mu vyplývajú z príslušných predpisov. 127. Zároveň zdôrazňujeme, že nie všetky nerasty, ktoré sa zahŕňajú pod pojem bituminózne horniny (a teda aj alginity) sú automaticky vyhradenými nerastmi. Len tie, ktoré sú vhodné na energetické spracovanie môžu byť vyhradeným nerastom v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona. Konkrétny nerast - alginit nachádzajúci sa konkrétne na ložisku Pinciná je však nevyhradeným nerastom. Uvedené jednoznačne vyplýva z rozhodnutia MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom. 128. Ako príklad možno uviesť aj skupiny nerastov uvedených v § 3 ods. 1 písm. l), ktoré sú vyhradenými nerastmi len ak sú vhodné na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením. Nie všetky čadiče sú vhodné na ďalšiu úpravu a možno ich použiť len ako stavebný kameň - v takom prípade sa nejedná o vyhradený nerast, a čom však môže rozhodnúť len MŽP SR. 129. Skutočnosti uvedené v žalobnom návrhu a replike považujeme za dostatočné na posúdenie skutkového stavu ako aj právneho stavu veci. 130. Na základe uvedeného Žalobca žiada, aby súd rozhodol v súlade s pôvodným žalobným návrhom Žalobcu. 131. Uznesením č.k. 13Cb/1/2017-164 zo dňa 24.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 10.03.2017 a vykonateľným dňa 21.03.2017, súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu. 132. Písomným podaním zo dňa 20.03.2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom uviedol, že Žalovaný považuje podanie Žaloby ako aj ďalšie konanie Žalobcu, ktorým sa snaží znemožniť Žalovanému racionálne využívať výhradné ložisko v dobývacom priestore Pinciná (ďalej aj „DP Pinciná“) za účelové s cieľom, aby mohol Žalobca ťažiť v DP Pinciná. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že Žalobca vznikol v roku 2000, t.j. až potom, čo (i) bolo Žalovanému rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP SR“) určené prieskumné územie Pinciná (Rozhodnutie MŽP SR č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993 sa nachádza v súdnom spise), (ii) bolo na základe oznámenia Žalovaného rozhodnutím MŽP SR osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny (Osvedčenie MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996 sa nachádza v súdom spise) a (iii) bolo na základe návrhu Žalovaného Obvodným banským úradom Banská Bystrica (ďalej aj „OBÚ BB“) rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania (Rozhodnutie OBÚ BB č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996 sa nachádza v súdnom spise). 133. Následne po tom, čo Žalovaný zabezpečil vydanie rozhodnutí potrebných na to, aby mohli byť splnené predpoklady na ťažbu alginitu v Pincinej a vynaložil na daný projekt značné finančné investície a poskytol odborný vklad, získal Žalobca dňa 01.03.2000 banské oprávnenie č.j. 390/518/Pk-Go/2000, Ev. č. BB - 145/P/2000 na podnikanie v činnostiach uvedených v § 2 písm. b, c, d, e Zákona o banskej činnosti, t.j. oprávnenie na dobývanie výhradných ložísk. Následne bol Žalobcovi určený DP Pinciná a to z dôvodu, že OBÚ BB oznámil Žalovanému, že mu zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska Pinciná (Oznámenie OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 a Doplnenie Oznámenia OBÚ BB zo dňa 18.07.2008 sa nachádzajú v súdnom spise) a Žalobca uspel vo výberovom konaní o prevod DP Pinciná. Ako vyplýva z Vyjadrenia Žalovaného, NS SR v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, v rozsudku zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 6Sžo/94/2014 (ďalej aj „Rozsudok NS SR 6Sžo/94/2014“) vyslovil právny názor, že oprávnenie Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo a že vzhľadom na uvedené neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod DP Pinciná na tretiu osobu a teda ani nemohlo dôjsť k samotnému prevodu DP Pinciná na Žalobcu (Rozsudok NS SR zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 6Sžo/94/2014 sa nachádza v súdnom spise). Žalobca teda v minulosti ťažil v DP Pinciná na základe oprávnenia, ktoré NS SR vyhodnotil v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 ako vydané v rozpore so zákonom, čím Žalovanému bránil dobývať (racionálne využívať) výhradné ložisko v DP Pinciná a v súčasnosti Žalobca naďalej uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby Žalovaný nemohol realizovať svoje oprávnenie dobývať výhradné ložisko bituminóznych hornín nachádzajúce sa v DP Pinciná, hoci o využití Dotknutých nehnuteľností na dobývanie už bolo rozhodnuté rozhodnutím OBÚ BB o určení DP Pinciná pre Žalovaného (Rozhodnutie OBÚ BB č. 1852/465/Bu-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná, potvrdené rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003 sa nachádza v súdnom spise). 134. Žalobca poukazuje na to, že Žalovaný doposiaľ nepodal žiadosť o povolenie banskej činnosti, avšak opomenul uviesť skutočnosti, ktoré objektívne Žalovanému bránili, resp. v súčasnosti bránia v tom, aby mohol o povolenie banskej činnosti požiadať, pričom tieto skutočnosti sú Žalobcovi známe. 135. Pokiaľ ide o obdobie pred rokom 2008, Žalovaný poukazuje na svoju argumentáciu obsiahnutú v článku III. bod b) Vyjadrenia Žalovaného, z ktorej je zrejmé, že až do roku 2007 prebiehali konštantne správne a súdne konania, ktorých predmetom bolo posudzovanie platnosti určenia DP Pinciná pre Žalovaného, teda v danom čase existovali objektívne skutočnosti, ktoré bránili Žalovanému podať žiadosť o vydanie povolenia na banskú činnosť. Posledný a konečný rozsudok odvolacieho preskúmavacieho súdu vo veci určenia dobývacieho priestoru Žalovanému nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 23.08.2007 (rozsudok NS SR zo dňa 16.05.2007, sp. zn. 1SžoKS 25/2006 sa nachádza v súdnom spise), teda 7,5 mesiaca pred oznámením o zániku oprávnenia zo dňa 03.04.2008. Za takého právneho stavu nemohol Žalovaný stihnúť pripraviť ťažbu ložiska. Keď sú v zákone určené nejaké lehoty na plnenie, nemôže sa do ich plynutia započítať čas, počas ktorého je plnenie znemožnené ďalším konaním o priznanom práve na iných, alebo aj tých istých orgánoch štátu (napr. na HBÚ prebiehalo konanie o proteste prokurátora v jeho 1. fáze a potom bol spis postúpený Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky - § 69 ods. 1 a 2 Správneho poriadku), a to konaním, ktoré nevyvolal svojim správaním subjekt, ktorému bolo právo priznané. 136. Skutočnosť, že Žalovaný nepodal žiadosť o povolenie banskej činnosti, hoci mal určený dobývací priestor, je v kontexte aplikovateľnej právnej úpravy a realizovaného postupu správneho orgánu irelevantný z dôvodu, že (i) všeobecne záväzné právne predpisy v rozhodnom období nespájali bez ďalšieho zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote a (ii) keďže OBÚ BB v rozhodnom období oprávnenie Žalovaného na dobývanie nezrušil podľa § 27 ods. 12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007, OBÚ BB možnosť zrušiť Žalovanému oprávnenie na dobývanie stratil, keďže neskoršia právna úprava mu túto možnosť už nedáva. 137. NS SR sa v Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014 v celom rozsahu vysporiadal so všetkými okolnosťami a aplikáciou právnych predpisov v súvislosti so Žalobcom neustále namietaným zánikom oprávnenia Žalovaného na dobývanie a konštatoval, že „V čase, keď žalobca [v danom prípade ide o Žalovaného] podával žiadosť o určenie dobývacieho priestoru a ani v čase, keď bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, neexistoval žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by spájal zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote. Preto je vylúčené, aby takáto podmienka bola aplikovaná spätne na konanie, ktoré bolo začaté (a v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru) za iného právneho stavu.“ (viď str. 23 Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014). NS SR ďalej konštatoval, že „...keď banský úrad konať mal a mohol, nekonal a oprávnenie k dobývaciemu priestoru žalobcovi [v danom prípade ide o Žalovaného] nezrušil podľa § 27 ods. 12 banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007. Tým banský úrad stratil možnosť oprávnenie na dobývanie žalobcovi [v danom prípade ide o Žalovaného] zrušiť (viď str. 24 Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014). NS SR sa v Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014 detailne zaoberá otázkou neprípustnej retroaktivity Banského zákona a vyvodzuje jednoznačný záver, že oprávnenie Žalovaného na dobývanie nezaniklo. 138. Od roku 2008 do roku 2015 bol DP Pinciná určený Žalobcovi. V nadväznosti na právny názor NS SR vyjadrený v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 bolo Žalovanému oznámením OBÚ BB č. 1 - 1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov oznámené, že OBÚ BB zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu DP Pinciná na Žalobcu, vzhľadom na čo v zmysle predmetného oznámenia „v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX na základe rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení DP Pinciná, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím HBÚ Banská Štiavnica č. 227/2002-5 z 18.7.2003“, t.j. DP Pinciná je pridelený Žalovanému (Oznámenie OBÚ BB č. 1 - 1526/2016 zo dňa 09.05.2016 sa nachádza v súdnom spise). 139. V súčasnosti Žalovaný realizuje potrebné kroky k podaniu žiadosti o povolenie banskej činnosti, pričom Žalobca nie je ochotný uzavrieť so Žalovaným akúkoľvek dohodu za účelom vyriešenia stretu záujmov, a to napriek tomu, že Banský zákon v § 33 ods. 1 ukladá nielen Žalovanému, ale aj Žalobcovi povinnosť vo vzájomnej súčinnosti riešiť strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Vyriešenie stretu záujmov je nevyhnutnou zákonnou podmienkou pre povolenie banskej činnosti. 140. Žalobca ďalej uvádza, že „Žalovaný uvádza Rozsudok NS SR č. 6Sžo/94/2014, ktorý interpretuje spôsobom, že nikdy nemohlo dôjsť k prevodu DP Pinciná na Žalobcu“. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o interpretáciu Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 Žalovaným, ale ide o právny názor NS SR, ktorým je OBÚ BB ako aj HBÚ viazaný pri ďalšom rozhodovaní o určení DP Pinciná a ktorý je výsledkom preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu. NS SR v rámci preskúmacieho konania riešil otázku existencie/zániku oprávnenia Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná a dospel k záveru, že „..v nadväznosti na uvedené potom nemohlo ani byť začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, pretože oprávnenie žalobcu [v danom prípade ide o Žalovaného] na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo. Bolo (je) teda právne vylúčené to, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu (inú organizáciu) v rámci výberového konania, konkrétne na účastníka [v danom prípade ide konkrétne o Žalobcu] (viď str. 32 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014).“ NS SR vzal na vedomie aj skutočnosť, že Žalobca tvrdil existenciu svojich práv k DP Pinciná na základe výsledkov výberového konania a zápisom v evidencii dobývacích priestorov a konštatoval, že „Ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky poskytol ochranu účastníkovi [v danom prípade ide o Žalobcu] na úkor žalobcu [v danom prípade ide o Žalovaného] poskytol by v podstate ochranu nezákonnému stavu a ak účastníkovi [t.j. Žalobcovi] vzniklo nejaké právo, tak by poskytol ochranu právam, ktoré vznikli nelegálne, čo nie je v právnom štáte možné a nie je ani v súlade s podstatou správneho súdnictva.“ (viď str. 34 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014). 141. Z uvedeného je zrejmé, že NS SR ako oprávnený orgán s konečnou platnosťou vyriešil otázku ohľadom existencie/zániku práva Žalovaného dobývať v DP Pinciná tak, že Žalovanému oprávnenie na dobývanie v DP Pinciná nezaniklo, ako aj otázku zákonnosti/nezákonnosti prevodu DP Pinciná na Žalobcu tak, že oprávnenie Žalobcu dobývať v DP Pinciná vzniklo nelegálne, resp. že prevodom DP Pinciná na Žalobcu vznikol nezákonný stav. Žalovanému bolo v dôsledku takto vzniknutého stavu následne znemožnené racionálne využívať výhradné ložisko v DP Pinciná. Polemizovanie Žalobcu s právnym názorom NS SR považuje Žalovaný za účelové a neopodstatnené. 142. K tvrdeniu Žalobcu, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený Žalobcovi, nebol zrušený, Žalovaný uvádza, že zrušenie predmetného správneho aktu nie je potrebné, nakoľko Rozsudkom NS SR 6Sžo/94/2014 vrátil NS SR vec do stavu pred oznámením OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 o zániku oprávnenia Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná. Vzhľadom na právny názor NS SR v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014, ktorým je OBÚ BB a HBÚ viazaný a podľa ktorého oprávnenie Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo, preto nemohlo byť ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, potom všetky úkony súvisiace s prevodom oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná na Žalobcu sú nezákonné a preto od začiatku neplatné, vrátane oznámenia OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech Žalobcu. Preto nie je daný dôvod na zrušenie správneho aktu, ktorým bol DP Pinciná určený Žalobcovi, pretože toto bolo vydané v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu a je teda od počiatku neplatné. Bez ohľadu na to, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený Žalobcovi, nebol zrušený, oprávnenie Žalobcu na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nemôže stále trvať, keďže podľa názoru NS SR toto ani nikdy nemohlo vzniknúť. Uvedený záver je premietnutím zásady „ex iniuria non oritur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený a nespôsobuje žiadne právne následky. 143. Žalobca na záver uvádza, že o zákonnosti oznámenia č. 1-1526/2016 o zrušení zápisu DP Pinciná na Žalobcu je vedené konanie na KS BB, pričom túto skutočnosť Žalobca nepreukázal a Žalovaný o tejto skutočnosti nemá vedomosť. 144. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava svojej argumentácie obsiahnutej vo Vyjadrení Žalovaného vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti a má za to, že zákonné oprávnenie v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti prislúcha Žalovanému ako osobe oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, aj za účelom zabezpečenia nevyhnutých úkonov, ktoré predchádzajú výkonu banskej činnosti na základe povolenia OBÚ BB, ako napr. za účelom prípravy žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane jej predpísanej dokumentácie a dokladov, ktorých súčasťou je aj vyriešenie stretov záujmov. Opačný výklad by fakticky znemožnil oprávnenej organizácii začať vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k tomu, aby vôbec mohla kvalifikovane požiadať o vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti, keďže ako oprávnená organizácia by nebola schopná predložiť príslušnému obvodnému banskému úradu riadnu a úplnú žiadosť o povolenie banskej činnosti, predovšetkým vypracovať všetky zákonom požadované prílohy k takejto žiadosti, ani začať adekvátne riešiť stret záujmov. 145. Žalovaný predkladá súdu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „KS BB“) zo dňa 23.01.2017, sp.zn. 41Cob/358/2016-156 (ďalej aj „Uznesenie KS BB“), ktorým KS BB ako súd odvolací zmenil uznesenie OS LC zo dňa 21.10.2016, sp.zn. 14Cb/115/2016-32 (ďalej aj „Uznesenie o nariadení NO“) tak, že návrh Žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči Žalovanému zamietol. Uznesením o nariadení NO bola Žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, na základe ktorej bolo začaté toto konanie. 146. KS BB sa v Uznesení KS BB stotožnil s argumentáciou Žalovaného vo vzťahu k výkladu § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti a vyjadril právny názor, podľa ktorého „..pokiaľ strane bolo rozhodnutím OBÚ BB zo dňa 07.10.2016 č. 1-2724/2016 uložené, aby na základe § 26 ods. 2 Banského zákona vyznačil hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru Pinciná, je toto rozhodnutie právoplatné, a teda právne záväzné. Je nesporné, že bez vstupu na pozemky navrhovateľa nie je možné splniť uložené povinnosti, pričom § 15 ods. 1 a 4 Zákona o banskej činnosti takýto vstup umožňuje. S výkladom navrhovateľa [t.j. Žalobcu] tohto zákonného ustanovenia sa odvolací súd nestotožnil.“ (ods. 37, str. 16). 147. Vzhľadom na to, že Uznesenie KS BB nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2017, je nepochybné, že Žalobca mal možnosť sa oboznámiť s Uznesením KS BB pred podaním Repliky Žalobcu dňa 23.02.2017, toto však opomenul zohľadniť. 148. Žalobca namieta, že Žalovaný medzi povinnosťami organizácie oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska neuviedol povinnosť v zmysle §10 ods. 1 písm. d) Banského zákona, t.j. povinnosť riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Toto tvrdenie je nepravdivé. 149. Žalovaný v článku II bod 2.2 Vyjadrenia Žalovaného odkazuje priamo na povinnosti uložené v § 10 ods. 1 Banského zákona, pričom príkladmo uvádza len niektoré povinnosti. Ako vyplýva z Vyjadrenia Žalovaného a predložených dôkazov, Žalovaný viackrát vyzval Žalobcu na riešenie stretu záujmov, pričom Žalobca do dnešného dňa na návrhy Žalovaného na vyriešenie stretu záujmov nereagoval. Bez ohľadu na to, že Žalovaný vyvíja aktívne činnosť smerujúcu k vyriešeniu stretu záujmov s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, má Žalovaný za to, že za účelom splnenia povinností vyplývajúcich Žalovanému z Banského zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nie je v danom štádiu potrebné, aby strety záujmov už boli vyriešené, vyriešenie stretu záujmov je Žalovaný povinný preukázať až pri podaní žiadosti o povolenie banskej činnosti. 150. Žalobca potvrdil, že mu Žalovaný doručil dva listy - návrhy dohôd, avšak ďalej uvádza, že vzhľadom k navrhovaným podmienkam, ktoré boli jednoznačne neprimerané, Žalobca tieto návrhy jednoducho neakceptoval. 151. Žalovaný popiera tvrdenie Žalobcu, že navrhované podmienky obsiahnuté v návrhoch dohôd boli neprimerané. Žalobca údajnú neprimeranosť podmienok ničím neodôvodnil, ani ich Žalovanému doposiaľ nenamietal, ani neponúkol Žalovanému žiaden protinávrh, hoci mu povinnosť poskytnúť súčinnosť pri riešení stretu záujmov vyplýva priamo z § 33 ods. 1 Banského zákona. Opak je pravdou, a to, že Žalovaný v návrhu dohody o kúpe nehnuteľností zo dňa 22.11.2016 ponúkol Žalobcovi ako návrh náhrady dvojnásobok sumy určenej znaleckým posudkom. 152. Žalobca si navyše je vedomý toho, že Dotknuté nehnuteľnosti nachádzajúce sa v DP Pinciná sú v dôsledku predchádzajúceho dobývania Žalobcom znehodnotené a prakticky nepoužiteľné na iné účely ako na dobývanie. Uvedené potvrdzuje fotodokumentácia Dotknutých nehnuteľností, ktorú Žalovaný predkladá súdu pre ilustráciu. 153. Žalobca už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k Dotknutým nehnuteľnostiam vedel, že Dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v chránenom ložiskovom území Pinciná, nakoľko tento údaj vyplýva z katastra nehnuteľností. Rozhodnutím OBÚ BB č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996 (nachádza sa v súdnom spise) bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je rozhodnutím o chránenom území. V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedalo záväzné stanovisko podľa Banského zákona. Z uvedeného je zrejmé, že Žalobca má vedomosť o tom, že je povinný strpieť pri výkone svojho vlastníckeho práva k Dotknutým nehnuteľnostiam určité obmedzenia. 154. Žalovaný má za to, že Žalobca zámerne ignoruje návrhy Žalovaného o vyriešenie stretu záujmov a uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby zabránil Žalovanému v racionálnom využívaní výhradného ložiska v DP Pinciná. 155. Tvrdenia Žalobcu o tom, že (i) ide o nevyhradený nerast, (ii) nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky a (iii) nie je ohrozený verejný záujem, Žalovaný poprel vo Vyjadrení Žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na svoju argumentáciu obsiahnutú v článku III. Vyjadrenia Žalovaného ako aj na argumentáciu obsiahnutú nižšie v bode e) článku III. tohto vyjadrenia. Žalovaný opätovne upozorňuje, že Žalobca v DP Pinciná sám dobýval, t.j. v roku 2008 mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť, kde Žalovaný predpokladá, že Žalobca požiadal o povolenie na banskú činnosť pre dobývanie ložiska bituminóznych hornín - alginitu v DP Pinciná, ako výhradného ložiska vyhradeného nerastu, čo by bolo možné potvrdiť vyžiadaním si príslušného spisu z OBÚ BB. Okrem toho Žalovaný poukazuje aj na to, že existencia verejného záujmu na ťažbe alginitu v DP Pinciná bola de facto potvrdená aj vydaním povolenia na banskú činnosť pre Žalobcu a stanoviskami jednotlivých orgánov v konaní o povolenie dobývania v DP Pinciná. 156. Žalobca sa snaží spochybniť charakter nerastu na ložisku Pinciná ako majetku štátu, nakoľko tým sleduje svoj vlastný záujem na dobývaní ložiska Pinciná. 157. Žalovaný trvá na tom, že nerast bituminózne horniny (Alginit) nachádzajúci sa v DP Pinciná je vyhradený nerast a ložisko Pinciná je výhradným ložiskom vyhradeného nerastu. Žalovaný sa pridržiava svojej argumentácie obsiahnutej v článku III. Vyjadrenia Žalovaného, kde poukázal na všetky relevantné skutočnosti, v dôsledku ktorých nemožno mať pochybnosti o charaktere nerastu v DP Pinciná ako vyhradeného nerastu. 158. NS SR v rozsudku zo dňa 16.05.2007, sp.zn. 1SžoKS 25/2006 (ďalej aj „Rozsudok NS SR 1SžoKS 25/2006“, nachádza sa v súdnom spise) konštatoval, že „zo skutkových okolností v danom prípade teda vyplýva, že osvedčenie o výhradnom ložisku bituminóznych hornín Pinciná z 9.2.1996 je právoplatné a osvedčuje existenciu ložiska ako výhradného ložiska (a) právoplatné je aj rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici z 6.5.1996 č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996, ktorým bolo pre toto ložisko určené chránené ložiskové územie, ktoré právne akty si zachovali právne účinky a sú právne relevantné pre určovanie dobývacieho priestoru“ (viď str. 5 Rozsudku NS SR 1SžoKS 25/2006 ), čím s konečnou platnosťou NS SR vyriešil nielen otázku charakteru ložiska, ale aj charakteru nerastu nachádzajúceho sa v DP Pinciná. V tejto súvislosti opätovne odkazujeme na § 5 ods. 1 Banského zákona, podľa ktorého „nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“).“ Keďže je osvedčenie o výhradnom ložisku bituminóznych hornín Pinciná z 9.2.1996 právoplatné a nebolo zmenené, platia všetky skutočnosti v ňom uvedené, vrátane charakteru bituminóznych hornín nachádzajúcich sa na výhradnom ložisku Pinciná. V osvedčení o výhradnom ložisku je jednoznačne uvedené, že bituminózne horniny nachádzajúce sa v ložisku Pinciná sú vyhradeným nerastom. 159. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj KS BB v Uznesení KS BB, kde konštatoval, že „Odvolací súd má za to, že bituminózne horniny (Alginit) je vyhradeným nerastom, teda v zmysle článku IV. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sú nerastným bohatstvom patriacim do vlastníctva Slovenskej republiky. Je pravdou, že predmetom ústavnoprávnej ochrany je aj vlastnícke právo navrhovateľa, avšak v danom prípade je nesporné, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľa sú v dobývacom priestore Pinciná, ktorý bol určený ako chránené ložiskové územie, a preto navrhovateľ, ako vlastník týchto pozemkov si musel a musí byť vedomý, že vlastní pozemky, na ktorých bude musieť strpieť isté zásahy a obmedzenia.“ 160. Pokiaľ ide o argument Žalobcu ohľadom nezrušenia rozhodnutia MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7 (ďalej aj „Rozhodnutie MŽP SR“), s touto otázkou sa takisto Žalovaný vysporiadal vo Vyjadrení Žalovaného a má za to, že na predmetné rozhodnutie nie je možné prihliadať, nakoľko je prekonané neskoršími správnymi aktmi a právnou úpravou a teda Žalovaný má za to, že Rozhodnutie MŽP SR nevyvoláva žiadne právne účinky. Predmetné rozhodnutie MŽP SR je v rozpore s osvedčením MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996, ktorým bolo osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny (ďalej aj „Osvedčenie“). Platnosť a záväznosť Osvedčenia bola fakticky potvrdená rozhodnutím MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MŽP SR č. 69/2002 - 7 zo dňa 04.02.2002 o zrušení Osvedčenia. Zdôrazňujeme, že k predmetnému potvrdeniu platnosti Osvedčenia zo strany MŽP SR došlo po vydaní Rozhodnutia MŽP SR. MŽP SR sa teda s rovnakou otázkou (charakter bituminóznych hornín v DP Pinciná) vysporiadal vo svojom neskoršom rozhodnutí tak, že potvrdením Osvedčenia potvrdil zároveň všetky skutočnosti v ňom uvedené, t.j. že bituminózne horniny v DP Pinciná sú vyhradeným nerastom. Rovnako bol charakter bituminóznych hornín v Pincinej následne potvrdený Rozsudkom NS SR 1SžoKS 25/2006. Polemizovanie Žalobcu s právnym názorom správnych a súdnych orgánov považuje Žalovaný za účelové. MŽP SR jednoznačne potvrdilo charakter Alginitu ako vyhradeného nerastu vydaním vyhlášky č. 33/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Banského zákona, keď v prílohe č. 2 nazvanej Vybrané chemické, technologické a energetické vlastnosti vyhradených nerastov, je v časti energetické suroviny Alginit výslovne uvedený ako vyhradený nerast. Predmetná vyhláška vrátane jej prílohy je všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalovaný pre úplnosť dodáva, že výhradné ložisko bituminóznych hornín (alginit) v DP Pinciná je v súčasnosti jediným známym a preskúmaným ložiskom alginitu v Slovenskej republike. V Zozname rozhodnutí o výhradnom ložisku (vyhradený nerast) vedenom MŽP SR (aktualizovanom ku dňu 01.01.2017) je na strane 4 pod poradovým číslom 64 uvedené ako výhradné ložisko (vyhradeného nerastu) Pinciná a bituminózne horniny. V zmysle § 13 ods. 3 Banského zákona podmienky využiteľnosti zásob výhradného ložiska v období prieskumu a dobývania určuje organizácia, t.j. Žalovaný. 161. K problematike ložiska bituminóznych hornín Pinciná dal na základe žiadosti Žalovaného stanovisko aj HBÚ dňa 26.01.2017 a konštatoval, že „ložisko bituminóznych hornín Pinciná je jednoznačne výhradným ložiskom /v zmysle vyššie uvedených zdôvodnení/ a preto spolu s ostatnými výhradnými ložiskami tvorí nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Teda aj nerast, ktorý tvorí toto výhradné ložisko musí byť vlastníctvom Slovenskej republiky“ ... „verejný záujem na ochrane výhradného ložiska Pinciná (ako vlastníctva Slovenskej republiky) je zabezpečený vydaným rozhodnutím OBÚ v Banskej Bystrici č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo 6.05.1996 o určení CHLÚ Pinciná“. 162. Žalovaný v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu, že Žalobca sa na jednej strane odvoláva na Rozhodnutie MŽP SR vydané v roku 2002, avšak na druhej strane má Žalovaný za to, že sám Žalobca v roku 2008 Rozhodnutie MŽP SR účelovo ignoroval a žiadal o vydanie povolenia na banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín ako vyhradeného nerastu. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že Rozhodnutie MŽP SR bolo vydané na základe žiadosti Žalobcu, v ktorého záujme bolo a je, aby mohol ako vlastník pozemku alginit sám ťažiť. 163. Žalobca ďalej tvrdí, že Žalovaný zamieňa pojem výhradného ložiska a vyhradeného nerastu, ktoré tvrdenie Žalovaný popiera. Legálna definícia pojmu „výhradné ložisko“ vyplýva z § 5 ods. 1 Banského zákona, podľa ktorého „Nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložiská“)“. 164. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje Žalovaný za preukázané, že bituminózne horniny - alginit nachádzajúce sa v DP Pinciná sú vyhradeným nerastom a DP Pinciná je výhradným ložiskom vyhradeného nerastu a ako také predstavujú nerastné bohatstvo Slovenskej republiky, vzhľadom na čo existuje verejný záujem na dobývaní tohto výhradného ložiska. 165. Žalobca opätovne argumentuje, že Žalovanému uplynula lehota na začatie dobývania a polemizuje so závermi prijatými NS SR. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo Vyjadrení Žalovaného a zároveň poukazuje na to, že otázku existencie/zániku práva Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska Pinciná s konečnou platnosťou vyriešil NS SR v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 a to tak, že oprávnenie Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo. Žalobca síce tvrdí, že Rozsudkom NS SR 6Sžo/94/2014 nedošlo k vyriešeniu predmetnej veci s konečnou platnosťou, nakoľko NS SR vec vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na záväznosť uvedeného právneho názoru NS SR pre OBÚ BB a HBÚ išlo bezpochyby o vyriešenie predmetnej otázky s konečnou platnosťou, pretože tieto orgány boli povinné v ďalšom konaní vychádzať z toho, že oprávnenie Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska nezaniklo. Pokiaľ by správne orgány nerešpektovali záväzný právny názor NS SR, ich rozhodnutie by bolo nezákonné. Žalovaný sa v tejto súvislosti odvoláva aj na svoju argumentáciu uvedenú v bode a) tohto článku III. vyššie. 166. Žalobca ďalej argumentuje, že Žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že nemal právoplatne určený DP Pinciná od 28.07.2003 do 18.07.2008. Takéto skutočnosti ani Žalovaný preukazovať nemusí, nakoľko v uvedenom období mal právoplatne určený DP Pinciná. Napriek uvedenému však vzhľadom na existujúcu právnu úpravu a absenciu zrušovacieho aktu 0BÚ BB v rozhodnom čase nenastala skutočnosť, ktorá by mala za následok zánik oprávnenia Žalovaného na dobývanie výhradného ložiska Pinciná. 167. Tvrdenie Žalobcu, že Žalovaný nepoprel rozdiely v príslušných ustanoveniach § 27 ods. 13 a 15 Banského zákona sa nezakladá na pravde. Žalovaný sa k výkladu rôznych časových znení ustanovení § 27 ods. 13 a 15 Banského zákona vyjadril v článku III. bod b) Vyjadrenia Žalovaného, na ktoré Žalovaný odkazuje. 168. Žalobca v článku I. bod I.4 Repliky Žalobcu uvádza, že skutočnosti uvedené v časti V. Vyjadrenia Žalovaného (v) - (vii) sú prinajmenšom sporné a jedná sa len o tvrdenia. Táto argumentácia Žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko (v) povinnosť Žalobcu poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie stretu záujmov vyplýva priamo z § 33 ods. 1 Banského zákona a teda nie je dôvod to dokazovať, (vi) skutočnosť, že Žalovaný ignoruje návrhy Žalovaného na vyriešenie stretu záujmov, Žalovaný sám potvrdil v článku I bod I.1 písm. d) Repliky Žalobcu a zároveň Žalobca nepreukázal, že by nejakým spôsobom reagoval na návrhy Žalovaného a (vii) skutočnosť, že Žalobca bráni Žalovanému v plnení jeho zákonných povinností tým, že mu znemožňuje vstúpiť na Dotknuté nehnuteľnosti je zrejmá aj z podanej Žaloby. 169. Dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú na výhradnom ložisku Pinciná, v chránenom ložiskovom území Pinciná (t.j. sú určené príslušným orgánom na dobývanie; rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je územným rozhodnutím) a v DP Pinciná, ktorý je určený Žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že Žalobca ako vlastník Dotknutých nehnuteľností je povinný strpieť vo vzťahu k výkonu svojho vlastníckeho práva k Dotknutým nehnuteľnostiam určité obmedzenia a zásahy a nie je možné poskytnúť jednostranne ochranu vlastníckemu právu Žalobcu, ktorý v rozpore s § 33 ods. 1 Banského zákona odmieta poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie vzájomného stretu záujmov, na úkor Žalovaného, ktorému prislúchajú k Dotknutým nehnuteľnostiam práva vyplývajúce z príslušných rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe zákona. 170. Žalobca argumentuje, že nie všetky nerasty, ktoré sa zahŕňajú pod pojem bituminózne horniny (a teda aj alginity) sú automaticky vyhradenými nerastmi. Len tie, ktoré sú vhodné na energetické spracovanie môžu byť vyhradeným nerastom v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) Banského zákona. Konkrétny nerast - alginit nachádzajúci sa konkrétne na ložisku Pinciná je však podľa názoru Žalobcu nevyhradeným nerastom. 171. K uvedenému Žalovaný uvádza, že podľa § 13 ods. 3 Banského zákona „Podmienky využiteľnosti zásob výhradného ložiska v období prieskumu a dobývania určuje organizácia“. Výpočet zásob výhradného ložiska v období geologického prieskumu schvaľuje organizácia, ktorá má určené prieskumné územie, t.j. Žalovaný. V období dobývania výhradného ložiska výpočet zásob schvaľuje organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, t.j. Žalovaný. Výpočet zásob sa zasiela MŽP SR na posúdenie, odsúhlasenie a zapísanie do súhrnnej evidencie zásob. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky využiteľnosti, t.j. či je nerast vhodný na energetické využitie, určuje Žalovaný, ktorému bol určený DP Pinciná. 172. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené vo Vyjadrení Žalovaného a v tomto vyjadrení má Žalovaný za to, že nie je možné poskytnúť jednostranne ochranu vlastníckemu právu Žalobcu k Dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré sú určené príslušným orgánom na dobývanie, t.j. nachádzajú sa v chránenom ložiskovom území, na úkor Žalovaného, ktorému prislúchajú ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná k Dotknutým nehnuteľnostiam práva vyplývajúce z príslušných rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe zákona. V situácii, keď vo vzťahu k Dotknutým nehnuteľnostiam prislúchajú práva aj Žalobcovi aj Žalovanému, je vylúčené, aby súd uložil Žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva Žalobcu k Dotknutým nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek časového a vecného ohraničenia a bez zohľadnenia práv Žalovaného k DP Pinciná, v ktorom sa Dotknuté nehnuteľnosti nachádzajú, ako aj bez zohľadnenia povinnosti Žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 Banského zákona poskytnúť Žalovanému súčinnosť na vyriešenie vzájomného stretu záujmov. 173. Žalovaný žiada súd, aby Žalobu Žalobcu zo dňa 02.01.2017 ako nedôvodnú zamietol. 174. Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpisu LV č. 293, k.ú. a obec Pinciná (č.l. 8), informácie o plánovanom využití pozemkov a oznámenia o vstupe na cudziu nehnuteľnosť žalovaného adresovaného žalobcovi (č.l. 16), reakcie žalobcu na oznámenie žalovaného (č.l. 19), rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru (č.l. 10), rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 395/2002-7 (č.l. 40), rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 (č.l. 42), rozhodnutia o určení prieskumného územia (č.l. 77), rozhodnutia o zmene prieskumného územia (č.l. 83), osvedčenia o výhradnom ložisku (č.l. 86), rozhodnutia Obvodného banského úradu o určení chráneného ložiskového územia (č.l. 90), rozhodnutia Obvodného banského úradu o určení dobývacieho priestoru (č.l. 92), banského oprávnenia žalovaného (č.l. 94), rozhodnutia o zmene banského oprávnenia (č.l. 97, 98), oznámenia o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska (č.l. 99, 100), obchodného vestníka (č.l. 103), oznámenia neúspešného návrhu (č.l. 104), oznámenia o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov (č.l. 126), odpovede na oznámenie o zákaze vstupu na nehnuteľnosť (č.l. 134, 135), žiadosti o súčinnosť pri plnení zákonných povinností (č.l. 136), rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica (č.l. 138), návrhu na uzavretie dohody o nájme nehnuteľnosti (č.l. 140, 142), rozsudku Najvyššieho súdu SR (č.l. 144), správy Hlavného banského úradu (č.l. 236), správy Ministerstva životného prostredia SR (č.l. 303, 331, 462) a zistil tento skutkový stav: 175. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. a obec G. vyplýva že, žalobca Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Lučenec, je vlastníkom parciel č. XXX/XX o výmere 10287 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXX/XX o výmere 17652 m2 - ostatné plochy, parc. č. 649/38 o výmere 65324 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/ XX o výmere 2900 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/XX o výmere 65198 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. XXX/XX o výmere 4095 m2 - ostatné plochy. 176. Žalovaný výzvou zo dňa 18.08.2016 označenou ako Informácia o využití pozemkov a oznámenie o vstupe na cudziu nehnuteľnosť v zmysle § 15 zákona o banskej činnosti konštatuje, že boli splnené všetky podmienky pre lokalizáciu, registráciu a ochranu výhradného ložiska, v ktorom sa nachádza dobývací priestor „Pinciná“. Poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť GEOCOMPLEX, a.s. ako organizácie, ktorej sa určil dobývací priestor týmto ako spoluvlastníkovi oznamuje, že v určených pracovných dňoch od 01.09.2016 do 30.09.2016 v čase od 08:00 do 19:00 hod. v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. zamýšľa vstúpiť prostredníctvom poverených osôb opakovane a v nevyhnutnom rozsahu na pozemok vo vlastníctve žalobcu za účelom ohliadky, zamerania a vyhotovenia bansko-meračskej a geologickej dokumentácie zabezpečenia banského diela, lomu, jeho udržiavania v bezpečnom stave, zriaďovania a udržiavania meračských hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení. 177. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2016 (č.l. 19) vyjadril nesúhlas so vstupom žalovaného na uvedené nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej činnosti. 178. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 06.05.1996 pod č. 1261/631.2/ Bo-Oz/1996 bolo určené chránené ložiskové územie na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. 179. Z Rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 21.12.2001 pod č. 1852/465/ Bu-Oz/1998 vyplýva, že Obvodný banský úrad určuje pre právnickú osobu GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom v Bratislave dobývací priestor - Pinciná o plošnom rozsahu 266968 m2 pre druh nerastu, na dobývanie ktorého sa určuje dobývací priestor - bituminózne horniny. Určením dobývacieho priestoru do „Pinciná“ vzniká organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava v zmysle ust. § 24 ods. 1 banského zákona oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín. 180. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2002 pod č. 395/2002-7 bolo rozhodnuté, že nerast bituminózne horniny Pinciná je nevyradeným nerastom. V odôvodnení rozhodnutia Ministerstvo životného prostredia mimo iné uvádza, že dňa 01.januára 2002 nadobudla účinnosť novela banského zákona, zákon č. 558/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa banský zákon, ktorá zmenila rozsah vyhradených nerastov. Vyhradeným nerastom sú podľa novelizovaného znenia § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona iba „bituminózne horniny vhodné na energetické využitie“. Nakoľko na ložisku Pinciná boli schválené zásoby bituminóznych hornín pre využitie na poľnohospodárske účely, je ložisko Pinciná od 01.januára 2002 ložiskom nevyhradeného nerastu a nerast bituminózne horniny na ložisku je nevyhradeným nerastom. 181. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 6.3/1131-93 zo dňa 12. novembra 1993 (č.l. 77 spisu) bolo určené prieskumné územie Pinciná - bituminózne horniny pre žalovaného GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava. rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR z 29.11.1995 opätovne pre žalovaného. 182. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 09.02.1996 pod č. 3.3/1000-95 (č.l. 86 spisu) vydalo Osvedčenie o výhradnom ložisku Pinciná pre vyhradený nerast bituminózne horniny s tým, že ložisko je výhradným ložiskom. 183. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 21.12.2001 pod č. 1852/465/Bu- Oz/1998 bol určený dobývací priestor pre právnickú osobu GEOCOMPLEX, a.s. pre dobývací priestor Pinciná. 184. Obvodný banský úrad v Bratislave rozhodnutím z 21.apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.apríla 2015 pod č. 488-1163/2015 (č.l. 94 spisu) vydal Banské oprávnenie pre právnickú osobu GEOCOMPLEX, a.s. pre činnosť, pre ktorú sa vydáva banské oprávnenie, a to otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, zriaďovanie, zabezpečovania a likvidácia banských diel a lomov, úprava a zušľachťovanie nerastov, zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk, dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovaniach nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. 185. Z oznámenia o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 09.mája 2016 pod č. 1-1526/2016 (č.l. 126) vyplýva, že Obvodný banský úrad na základe Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24.06.2015 oznamuje, že zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu priestoru Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Lučenec a v platnosti zostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná. 186. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 07.októbra 2016 pod č. 1-2724/2016 (č.l. 138) bolo nariadené organizácii GEOCOMPLEX, a.s. vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru Pinciná. V odôvodnení rozhodnutia vyplýva, že zrušením zápisu prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o., Lučenec bola vec vrátená do stavu pred oznámením o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava, teda do stavu pred 3.aprílom 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že od uvedeného dátumu prešla dlhšia doba a došlo aj k zmene vlastníkov nehnuteľností v dobývacom priestore Pinciná, Obvodný úrad v Banskej Bystrici nariadil opätovné vyznačenie hraníc dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami, aby bolo možné jednoznačne určiť vlastníkov nehnuteľností dotknutých určeným dobývacím priestorom. 187. Zo stanoviska Hlavného banského úradu zo dňa 26.01.2017 pod č. 119-131/2017 (č.l. 231) vyplýva, že Hlavný banský úrad je toho názoru, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je jednoznačne výhradným ložiskom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje osvedčenie o výhradnom ložisku vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 3.3/1000-95 z 09.02.1996. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je ochrana výhradného ložiska zabezpečená určeným chráneným ložiskovým územím rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1621/631.2/Bo-Oz/1996 zo 06.05.1996. Na dobývanie výhradného ložiska Pinciná bol určený dobývací priestor Pinciná rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2003 organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava. Hlavný banský úrad je toho názoru, že osvedčenie Ministerstva životného prostredia SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná z 09.02.1996 je platné a právne účinné. Aj keď osvedčenie Ministerstva životného prostredia č. 3.3/1000-95 z 09.02.1996 bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 69/02-7 zo 04.02.2002, následne bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 74/2003-7 z 11.02.2003. Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo 06.05.1996 o určení chráneného ložiskového územia Pinciná je platné a účinné a nie je ho možné zrušiť žiadnym z opravných prostriedkov. Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici pod č. 1261/631-2/ Bo-Oz/1996 zo 06.05.1996 o určení chráneného ložiskového územia Pinciná zabezpečuje ochranu výhradného ložiska Pinciná. Ložisko bituminóznych hornín Pinciná je jednoznačne výhradným ložiskom v zmysle vyššie uvedených zdôvodnení, teda aj nerast, ktorý tvorí toto výhradné ložisko musí byť vlastníctvom Slovenskej republiky. 188. Z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2017 č. 22298/2017, 3737/2017-9 (č.l. 331) vyplýva, že osvedčenie o výhradnom ložisku bolo vydané v čase zákonnej úpravy uvádza, že ministerstvo vydalo osvedčenie č. 3.3/1000/95 zo dňa 09.02.1996 o výhradnom ložisku Pinciná, nerast bituminózne horniny a v súčasnosti neprebieha na ministerstve konanie týkajúce sa určenia charakteru ložiska v dobývacom priestore Pinciná. V tejto súvislosti ministerstvo za potrebné považuje uviesť, že rozhodnutie ministerstva č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002 v znení opravy rozhodnutia ministerstva č. 527/2002-7 zo dňa 27.09.2002, ktorým rozhodlo, že nerast bituminózne horniny Pinciná je nevyhradeným nerastom, je právoplatné. Nakoľko vyššie označené právoplatné. Nakoľko vyššie označené právoplatné rozhodnutie nebolo predmetom súdneho prieskumu ani predmetom konania pred orgánmi prokuratúry, a teda nebolo zrušené, platí prezumpcia zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia. Osvedčenie o výhradnom ložisku bolo vydané v čase zákonnej úpravy, v zmysle ktorej boli bituminózne horniny vyhradeným nerastom. Zákonom č. 558/2001 Z. z., bol však s účinnosťou od 1. januára 2002 novelizovaný zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sú bituminózne horniny výhradným nerastom len, ak sú vhodné na energetické využitie. Na ložisku Pinciná neboli overené a vypočítané zásoby bituminóznych hornín, ktoré by spĺňali kritériá pre ich zaradenie medzi vyhradené nerasty podľa zákona č. 558/2001 Z.z., tzn., že na ložisku nebola overená aspoň časť zásob bituminóznych hornín v kategórii Z-3 vhodná na energetické využitie. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že v súlade s § 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov charakter ložiska (výhradné/nevýhradné) závisí od charakteru nerastu, ktorý sa v danom ložisku nachádza. 189. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 190. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 191. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry sú pracovníci orgánov a organizácií oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi (užívateľovi), vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení. 192. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, vlastníci (užívatelia) nehnuteľností sú povinní strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými. 193. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu. 194. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä a) úplnosť plánu a dokumentácie, b) vyriešenie stretov záujmov, c) dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania výhradného ložiska, d) banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca. 195. Podľa § 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „banský zákon“), ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len "ložisko") je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty. 196. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „banský zákon“), právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. 197. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „banský zákon“), výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky; pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie. 198. Podľa § 32 ods. 1 banského zákona, organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk; ako aj plány na zabránenie, obmedzenie a likvidáciu enviromentálnych záťaží. 199. Podľa Článku 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 200. Podľa Článku 20 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava SR, zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. 201. Podľa Článku 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 202. Podľa Článku 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 203. Podľa Článku 20 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava SR, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. 204. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „banský zákon“), nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská"). 205. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „banský zákon“), za nerastné bohatstvo sa podľa tohto zákona považujú aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli [§ 3 ods. 1 písm. b) a f)], ak sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín a prírodné horninové štruktúry vhodné na využívanie geotermálnej energie. Vhodnosť prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo ložísk týchto nerastov, ktoré sa doteraz nezačali dobývať alebo ich dobývanie sa neukončilo, alebo na trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia posudzuje 18a) Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a vydá o tom osvedčenie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky koná z vlastného podnetu, na podnet obvodného banského úradu, alebo na základe návrhu podnikateľa, ktorý má záujem využívať prírodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním, na uskladňovanie plynov alebo kvapalín alebo ložiska nerastov, ktoré sa doteraz nezačali dobývať alebo ich dobývanie sa doteraz neukončilo a má príslušné banské oprávnenie. 206. Podľa § 2 a), b) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložisko"), 1) b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk. 207. Podľa § 39a ods. 1 písm. e) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky e) vydáva záväzné stanovisko o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem alebo verejný záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb podľa osobitného predpisu. 208. Podľa § 30 ods. 1 banského zákona, výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky; pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie. 209. Z oznámenia žalovaného o spôsobe využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu a jeho stanoviska v konaní vyplýva, že žalovaný plánuje využitie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a oznámil mu svoj úmysel vstúpiť na nehnuteľnosti za účelom ťažby alginitu. Svoje oprávnenie na vstup odôvodnil ustanovením § 15 zákona o banskej činnosti, ktorá mu doposiaľ nebola povolená. Žalobca mu vstup na svoje nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej činnosti zakázal a zabezpečil ich ochranu a zároveň vyzval žalovaného na riešenie stretu záujmov. Z banského zákona vyplýva, že organizácia, ktorá má záujem o povolenie ťažby, je povinná vyriešiť stret záujmov, čo znamená zabezpečiť súhlas vlastníkov nehnuteľností so vstupom na nehnuteľnosti. 210. Súd z predložených listín zistil, že rozhodnutím MŽP č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993 bolo žalovanému určené prieskumné územie Pinciná - bituminózne horniny na vykonávanie geologického prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu bituminózne horniny. Dňa 09.02.1996 MŽP osvedčilo (č. 3.3/1000-95), že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny. Rozhodnutím banského úradu č.1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996, vydanom na základe návrhu žalovaného, bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná; na základe rozhodnutia banského úradu č.1852/465/BÚ-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001, potvrdeného rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003, bol žalovanému určený dobývací priestor Pinciná; žalovaný je zároveň držiteľom banského oprávnenia č. 488-1163/2015 zo dňa 21.04.2015; oznámením banského úradu č. 678-999/465/Ba- Go/2008 z 03.04.2008, doplneným dňa 18.07.2008, bol žalovanému oznámený zánik jeho oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska Pinciná z dôvodu, že nezačal dobývať ložisko v lehote do 01.06.2007. Dňa 12.05.2008 banský úrad v Obchodnom vestníku č. 90A/2008 pod č. Ú000024 oznámil začatie výberového konanie o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu, na základe ktorého bol určený dobývací priestor Pinciná spoločnosti Slovenská ťažobná spoločnosť, spol, s. r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36C 039 764 (ďalej v texte aj „SŤS“). Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 24.06.2015 sp. zn. 6 Sžo 94/2014 vyslovil právny názor, že oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo a neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu a teda ani nemohlo dôjsť k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na spoločnosť Slovenská ťažobná spoločnosť spol. s.r.o.. V nadväznosti na tento právny názor najvyššieho súdu bolo žalovanému banským úradom oznámené (č. 1-1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov), že banský úrad zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na spoločnosť Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o. a v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie žalovaného. 211. Dobývací priestor Pinciná bol rozhodnutím banského úradu určený žalovanému; oprávnenie vzniklo právoplatnosťou rozhodnutia dňa 28.07.2003; nič na tom nemení skutočnosť, že v priebehu času došlo ku zrušeniu v evidencii dobývacích priestorov zápisov prevodov dobývacieho priestoru (zo žalovaného na Slovenskú ťažobnú spoločnosť, spol. s.r.o. a opäť na organizáciu žalovaného). 212. Zákon o banskej činnosti v § 15 ods. 1 ustanovuje, že nie je možné vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti, pokiaľ nejde o výkon činnosti pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk. Žalovaný doposiaľ nevykonáva žiadnu z uvedených činností; ich povolenie je však viazané na vstup na nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a ktorý s jeho vstupom na nehnuteľnosti nesúhlasí. 213. Hoci banský úrad svojím rozhodnutím nariadil žalovanému povinnosť vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov, resp. užívateľov nehnuteľností, ležiacich v hraniciach dobývacieho priestoru Pinciná (č.1-2724/2016 zo dňa 07.10.2016, právoplatným 29.10.2016), obmedziť vlastníctvo navrhovateľov nemá právo. Do vlastníckeho práva možno zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe zákonného ustanovenia, ktoré vždy stanovuje konkrétne podmienky; v danom prípade sa vyžaduje povolenie príslušnej banskej činnosti. Na predchádzanie neprimeraného a nedôvodného obmedzenia vlastníckeho práva je povinnosťou ťažobnej spoločnosti predložiť ku žiadosti o povolenie banskej činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov medzi vlastníkmi nehnuteľností a subjektom, ktorý v rámci podnikateľskej činnosti mieni vykonávať banskú činnosť, resp. činnosť, vykonávanú banským spôsobom, čo doposiaľ žalovaný nepredložil. 214. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 (č.l. 42 spisu) vyplýva, že v danom prípade prechodné ustanovenia zákona č. 219/2007 Z.z. v žiadnom prípade neindikovali, žeby citované ustanovenie sa malo aplikovať aj na právne vzťahy týkajúce sa určenia dobývacieho priestoru, konanie ohľadom ktorého začalo a skončilo pred nadobudnutím jeho účinnosti. Práve naopak, podľa § 43a zákona č. 219/2007 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 01.júna 2007) konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 215. Postavenie žalovaného, ktoré nadobudol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia banského úradu o určení dobývacieho priestoru za predchádzajúcej právnej úpravy rozhodnutím zo dňa 21.12.2001 pod č. 1852/465/Bu-Oz/1998 o určení dobývacieho priestoru retroaktívne zmenené byť nemôže. Vyvstáva však otázka či možno od žalobcu, ako vlastníka, spravodlivo požadovať za stávajúceho stavu, aby takmer po 21 rokoch od vydania rozhodnutia zo dňa 09.02.1996 pod č. 3.3/1000-95 - osvedčenia o výhradnom ložisku a 06.05.1996 pod č. 1621/631.2/Bo-Oz/1996 o určení chráneného ložiskového územia a 16 rokoch od vydania rozhodnutia č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru pre žalovaného, naďalej strpel stav obmedzujúci jeho vlastnícke právo, keďže banská činnosť doteraz nebola začatá, žiadnemu subjektu platne povolená a medzičasom nerast, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu je prekategorizovaný na tzv. nevyhradený, t.j. nerast vo vlastníctve vlastníka pozemku (stav vyplýva jednak z platnej právnej úpravy, ako aj z rozhodnutia ministerstva životného prostredia). Bez povšimnutia nie je možné nechať ani fakt, že k zákonnej prekategorizácii zmenou zákonnej úpravy (novela ZČ 558/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2002) došlo 12 dní potom čo v zmysle skoršej právnej úpravy bolo rozhodnuté o určení vyhradeného ložiska v prospech žalovaného rozhodnutím z 21.12.2001 pod č. 1852/465/Bu-Oz/1998. V zmysle vyššie uvedeného vznikol teda stav, kedy ložisko je výhradné, avšak jednak z rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy (ministerstva životného prostredia), ako aj v súčasnosti platného zákona nerast je tzv. nevyhradeným, čo platná právna úprava nepozná ako pojem „výhradné ložisko nevyhradeného nerastu v zmysle zákonnej terminológie“. Podľa názoru súdu právny názor vyslovený ministerstvom životného prostredia, v zmysle ktorého charakter ložiska je určovaný charakterom nerastu v tomto ložisku sa nachádzajúcom je správny. Ak je raz určené, že nerast je nevyhradený a ako taký je vo vlastníctve vlastníka pozemku, potom nemôže byť zároveň ložisko vyhradené napriek tomu, že tak to v minulosti bolo rozhodnuté a určené banským úradom a de facto aj de iure toto rozhodnutie naďalej existuje. Vzhľadom na špecifikum prejednávanej veci podľa názoru súdu nie je možné uplatniť striktným dogmaticky a normatívny výklad založený na existencii síce platného a účinného rozhodnutia banského úradu o určení vyhradeného ložiska v prospech žalovaného, ale vec je potrebné posúdiť vzhľadom na stav v čase rozhodovania súdu vychádzajúc z logického výkladu a predpokladu, že pre určenie charakteru ložiska je v prvom rade dôležitý charakter nerastu v ložisku sa nachádzajúci. Ak je nerast nevyhradeným nerastom, potom tento nerast je vo vlastníctve vlastníka pozemku a vlastník pozemku nie je povinný strpieť zásahy do svojho vlastníckeho práva, keďže tu neexistuje žiadna zákonná licencia, ktorá by ho obmedzovala, počnúc garantovaním jeho vlastníckeho práva Ústavou, následného vylúčenia obmedzenia tohto vlastníckeho práva vo vzťahu k nerastom, ktoré sú vo vlastníctve štátu, keďže predmetný nerast nie je vo vlastníctve štátu, a teda z čoho je možné vyvodiť, že de facto vyhradené ložisko nevyhradeného nerastu v tomto smere z hľadiska právneho ani existovať nemôže. 216. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie krajského súdu č.k. 17Co/19/2017-205 vo veci neodkladného opatrenia, súd dáva do pozornosti, že v skutkovo identickej veci existuje aj ďalšie rozhodnutie krajského súdu, ktoré z hľadiska odôvodnenia prezentuje opačný právny názor, teda existuje tu určitá názorová nejednotnosť. 217. Vlastnícke právo je garantovaným v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a je možné do neho zasiahnuť, resp. obmedziť ho len v prípadoch keď to zákon výslovne dovoľuje. Jedným zo zákonom dovolených dôvodov zásahu do vlastníckeho práva je záujem štátu vlastniť určité nerastné bohatstvo, ktorého vlastníctvo je definované v Článku 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy SR. V prípade, že na pozemku vo vlastníctve občana (resp. právnickej osoby) sa nachádza niektorý z nerastov spadajúcich do definície nerastného bohatstva vo vlastníctve štátu ako je určené § 5 ods. 1 banského zákona, oprávnenia vlastníka pozemku ustupujú vlastníckemu právu štátu k nerastnému bohatstvu, ktorým následne musí strpieť využívanie predmetného pozemku spôsobom upraveným zákonom (zákon o banskej činnosti, banský zákon). Jednoducho vyjadrené vlastník pozemku je povinný strpieť zásah do vlastníckeho práva jedine ak sa jedná o nerastné bohatstvo vo vlastníctve štátu. V prejednávanej veci dochádza k stretu práv vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza nerast definovaný ako nevyhradený a práva žalovaného, ktorému užívaniu svedčí rozhodnutie o výhradnom ložisku vydanému v čase keď nerast bol zaradený do kategórie tzv. vyhradených nerastov, t.j. vo vlastníctve štátu. Zásadným je preto odpoveď na otázku či zmena zákonnej úpravy môže mať vplyv na práva už nadobudnuté v zmysle platnej právnej úpravy pred touto zmenou. V slovenskom právnom poriadku v zásade retroaktivita sa nepripúšťa preto je možné jednoznačne konštatovať, že tak právna úprava ako aj následné rozhodnutie o nevyhradenom neraste v zásade nemá vplyv na rozhodnutie o určení výhradného ložiska tak ako bolo v prospech žalovaného určené. Predmetné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Rovnako je však právoplatné a vykonateľné aj rozhodnutie o určení, že nerast tzv. bituminózne horniny v dobývacom priestore Pinciná je nevyhradeným nerastom a toto rozhodnutie korešponduje aj súčasnej právnej úprave. Za súčasného stavu dochádza k stretu vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza preukázateľne nevyhradený nerast, ktorý v zmysle súčasnej právnej úpravy je vo vlastníctve vlastníka pozemku a práva žalovaného, ktorý v zmysle skoršej právnej úpravy nadobudol právo k vyhradenému ložisku z toho vyplývajúcimi právami v zmysle zákona o banskej činnosti, resp. banského zákona. Podľa názoru súdu právo vlastníka v tomto ohľade je právom silnejším ako právo tretieho subjektu (nevlastníka) napriek tomu, že ložisko mu bolo určené. Taktiež je potrebné zodpovedať na otázku aký je záujem štátu a zákonný dôvod za súčasného stavu vyššie uvedeného na dobývaní nerastu, ktorý nie je vo vlastníctve štátu a nie je teda ani záujem na jeho regulovanej ťažbe v zmysle banského zákona treťou osobou. Opakovane súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodujúcim je charakter nerastu. Logicky od charakteru nerastu sa musia odvíjať aj práva k tomuto ložisku viazané. 218. Vzniknuté skutkové okolnosti vytvorili stav zakladajúci dvojaký prístup k vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza v súčasnosti v zmysle kategorizácie nerast nevyhradený, a to tých, o ktorých ložisku nevyhradeného nerastu nebolo rozhodnuté do 31.12.2001, a teda môžu svoje vlastnícke právo bez akéhokoľvek obmedzenia naďalej vykonávať a vlastníkov, u ktorých u toho istého nerastu, pretože o ňom v zmysle banských predpisov bolo rozhodnuté (určenie dobývacieho priestoru, chránené ložiskové územie) pred 01.01.2002 a napriek tomu, že sa jedná o nevyhradený nerast, ich vlastnícke právo je obmedzené z hľadiska práva užívať vec. Takýto stav podľa názoru súdu nekorešponduje jednak ochrane vlastníckeho práva, ale nekorešponduje ani verejnému záujmu na využitie ložísk nevyhradených nerastov, ktoré vo vlastníctve štátu nie sú, a teda nie je tu ani záujme štátu regulovať ich využitie a obmedzovať vlastníka. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že vstupom na pozemok vo vlastníctve žalobcu, ktorého sa žalovaný domáha a ktorý odvodzuje od § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti, vzhľadom k tomu, že sa jedná o ložisko nevyhradeného nerastu vo vlastníctve žalobcu dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a preto súd uložil povinnosť žalovanému takéhoto konania sa zdržať. 219. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 220. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 221. Žalobca podal návrh na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia otázky ohľadom charakteru ložiska, ktorú adresoval na Ústredný orgán štátnej správy, ktorým bolo Ministerstvo životného prostredia SR, nakoľko však k tejto otázke ministerstvo životného prostredia zaujalo stanovisko, ktoré bolo súdu písomne doručené, nebol dôvod pre prerušenie konania, a preto súd návrh žalobcu zamietol. 222. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 223. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 224. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 225. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.