Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/199/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616210027 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616210027.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T. N. R., E. XXXX, Č. T., zast. Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, so sídlom v Poprade, Štefánikova 882/39, proti žalovanému: Obec Bystrany, Bystrany 121, IČO: 00 328 995, zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, o zaplatenie 11.617,90 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11C/170/2016-71 zo dňa 4. mája 2017 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu (o zaplatenie 11.617,90 € s príslušenstvom). Rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaného k úhrade súdneho poplatku nezaviazal. 2. O zamietnutí žaloby rozhodol s poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalobou uplatneného nároku žalovaným. 3. O nároku na nároku trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 4. Žalovanému neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok, pretože bol v konaní úspešný, a teda aj pokiaľ žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd jeho žalobe nevyhovel, a preto nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 5. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol zmeniť rozsudok tak, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že v prejednávanom spore sú dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, teda pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Tieto dôvody spočívajú jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobcu, ktorý je starobným dôchodcom, jediným živiteľom rodiny, pričom má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a bolo mu súdom v tomto konaní aj priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca má naviac 69 rokov a úhradou trov konania by bola vážne ohrozená jeho výživa, ako aj výživa jeho manželky a maloletej dcéry. Dôvody hodné osobitného zreteľa však žalobca vidí aj v okolnostiach prejednávanej veci, a to konkrétne, že síce žaloba bola podaná dôvodne, ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania jej nebolo možné vyhovieť. Argumentoval, že bol to práve žalovaný, ktorý vytvoril v rámci plnenia zmluvného vzťahu neprehľadnú situáciu, keď ohľadom plnenia zo zmluvy sa viedlo množstvo súdnych, ale aj exekučných konaní, keď žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Išlo o konanie o zaplatenie 21.576,05 €, o zaplatenie 118,05 Sk, o zaplatenie 9.958,17 €, o zaplatenie 26.522 € a o neplatnosť kúpnej zmluvy, iniciované žalovaným, ako aj o obnovu konania, iniciovanú žalovaným. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v spore neúspešný, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v zmysle ust. § 255 CSP. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, bol to iba sekundárny argument, keďže primárne poukázal na to, že dohodnutú kúpnu cenu dávno splatil a eviduje voči žalobcovi preplatok. Z dôvodu hospodárnosti však vzniesol námietku premlčania a nechcel byť ďalej konfrontovaný s obchodom, ktorý nebol pre neho výhodný. Poukázal tiež na to, že nemožno hovoriť o materiálnej núdzi u človeka, ktorý len z tohto jediného obchodu utŕžil 87.930,75 € iba na istine, ako to sám uvádza v žalobe zo dňa 29.6.2016, pričom na istine mu mala byť zaplatená iba suma 71.366,92 €, t.j. navyše získaná suma bola 16.563,83 €. V tom nie sú zahrnuté úroky. Za tejto situácie nie je dôvod nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 8. Rozsudok je vo výroku o priznaní nároku na plnú náhradu trov konania žalovanému vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto napadnutom výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 10. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné : 11. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v spore, priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 12. V odvolacom konaní sa žalobca domáha rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP poukazujúc na svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery, pre ktoré mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj na tú skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá iba z dôvodu vznesenej námietky premlčania. 13. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP). 15. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. 16. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 17. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. 18. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. 19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. 20. Pokiaľ žalovaný dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania vidí vo svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, odvolací súd dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. 21. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca síce bol oslobodený od súdnych poplatkov (697 €), keď súd zohľadnil, že jediným jeho príjmom je starobný dôchodok v sume 361,09 €, býva v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletou dcérou a privyrába si príležitostne iba v letných mesiacoch, pričom z tohto príjmu platí úhrady spojené s užívaním prenajatého bytu v sume cca 200 € mesačne a zostatok príjmu ide na stravu rodiny a výdavky na maloleté dieťa. Nevlastní pritom žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohol prípadne speňažiť. 22. Z obsahu spisu je zrejmé, konkrétne zo žaloby na č.l. 1,2 spisu, že titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovaným zo dňa 19.1.2004, žalovaný doposiaľ vyplatil žalobcovi sumu 87.930,75 €. Táto suma nepochybne predstavuje príjem žalobcu ako fyzickej osoby, ktorý musí byť zohľadnený v rámci skúmania celkových jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov. 23. Okrem priznaného starobného dôchodku teda žalobca za posledné roky mal aj príjem vo výške 87.930,75 €, preto ho nemožno považovať za osobu v materiálnej núdzi, ako to deklaruje v odvolaní. Takto zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať žalovanému náhradu trov konania. 24. Odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z celkových finančných a majetkových pomerov žalobcu je v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť trovy konania žalovaného bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu uspokojovania jeho základných potrieb, ako aj potrieb príslušníkov jeho domácnosti. 25. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje okolnosťami prejednávaného sporu, konkrétne tým, že žaloba bola zamietnutá iba v dôsledku vznesenej námietky premlčania, odvolací súd uvádza, že vznesenie námietky premlčania je zákonným prostriedkom procesnej obrany žalovaného a nemožno uplatnenie námietky premlčania považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. 26. V prípade vznesenej námietky premlčania súd žalobu musí zamietnuť a v tom prípade neskúma dôvodnosť žaloby pre prípad, že by táto námietka nebola vznesená, a preto konštatovanie žalobcu, že jeho žaloba bola podaná dôvodne, nie je na mieste. 27. Vznesenie námietky premlčania teda súdna prax nesubsumuje pod okolnosti prejednávanej veci, ktoré by mali viesť k nepriznaniu náhrady trov konania. 28. Za danej situácie ani žalobcom tvrdené okolnosti prejednávaného sporu nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému a odvolací súd nezistil ani iné dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP. 29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok proti neúspešnému žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 31. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie (vyšší súdny úradník) samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).