Súd: Okresný súd Zvolen Spisová značka: 7C/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211163 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6714211163.6 Rozhodnutie Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu J.. V. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Slovenská arbitrážna komora, s.r.o., IČO: 36 414 603, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 1.188,- Eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,- Eur od 17.10.2013 do 17.11.2014, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 30.07.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.188,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy „1.180,- Eur“ odo dňa 04.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.02.2015 opravil žalobu v časti žalovaného príslušenstva tak, že úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne požadoval zaplatiť zo sumy 1.188,- Eur odo dňa 04.08.2012, keď súčasne obmedzil žalobu, keď ich požadoval zaplatiť len do dňa 18.11.2014 a to z dôvodu, že žalovaný dňa 18.11.2014 mu uhradil žalovanú istinu 1.188,- Eur. Preto súčasne týmto podaním vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.188,- Eur, keď toto podanie doručil súdu pred otvorením prvého pojednávania. 2. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd uznesením sp.zn. 7C/129/2014-54 zo dňa 24.07.2015 konanie v časti istiny 1.188,- Eur zastavil ešte podľa § 96 ods. 1 prvá a tretia veta v spojení s § 96 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2015. 3. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 1.188,- Eur, predmetom sporu zostalo príslušenstvo žalovanej istiny v podobe uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.188,- Eur odo dňa 04.08.2012 do 18.11.2014. 4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. (ďalej len „rozhodcovský súd“) bol dňa 21.06.2012 podaný návrh na zaplatenie sumy 33.000,- Eur s príslušenstvom. Návrh bol podaný navrhovateľom J.. Q. K. proti odporcovi v I. rade ALSTRON spol. s r.o., Zvolen v časti o 3.000,- Eur a odporcovi v II. rade J.. V. A. v časti o 30.000,- Eur. Následne odporcovia v I. a v II. rade podali na rozhodcovský súd námietku príslušnosti. Rozhodcovský súd na základe tejto námietky vyrubil mu ako odporcovi v II. rade súdny poplatok vo výške 1.188,- Eur (990,- Eur + DPH). Tento súdny poplatok uhradil dňa 03.08.2012. Následne mu bola zaslaná faktúra č.: VF118/2012 zo dňa 03.08.2012. Napriek uhradenému súdnemu poplatku rozhodcovský súd nevydal v predmetnej právnej veci žiadne stanovisko (v priebehu dvoch rokov). Sadzobník trov rozhodcovského konania rozhodcovského súdu zverejnený na webovej stránke rozhodcovského súdu (slovenskaarbitraznakomora.eu) uvádza: „Pokiaľ nie je ustanovené inak, zo žaloby, vzájomnej žaloby alebo iného návrhu na začatie rozhodcovského konania, ako aj z iného návrhu v rozhodcovskom konaní sa platí poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 66,- Eur“. „Z námietky nedostatku právomocí stáleho rozhodcovského súdu sa platí poplatok vo výške 50 % z poplatku za návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci samej“. Hodnota sporu proti nemu v rozhodcovskom konaní je vo výške 30.000,- Eur. Podľa zverejneného sadzobníka mu mal tak byť vyrubený poplatok vo výške 1.080,- Eur včítane DPH (namiesto už zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.188,- Eur včítane DPH). Rozhodcovský súd napriek jeho opakovaným výzvam preplatok súdneho poplatku mu doposiaľ ani z časti nevrátil. Týmto mu vznikol preplatok na súdnom poplatku za námietku nedostatku právomoci vo výške 108,- Eur, keď správne mal byť vyrubený poplatok len vo výške 1.080,- Eur. Rozhodcovský súd sa tak na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil. Ďalej v žalobe uviedol, že rozhodcovský súd v predmetnej právnej veci súdny poplatok za námietku príslušnosti vyrubil nesprávne a na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co/702/2013-104 zo dňa 25.03.2014. Opierajúc sa o znenie tohto uznesenia, ktoré pojednáva o obdobnej právnej veci mal za to, že rozhodcovská doložka v tejto právnej veci resp. v jeho právnej veci neexistuje, resp. je neplatná. Rozhodcovský súd preto nie je príslušný vo veci konať a je povinný toto konanie s poukazom na § 24 ods. 2 Rokovacieho poriadku zastaviť. Na základe týchto skutočností žiadal vrátiť nielen preplatok na súdnom poplatku za námietku príslušnosti, ale žiadal vrátiť celý uhradený súdny poplatok v sume 1.188,- Eur. 5. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.11.2014 uviedol, že „preplatok na súdnom poplatku za námietku nedostatku právomoci vo výške 1.188,- Eur“ bol poukázaný dňa 18.11.2014 na účet žalobcu. 6. Žalovaný ďalej vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.03.2015 a vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.06.2015 uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov konania nepriznať nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadreniach poukázal na to, že nie je pravdou, že v rozhodcovskom konaní sa nekoná, práve naopak v rámci rozhodcovského konania bolo pod sp.zn. VK99/2012 rozhodcom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. v tejto právnej veci rozhodnuté Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.12.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), pričom v rámci tohto rozhodcovského rozsudku bolo rozhodnuté tiež o námietke odporcov, teda i žalobcu voči právomoci konajúceho rozhodcovského súdu spôsobom, že rozhodcovský súd má právomoc konať v tejto právnej veci najmä s poukazom na § 5 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z.z., keďže zmluvné strany, resp. účastníci rozhodcovského konania si v žiadnom vzájomnom úkone nedohodli v prípade ukončenia platnosti dohody o uznaní dlhu taktiež ukončenie platnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvy osobitnej (doktrína separácie rozhodcovských zmlúv), tak ako to vyplýva zo Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide na poukazované uznesenie krajského súdu, v tomto uznesení krajský súd sa aplikáciou § 5 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z.z., nezaoberal. Zo Štatútu rozhodcovského súdu, resp. z príslušných ustanovení Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je zrejmá skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu bola odvodená z platnej písomnej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi rozhodcovského konania. 7. Žalobca vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.07.2015 reagoval na vyjadrenie žalovaného tak, že má za to, že poplatok za nedostatok právomoci vo veci vedenej Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore pod sp.zn. VK99/2012, ktorý mu bol zo strany žalovaného poukázaný na jeho osobný účet dňa 18.11.2014 bol nepochybne vrátený na základe zodpovedného rozhodnutia rozhodcu rozhodcovského súdu, čím tento zároveň potvrdil, že nemá dostatok právomoci tento spor prejednávať. Svoj jednoznačný úkon nakoniec žalovaný potvrdil aj vo vyjadrení pre Okresný súd Zvolen v tomto konaní. Ďalej poukázal aj na to, že číslo účtu si musel žalovaný cielene vyhľadať a vykonanú platbu písomne potvrdil, čím je konanie v omyle zo strany žalovaného vylúčené. Prvým úkonom, ktorým rozhodcovský súd v predmetnom spore rozhodol bolo vrátenie súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci zo dňa 18.11.2014. Z takéhoto konania rozhodcovského súdu je teda nepochybné, že rozhodcovský súd v konaní sp.zn. VK/99/2012 rozhodol, že v tomto spore nemá dostatok právomoci konať. Ďalej žalobca v tomto vyjadrení sa venuje dôvodom, a to skutkovým ako aj právnym, pre ktoré má za to, že rozhodcovský súd má nedostatok právomoci konať vo veci sp.zn. VK99/2012. 8. Procesným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.11.2015 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaného z pôvodného žalovaného na subjekt Slovenská arbitrážna komora ZZPO, IČO: 45 745 056, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. O tomto procesnom návrhu súd rozhodol uznesením sp.zn. 7C/129/2014-70 zo dňa 18.01.2016, ktorým túto zmenu účastníkov konania na strane žalovaného pripustil. 9. Na odvolanie žalovaného a na odvolanie Slovenskej arbitrážnej komory ZZPO, IČO: 45 745 056 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7C/129/2014-70 zo dňa 18.01.2016, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 14Co/297/2016-93 zo dňa 15.01.2018 odvolanie Slovenskej arbitrážnej komory ZZPO, IČO: 45 745 056 odmietol a uznesenie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7C/129/2014-70 zo dňa 18.01.2016 zmenil tak, že nepripustil zmenu na strane žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2018. Súd v tomto smere poukazuje na dôvody tohto uznesenia. 10. Prvoinštačný súd byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 14Co/297/2016-93 zo dňa 15.01.2018, po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia ďalej v konaní vo veci konal s pôvodným žalovaným t.j. Slovenská arbitrážna komora, s.r.o., IČO: 36 414 603, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. 11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP. 12. Po procesnom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/297/2016-93 zo dňa 15.01.2018 súd nariadil pojednávanie na prejednanie žaloby na deň 10.07.2018. Tohto pojednávania sa právna zástupkyňa žalobcu zúčastnila. Žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný fikciou doručenia dňa 27.06.2018 do elektronickej schránky (č.l. 114 spisu), a tiež poštou dňa 15.06.2018 (č.l. 113 spisu). Tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti žalovaného v zmysle čl. 17 Základných princípov CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 13. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prejednania žaloby doplnila, že je pravdou, že žalovaný žalobcovi poplatok v plnej výške vrátil dňa 18.11.2014 v sume 1.188,- Eur. Predmetom sporu sú tak len úroky z omeškania z tejto čiastky vo výške 8,75 % ročne odo dňa 04.08.2012 do 18.11.2014. Žalovaný je však nefunkčný, nefunkčný je aj novo zriadený rozhodcovský súd. Pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok sp.zn. VK99/2012, je pravdou, tak ako bolo uvedené už na pojednávaní dňa 06.11.2015, že bola podaná žaloba o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola zamietnutá. Žalobca bol tak v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neúspešný. Na základe rozhodcovského rozsudku bolo začaté i exekučné konanie, ktoré je „momentálne zastavené“, keďže oprávnený a povinný za medzičasom dohodli na dobrovoľnom plnení dlhu. Žalobca trvá na prisúdení úrokov z omeškania, i keď je zrejmé, že jeho pohľadávka vzhľadom na nefunkčnosť žalovaného zrejme nebude uspokojená. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré žalobca pripojil k žalobe, ďalej pripojeným spisom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8C/138/2014, žalobca okrem dôkazov, ktoré pripojil k žalobe v podobe listín, žiadne iné dôkazy v konaní nepredložil a ani neoznačil na vykonanie, žalovaný v konaní neoznačil žiadne dôkazy na vykonanie. 15. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 16. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 18. Na základe vykonaného dokazovania listinami, ktoré predložil žalobca v konaní a na základe pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8C/138/2014 súd zistil tento skutkový a právny stav: 19. Dňa 21.06.2012 bol na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, IČO: 36 414 603 v tom čase so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš (ďalej len „rozhodcovský súd“) podaný návrh N. J.. Q. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XXXX/XX, XXX XX D. proti odporcom v I. rade ALSTRON, spol. s r.o., IČO: 31 619 266, so sídlom Pribinova 735/67, 960 07 Zvolen a II. rade J.. V. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. C. Č. Q.. K. XXXX/XX, XXX XX D., keď návrh voči odporcovi v I. rade bol podaný o zaplatenie sumy 3.000,- Eur s príslušenstvom a voči odporcovi v II. rade o zaplatenie sumy 30.000,- Eur s príslušenstvom. 20. Dňa 25.10.2010 bola uzatvorená medzi veriteľom J.. Q. K. a dlžníkom ALSTRON, spol. s r.o. a pristupujúcim dlžníkom J.. V. A. Dohoda o uznaní dlhu, o pristúpení k záväzku a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 51, § 558 a § 533 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „dohoda“). Z článku IV. bodu 2. tejto dohody vyplýva, že účastníci sa podľa § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto dohody alebo súvisiacich s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, nárokov na zaplatenie zmluvných pokút, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody, predložia na rozhodnutie výlučne jednému nezávislému rozhodcovi Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603, podľa ustanovení Rokovacieho poriadku a Štatútu tohto rozhodcovského súdu. Účastníci dohody sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Dňa 28.03.2011 bol medzi účastníkmi dohody zo dňa 25.10.2010 uzatvorený Dodatok č. 1 k Dohode o uznaní dlhu, o pristúpení záväzku a spôsobe jeho zaplatenia uzavretej dňa 25.10.2010 z čl. I. bod 6. ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že dnešným dňom končí svoju platnosť Dohoda o uznaní dlhu z 25.10.2010 a dňom vykonania úhrady dlžnej čiastky podľa bodu 2. článku I. tohto dodatku skončí svoju platnosť aj predmetný dodatok. 21. Výzvou zo dňa 24.07.2012 VK99/2012 vyzval rozhodcovský súd žalobcu aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy uhradil na účet rozhodcovského súdu súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu vo výške 990,- Eur + 20 % DPH, t.j. 1.188,- Eur na účet uvedený v tejto výzve. 22. Dňa 03.08.2012 žalobca tento poplatok v čiastke 1.188,- Eur uhradil, o čom svedčí potvrdenie Československej obchodnej banky, a.s., Bratislava zo dňa 03.08.2012 (č.l. 15 spisu). 23. Žalovaný dňa 03.08.2012 vystavil pre žalobcu faktúru číslo: VF118/2012 s dátumom splatnosti dňa 17.08.2012 na čiastku 1.188,- Eur z titulu súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci VK99/2012 (990,- Eur ako základ, k tomu 198,- Eur ako DPH). 24. Žiadosťou zo dňa 15.10.2013 žalobca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Milana Antala, advokáta, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica požiadal žalovaného vo veci sp.zn. 99/2012 o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci v sume 108,- Eur. Žiadosť bola odoslaná pre žalovaného na pošte dňa 15.10.2013. 25. Vo vyjadrení zo dňa 21.10.2013, ktoré bolo odoslané na pošte dňa 22.10.2013 žalobca žalovanému vo veci sp.zn. VK99/2012 prostredníctvom vtedajšieho svojho právneho zástupcu JUDr. Milana Antala, advokáta, oznámil, že žiada navrhovateľa Ing. Jána Krajča zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku za námietku príslušnosti vo výške 1.188,- Eur s DPH. Túto sumu žalobca žiadal nahradiť od navrhovateľa v rozhodcovskom konaní. 26. Opakovanou žiadosťou o vrátenie súdneho poplatku zo dňa 20.03.2014, ktorá bola doručená rozhodcovskému súdu dňa 20.03.2014 vo veci sp.zn. VK99/2012 žalobca už prostredníctvom súčasnej právnej zástupkyne Mgr. Aleny Gregorovej, advokátky opätovne požiadal rozhodcovský súd o vrátenie preplatku na súdnom poplatku vo výške 108,- Eur. Súčasne navrhol zaviazať aj navrhovateľa v rozhodcovskom konaní na náhradu mu trov z titulu súdneho poplatku vo výške 1.188,- Eur včítane DPH. 27. Ďalšou žiadosťou zo dňa 19.05.2014, ktorá bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 23.05.2014 žalobca prostredníctvom súčasnej právnej zástupkyne Mgr. Aleny Gregorovej, advokátky zopakoval svoju požiadavku uvedenú v opakovanej žiadosti zo dňa 20.03.2014. 28. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/702/2013-104 zo dňa 25.03.2014 súd zistil, že toto uznesenie bolo vydané vo veci Okresného súdu Zvolen sp.zn. 6C/154/2012 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy v právnej veci žalobcu ALSTRON, spol. s r.o., IČO: 31 619 266, proti žalovanému F.P. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D. XXXX/X, XXX XX D.. Z tohto uznesenia vyplýva, že v ňom bol vyslovený právny názor týkajúci sa „dodatku k zmluve o zriadení záložného práva z 11.11.2010, ktorý dodatok uzavreli účastníci konania dňa 28.03.2011 a v ktorom sa dohodli na ukončení platnosti zmluvy o zriadení záložného práva ku dňu podpisu tohto dodatku“, keď tu krajský súd vyslovil, že rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky k zmluve zanikla dohodou o ukončení platnosti zmluvy o zriadení záložného práva. 29. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8C/138/2014 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca domáhal voči pôvodne žalovanému Slovenská arbitrážna komora, s.r.o., IČO: 36 414 603, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen zaplatenia sumy 1.188,- Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že súdny poplatok v rozhodcovskom konaní sp.zn. VK100/2012 v sume 1.188,- Eur za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu uhradil nedôvodne. Žaloba bola podaná na súde dňa 30.07.2014. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. 8C/138/2014-131 zo dňa 22.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2015. I v tomto konaní bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 1.080,- Eur s príslušenstvom zastavené uznesením sp.zn. 8C/138/2014-120 zo dňa 28.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2015. Žalobca v tomto konaní vzal však späť žalobu z dôvodu, že v rozhodcovskej veci sp.zn. VK100/2012 došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Po čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom sporu zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 108,- Eur s príslušenstvom. O tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. 8C/138/2014-131 zo dňa 22.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2015 avšak nie voči pôvodnému žalovanému, ale voči žalovanému Slovenská arbitrážna komora ZZPO, IČO: 45 745 056, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen, po tom čo súd uznesením sp.zn. 8C/138/2014-120 zo dňa 28.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2015 pripustil zmenu na strane žalovaného tak, že z konania vystúpil pôvodný žalovaný a do konania vstúpil ako nový žalovaný Slovenská arbitrážna komora ZZPO, IČO: 45 745 056. Rozsudkom žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 108,- Eur s príslušenstvom. 30. Podľa Sadzobníka trov rozhodcovského konania účinného od 14.01.2004, ak nie je ustanovené inak, zo žaloby, vzájomnej žaloby, alebo z iného návrhu na začatie rozhodcovského konania, ako aj z iného návrhu v rozhodcovskom konaní sa platí poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 66,- Eur. Z námietky nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu sa platí poplatok vo výške 50 % z poplatku za návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci samej. 31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 33. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 34. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 35. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 36. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 37. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 38. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013, účinného do 31.12.2014, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 %-nych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 39. Výška úrokovej sadzby ECB bola od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50 %. Výška úrokovej sadzby ECB bola od 13.11.2013 do 10.06.204 vo výške 0,25 %. 40. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v zvyšujúcej časti je dôvodná, ale len v časti, v ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,- Eur od 17.10.2013 do 17.11.2014, nedôvodná je v časti, v ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia týchto úrokov z omeškania, resp. úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,- Eur odo dňa 04.08.2012 do 16.10.2013, tiež za deň 18.11.2014 a ďalej tiež, že je nedôvodná v časti o zaplatenie týchto úrokov z omeškania, resp. úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 04.08.2012 do 18.11.2014. 41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej arbitrážnej komory, s.r.o., IČO: 36 414 603 bolo vedené rozhodcovské konanie pod sp.zn. VK99/2012. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V tomto rozhodcovskom konaní žalobca vystupoval ako odporca v rade II/. Je pravdou, že v rozhodcovskom konaní tento vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorá tiež skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku v súlade so Sadzobníkom vydaným Rozhodcovským súdom. Bolo tiež pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský súd nesprávne vyrubil poplatok žalobcovi za podanú námietku nedostatku právomoci, pretože vo vzťahu k nemu bolo vedené konanie o hodnotu 30.000,- Eur s príslušenstvom, z ktorej sa odvíja sadzba súdneho poplatku vo veci samej, a z ktorej následne sa odvíjala i sadzba súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci. Rozhodcovský súd preto nesprávne určil súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci, ktorý mal znieť v správnej výške 1.080,- Eur (900,- Eur + 20 % DPH). Žalobca v konaní preukázal, že na účet rozhodcovského súdu uhradil súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci na základe výzvy rozhodcovského súdu v celkovej výške 1.188,- Eur včítane DPH a to dňa 03.08.2012, o čom svedčí potvrdenie Československej obchodnej banky, a.s., Bratislava zo dňa 03.08.2012. Žalovaný v súlade so súdnym poplatkom vystavil žalobcovi faktúru číslo: VF118/2012 zo dňa 03.08.2012, splatnú dňa 17.08.2012, ktorou vyrubil žalobcovi súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci vo veci VK99/2012 v čiastke 1.188,- Eur, avšak nesprávne tento mal byť vyrubený v správnej výške 1.080,- Eur v zmysle Sadzobníka rozhodcovského súdu. 42. Nakoľko žalobca v rozhodcovskom konaní za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bol povinný uhradiť súdny poplatok len v čiastke 1.080,- Eur (900,- Eur + 20 % DPH) a nakoľko v konaní preukázal, že tento uhradil až v čiastke 1.188,- Eur a to na základe nesprávnej výzvy a nesprávnej faktúry, ktoré boli vydané v rozpore so sadzobníkom rozhodcovského súdu, žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o čiastku 108,- Eur. Žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu o sumu 108,- Eur. Podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bol tak povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. 43. V konaní ďalej bolo súdom nesporne zistené, že toto bezdôvodné obohatenie počas súdneho konania žalovaný žalobcovi vydal, teda mu vrátil sumu 108,- Eur dňa 18.11.2014, ktorá skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná, a ktorú skutočnosť žalobca v konaní potvrdil, keď na plnenie reagoval čiastočným späťvzatím žaloby o sumu 108,- Eur. 44. Sumu 108,- Eur žalobca tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bezdôvodne žalovanému plnil dňa 03.08.2012. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je zákonom, teda Občianskym zákonníkom upravený čas splnenia. Preto analogicky treba vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 45. Žalobca v konaní preukázal, že po prvýkrát požiadal žalovaného o vrátenie sumy 108,- Eur listom zo dňa 15.10.2013, ktorý bol odoslaný pre žalovaného na pošte dňa 15.10.2013 a doručený žalovanému dňa 16.10.2013. Odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 17.10.2013 je preto žalovaný v omeškaní s vrátením žalobcovi sumy 108,- Eur a preto od 17.10.2013 má žalobca zo sumy 108,- Eur nárok na úhradu úrokov z omeškania a to až do vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný žalobcovi vydal počas súdneho konania dňa 18.11.2014, preto bol v omeškaní s vydaním tohto bezdôvodného obohatenia do dňa 17.11.2014. Pokiaľ žalobca tak žiadal zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 108,- Eur za obdobie od 17.10.2013 do 17.11.2014 podal žalobu dôvodne. Žalobu nepodal dôvodne o zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy už za obdobie 04.08.2012 do 16.10.2013, pretože nepreukázal, že žalovaný bol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia už v tomto období, keďže prvá predžalobná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému bola doručená až dňa 16.10.2013. Preto za obdobie od 04.08.2012 do 16.10.2013 z tejto sumy žalobcovi úroky z omeškania neprináležia. Tiež mu neprináležia z tejto sumy ani za deň 18.11.2014, keďže v tomto období už žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátil, plnil sumu 108,- Eur dňa 18.11.2014. 46. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, k prvému dňu vzniku omeškania, teda ku dňu 17.10.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 %, zvýšená o 9 %-nych bodov bola 9,50 %, žalobca v konaní uplatnil úroky z omeškania v nižšej než zákonom danej výške, súd je rozsahom žaloby viazaný, a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto žalobcovi prisúdil úroky z omeškania len v žiadanej výške, t.j. vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,- Eur odo dňa 17.10.2013 do dňa 17.11.2014. Nárok na zaplatenie prisúdených úrokov z omeškania má žalobca v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013. 47. V súdnom konaní ďalej bolo nevyhnutné posúdiť ďalší nárok žalobcu a to na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.080,- Eur odo dňa 04.08.2012 do 18.11.2014, keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento nárok žalobcu nie je dôvodný a v tejto časti preto súd žalobu žalobcu zamietol. 48. Ako súd už dôvodí, v konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalobca v rozhodcovskom konaní sp.zn. 99/2012 podal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie. Voči žalobcovi, ktorý mal v rozhodcovskom konaní postavenie odporcu v II/ rade bola podaná žaloba o zaplatenie sumy 30.000,- Eur s príslušenstvom. V zmysle Sadzobníka rozhodcovského súdu, ktorý bol platný a účinný v čase podania tejto námietky, žalobca mal tak povinnosť v rozhodcovskom konaní zaplatiť poplatok za námietku 50 % z poplatku zo žaloby, čo činilo 900,- Eur + 20 % DPH = 1.080,- Eur (poplatok zo žaloby bol stanovený 6 % z hodnoty sporu, čo bolo 30.000,- Eur, keď poplatok zo žaloby činil 1.800,- Eur, z čoho 50 % predstavuje 900,- Eur + 20 % DPH). Žalobca tento poplatok žalovanému i uhradil a to dňa 03.08.2012. Je pravdou, že i tento poplatok žalovaný počas súdneho konania žalobcovi vrátil, a to dňa 18.11.2014, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že tento súdny poplatok mu bol vyrubený rozhodcovským súdom nesprávne. Žalobca v rozhodcovskom konaní námietku nedostatku právomoci podal, a táto námietka podliehala poplatkovej povinnosti v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov. V rozhodcovskej veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť. Táto skutočnosť nebola v konaní tiež sporná, a preto ju súd nedokazoval. Žalobca ďalej v konaní potvrdil, že síce podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak v tomto konaní bol neúspešný a jeho žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá. Teda pokiaľ žalobca v rozhodcovskom konaní námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podal, a nakoľko táto podliehala poplatkovej povinnosti, ktorú si žalobca splnil, nebol žiaden dôvod ustáliť, že prijatím súdneho poplatku v čiastke 1.080,- Eur sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže žalobca plnil po práve. Žiaden právny dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s týmto poplatkom súd v konaní nezistil a nemal preukázaný, keď navyše výsledok rozhodcovského konania preukazuje, že táto námietka nebola podaná dôvodne, pričom žalovaný poukázal na to, že s touto námietkou sa rozhodcovský súd vysporiadal priamo v rozhodcovskom rozsudku, ktorú skutočnosť žalobca v konaní nerozporoval. Ak by bol žalobca v rozhodcovskom konaní úspešný, podľa zásady úspechu a neúspechu v konaní by mu bol povinný nahradiť tento súdny poplatok ako trovy rozhodcovského konania žalobca. Nakoľko žalobca nepreukázal právny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia aj na vrátenie sumy 1.080,- Eur, potom z tejto sumy žalobca nemá nárok ani na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04.08.2012 do 18.11.2014. 49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Žalobca bol v konaní úspešný čiastočne, žalovaný bol v konaní tiež úspešný čiastočne. Väčší úspech však v konaní mal žalovaný, preto bolo dôvodné rozhodovať o nároku žalovaného na trovy konania voči žalobcovi. Žalovaný bol úspešný v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 108,- Eur od 04.08.2012 do 16.10.2013 a za deň 18.11.2014 a ďalej úspešný o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.080,- Eur od 04.08.2012 do 18.11.2014. K úspechu žalovaného možno pripočítať i nárok, ohľadne ktorého žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.080,- Eur, keďže v tejto časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 108,- Eur a úspech žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne za obdobie od 17.10.2013 do 17.11.2014, ide v zásade o úspech žalobcu, ktorý je však v menšej miere ako úspech žalovaného. Preto nárok na náhradu trov konania má žalovaný. Žalovaný však v konaní uviedol, že nežiada prisúdiť trovy konania, preto súd rozhodol o nároku žalovaného voči žalobcovi tak, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).