Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/388/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203862 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613203862.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a členov senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu O.. Š. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.O., T. XX, zast. JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom Košice, Letná 47, proti žalovaným: 1. S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX a 2. Z. P., P. XXX, IČO: 00 329 266, obaja zast. JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 3, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 57/2013-108 z 5.6.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaným v 1. a v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 81,46 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť JUDr. Dáše Bajanovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade na účet ich právnej zástupkyne trovy konania vo výške 325,82 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X, kat. územie P., a to parcela KN C č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, v podiele X/X, a ktorej vklad bol povolený pod č. R. XXXX/XXXX. Uviedol, že žalovaný v 2. rade ho opakovane vyzval na odstránenie oplotenia na parcele KN C č. XXX, kat. územie P. a svoje vlastníctvo preukázal výpisom z LV č. X, kat. územie Kolinovce, zo dňa 13.11.2012, pričom podľa výpisu z listu vlastníctva má ísť o zmluvu zo dňa 4.5.2012, ktorej vklad bol povolený pod č. R. XXXX/ XXXX. Teda, ak zmluva mala byť uzatvorená v máji 2012, jej vklad nemohol byť podľa žalobcu povolený v roku 2011. Taktiež na portáli Obecného úradu P. uvedená zmluva, a ani žiadna iná kúpna zmluva medzi žalovanými nebola v priebehu rokov 2011 a 2012 zverejnená, pričom táto povinnosť vyplýva zo zák. č. 211/2000 Z.z.. Vzhľadom na túto skutočnosť je uzatvorená zmluva absolútne neplatná, pričom žalobca mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že došlo k porušeniu zák. č. 546/2010 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a zák. č. 211/2000 Z.z.o slobodnom prístupe k informáciám. Uviedol, že súd má na absolútnu neplatnosť prihliadať ex offo. Takto nadobudnutý majetok je tak v rozpore so zákonom a nepožíva právnu ochranu, a taktiež existencia zápisu nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 2. rade vytvára protiprávny stav a iba rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre zosúladenie evidencie v katastri nehnuteľností s právnym stavom. Súd prvého stupňa zároveň aj uviedol, že žalobca podal návrh z dôvodu že o nadobudnutie tejto parcely mal záujem aj on. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem zo strany žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými preukázaný nebol, keďže aj z dôvodu, že by došlo k vysloveniu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2010, právne postavenie žalobcu by sa tým nezmenilo. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že od roku 1993, kedy žalobca uzavrel kúpnu zmluvu s právnymi predchodcami žalovaného v 1. rade, sa snažil o nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXX, kat. územie P., a že od uvedeného roku časť tejto parcely aj nepretržite užíva. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedomosť o týchto skutočnostiach mali aj obaja žalovaní. Nemožno, ale konštatovať, že pre narušené vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade by sa postavenie žalobcu zmenilo z dôvodu, že o kúpe, resp. vydržaní parcely č. XXX by po vyslovení absolútnej neplatnosti napadaného právneho úkonu, a teda kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2010 mohol žalobca rokovať so žalovaným v 1. rade, keďže z účastníckej výpovede žalovaného v 1. rade vyplynulo, že ich predchádzajúce rokovania boli neúspešné. Pokiaľ sa týka vydržania vlastníckeho práva k parcele č. XXX žalobcom, ani v tomto smere postavenie žalobcu by sa po vyslovení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy nezmenilo, keďže podmienky vydržania sú upravené zákonom a ich splnenie sa skúma vo vzťahu k subjektu, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva ako jej vlastník, čo má vplyv len na posúdenie vecnej legitimácie účastníkov konania. Zámer žalovaného v 2. rade obmedziť podnikanie žalobcu v konaní, taktiež preukázaný nebol. Súd zároveň dodal, že vyslovením neplatnosti spornej kúpnej zmluvy by nedošlo ani k vylúčeniu možnosti odstrániť oplotenie žalobcu z parcely č. XXX, kat. územie P., pretože takéto určenie by ešte neznamenalo, že žalobca sa do budúcna stane vlastníkom tejto parcely, resp. bude ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby, z uvedeného aj zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p., a aj keď si žalovaní uplatnili náhradu trov konania vo výške 507,50 € v zmysle § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, a § 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 325,82 € v zmysle ich vyčíslenia. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, a f/ O.s.p., keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, ako dôvodov kedy súd rozhodnutie zruší podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa bude súd zaoberať v merite veci otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Poukazoval na kúpnu zmluvu uzavretú medzi ním a rodičmi žalovaného v 1. rade ako predávajúcimi zo dňa 31.1.1993, ktorej predmetom bola časť parcely č. XXX, pričom žalobca touto kúpnou zmluvou bol zo strany predávajúcich zrejme uvedený do omylu, že sú vlastníkmi nehnuteľností a keď zistil, že neboli spoluvlastníkmi parcely č. XXX, časť tejto parcely sa pokúsil odkúpiť od skutočných vlastníkov t.j. manželom Čajanových, v decembri 2002. Keďže kúpne zmluvy boli neperfektné, nebol ani podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Následne sa žalobca pokúšal o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetnej parcele vydržaním, čo ale žalovaný v 2. rade mu neumožnil, ale bez predchádzajúceho súhlasu zastupiteľstva od žalovaného v 1. rade ako predávajúceho aj odkúpil predmetnú parcelu. Správanie žalovaného v 2. rade žalobca hodnotil ako úmyselné konanie s cieľom porušiť jeho práva a spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení, čím je v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 12/2008 daný jeho naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti napádaného právneho úkonu, pričom o tejto otázke môže právne relevantným spôsobom rozhodnúť výlučne iba súd. Žalovaní navrhovali vo vyjadrení k odvolaniu potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, keďže súd dostatočne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil všetky dôkazy a správne vec právne posúdil. Žalobca nepreukázal naliehavý záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a ním tvrdené skutočnosti o preukázaní naliehavého právneho záujmu sú právne irelevantné a zavádzajúce. Uviedol, že žalovaný v 1. rade odpredal žalovanému v 2. rade nehnuteľnosti, ktorých bol výlučným vlastníkom a kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 16.12.2010, pričom žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 10.8.2007. To, či mal žalobca záujem na odkúpení nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy, je vo vzťahu k danému sporu podľa žalovaných nepodstatné, keďže to, komu má záujem odpredať žalovaný v 1. rade nehnuteľnosť je jeho slobodná vôľa a právo, nakoľko ako vlastník nehnuteľnosti má právo nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou. Žalovaný v 1. rade nemal záujem odpredať nehnuteľnosť žalobcovi, a preto nie sú pravdivé jeho tvrdenia, že od roku 1993 predmetnú parcelu nerušene a nepretržite užíval v dobrej viere ako jej vlastník, a že nikto mu v jej užívaní nebránil. Skutočnosť, že žalobca mal záujem o majetko - právne vysporiadanie parcely aj so žalovaným v 1. rade, ako to sám uvádza v odvolaní, preukazuje skutočnosť, že nikdy nebol dobromyseľný, a že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Tak žalobca mal vedomosti o tom, že uvedená parcela mu nepatrí a ani mu nemohla patriť. Tvrdenie žalobcu, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 15.5.2013 o tom, že údajne uzatvoril kúpnu zmluvu s p. Q., t.j. právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, a že uvedená kúpna zmluva mala preukazovať dobromyseľnosť nadobudnutia parcely č. XXX sa nezakladá na pravde, keďže sám žalobca potvrdil, že mal vedomosti o tom, že vlastníkom tejto parcely nebol p. Q., ale Q. Č., s ktorou taktiež vstúpil do rokovania v roku 2001 - 2002, ktorá mu ale odmietla nehnuteľnosť odpredať. Citovali zákonné ustanovenia § 123, § 124, § 130 ods. 1 OZ, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Keďže žalobca nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti vydržania, a práve z jeho vyjadrení vyplýva, že nebol oprávneným držiteľom predmetnej časti nehnuteľnosti, musel vedieť, že nie je vlastníkom časti nehnuteľnosti, a preto ani v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Navrhovali potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 € v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. v zmysle ich vyčíslenia. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Odvolanie žalobcu z hľadísk takto uplatnených dôvodov nie je opodstatnené, keďže súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci, že žalobca v danom konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti napadaného právneho úkonu, a to v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa správne rozhodol, keď určil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva zo dňa 4.5.2012 (správne zo dňa 16.12.2010, keďže dňa 4.5.2012 bol rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. X, parcela KN C č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, spolu v podiele X/X, zavkladovaná Správou katastra J. F. R., pod č. R. XXXX/XX je absolútne neplatná. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenia stalo neisté. Pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na žalobe na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je rozhodujúci právny záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy, môže mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žaloby mohlo mať priaznivý dopyt na jej právne postavenie. Treba uviesť, že ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada súd i bez návrhu, ale len v prípade, že sa v konaní preukážu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je kontra lége) alebo, keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovne zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Každý účastník neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný, je nepremlčateľným právom. Podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2011, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Podľa § 47a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2011 účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. Podľa § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2011, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa § 768h Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2011, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na zmluvu, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, uzavretú po 1. januári 2011. Z odôvodnenia podanej žaloby, ako aj z obsahu spisu bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca podal žalobu proti žalovaným v 1. a v 2. rade a domáhal sa určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2012 (správne zo dňa 16.12.2010) uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade z dôvodu, že nedošlo k jej zverejneniu, a napriek tomu bola zavkladovaná príslušnou správou katastra s poukazom na LV č. X, kat. územie P., pričom časť tejto parcely nadobudol žalobca podľa jeho tvrdení vydržaním. Žalobca ale v odvolaní uviedol, že mal záujem z dôvodu, že sa dozvedel, že predmetnú nehnuteľnosť nekúpil od skutočných vlastníkov nehnuteľností, následne odkúpiť od pôvodných vlastníkov, t.j. manželov Č., ktorí mu ju mali odpredať za dohodnutú kúpnu zmluvu. Návrh na vklad vlastníckeho práva ale podaný nebol. Tak od roku 1993 predmetnú parcelu nerušene a nepretržite užíval v dobrej miere ako jej vlastník a nikto mu v jej užívaní nebránil. Problémy nastali ako uviedol až potom, čo žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú parcelu do svojho vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2007 od predávajúcich E. Č. a Q. Č. za kúpnu cenu 47.000,- Sk a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. XXXX/XXXX. Následne dňa 16.12.2010 uzatvoril ako predávajúci so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj predmetnej nehnuteľnosti v kat. území P., zapísanej na LV č. XX, a to parcely KN C č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný listom zo dňa 10.10.2011, ktorý bol príslušnej správe katastra doručený dňa 21.12.2011. Rozhodnutím správy katastra zo dňa 13.3.2012 bolo konanie vo veci tohto návrhu prerušené za účelom doloženia výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva a písomného potvrdenia obce o povinnom zverejnení zmluvy. Dňa 3.5.2012 bol správe katastra doručený výpis uznesenia obecného zastupiteľstva č. X/XXXX z 22.6.2011 a zároveň bolo oznámené, že predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 16.12.2010 s tým, že povinné zverejnenie zmlúv sa týka zmlúv uzavretých po 1.1.2011. Následne vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím pod č. R. XXXX/XXXX dňa 4.5.2012, a preto nedošlo k zverejneniu kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2010, uzavretej medzi žalovanými, čo bolo zistené aj súdom prvého stupňa z výpisu z internetovej stránky Obce P.. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň dospel k záveru, že v danej veci nemožno hovoriť o dobromyseľnej držbe predmetnej parcely žalobcom, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vedomosť o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej spornej parcele č. XXX žalovaným v 1. rade dňa 10.8.2007, s ktorým rokoval za účelom jej odkúpenia s čím, ale žalovaný v 1. rade nesúhlasil a dňa 16.12.2010 predmetnú parcelu odpredal žalovanému v 2. rade ako výlučný vlastník. Taktiež z jeho výpovede vyplynulo, že mal vedomosť o vlastníctve predmetnej parcely manželmi Č., pôvodnými vlastníkmi. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca od samotného počiatku užívania časti nehnuteľnosti vedel, že nie je vlastníkom časti nehnuteľnosti parc. č. 294, kat. úz. Kolinovce na základe žiadneho právneho úkonu, a preto mal aj záujem odkúpiť uvedenú nehnuteľnosť od skutočných vlastníkov. Na základe takto zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdením veci, a to že v danej veci žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými zo dňa 4.5.2012 (správne zo dňa 16.12.2010), keďže vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu a nemalo by to priaznivý dopad na jeho osobu. Odvolací súd sa zhoduje s názorom žalobcu, že ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd i bez návrhu, avšak iba v tom prípade, že sa v konaní preukážu (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 299/2006). V predmetnom konaní o takýto prípad nejde, lebo takéto skutočnosti preukázané neboli. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 16.12.2010 a zákonné zverejňovanie zmlúv sa týka len zmlúv uzavretých až po 1.1.2011 (§ 768h OZ). V konaní taktiež neboli preukázané zákonné podmienky vydržania (§ 134 OZ) týkajúce sa práve dobromyseľnosti žalobcu, čo správne konštatoval súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nebol preukázaný ani zámer žalovaného v 2. rade obmedziť podnikanie žalobcu v konaní. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy by taktiež ani nedošlo k vylúčeniu možnosti odstrániť oplotenie žalobcu z parcely č. XXX, kat. územie P., pretože takéto určenie by ešte neznamenalo, že žalobca sa do budúcna stane vlastníkom tejto parcely, resp. bude ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, nakoľko nemožno nútiť vlastníka predmetnej parcely uzavrieť kúpnu zmluvu práve so žalobcom. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa totiž vyplynulo, že žalovaný v 1. rade nemá záujem o uzavretie kúpnej zmluvy práve so žalobcom k predmetnej parcele č. XXX, kat. územie P.. Odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch tak nemožno považovať za dôvodne podané. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností preto súd prvého stupňa správne rozhodol pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podaní takejto určovacej žaloby žalobcom. Napadnutý rozsudok ako vecne správny bolo potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., a keďže žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešní žalovaní si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, ktorú im odvolací súd priznal, a to ako odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 60,07 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) k tomu režijný paušál 7,81 € a 20 % DPH (§ 15 písm. a/, § 18 ods. 3 cit. vyhl.), spolu v sume 81,46 €. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.