Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/170/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200047 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617200047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36 039 764, právne zast. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192 proti žalovanému GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 31 322 638, právne zast. JUDr. Michal Luknár, advokát so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, adresa na doručovanie: Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/1/2017-520 zo dňa 14. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/1/2017-520 zo dňa 14. septembra 2017 v časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že žalobu zamieta. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/1/2017-520 zo dňa 14. septembra 2017 v časti tretej výrokovej vety m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím uložil žalovanému, aby nevstupoval na pozemky vo vlastnícke žalobcu s parcelným číslom XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, zapísaným na LV č. XXX, vedenom katastrálnym odborom OÚ B.. Návrh na prerušenie konania zamietol a o trovách konania rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súd dňa 02.01.2017, domáhal od žalovaného splnenia povinnosti, pričom uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. G., obec G., okres B., parcely registra "C", zapísané na LV č. XXX pod par. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, vedenom OÚ Lučenec, katastrálny odbor. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v dobývacom priestore výhradného ložiska nevyhradeného nerastu bituminózne horniny Pinciná, ktorý je podľa rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici ("OBÚ") sp. zn. 1852/465/Bu-Oz/1998 určený žalovanému. Vznik oprávnenia žalovaného na dobývanie v Dobývacom priestore (ďalej aj DP) Pinciná nastal právoplatnosťou citovaného rozhodnutia dňa 28.07.2003. V rozhodnutí stanovil OBÚ Žalovanému lehotu na začatie ťažby, ktorá uplynula 31.12.2004. Následne OBÚ oznámením č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 oznámil žalovanému, že z dôvodu márneho uplynutia zákonnej trojročnej lehoty určenej na dobývanie v DP Pinciná začne výberové konanie a prevedie dobývací priestor inej organizácii. Na základe výberového konania bol DP Pinciná prevedený rozhodnutím (označeným ako oznámenie) OBÚ č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu. Proti oznámeniu zo dňa 03.04.2008, rovnako ako aj proti postupu OBÚ podal žalovaný opravný prostriedok a žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. V konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutia a postupu správneho orgánu rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 6Sžo/94/2014 vrátil vec na ďalšie konanie príslušným úradom na úseku banskej správy (Hlavný banský úrad a OBÚ). 3. Žalobca uviedol, že Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva ("banský zákon") obsahuje od 01.01.2002 ustanovenie, ktoré ukladá organizácii povinnosť začať dobývať v lehote do troch rokov od právoplatnosti určenia dobývacieho priestoru, resp. neprerušiť dobývanie na lehotu dlhšiu ako tri roky. Zákonom č. 588/2001 Z. z., účinným od 1. januára 2002 bolo novelizované znenie § 27 banského zákona, kde bol zavedený ods. 12 a v ňom uvedená povinnosť pre organizáciu, ktorej bol dobývací priestor určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na dlhší čas ako tri roky a s nesplnením tejto povinnosti boli spojené zákonné následky - povinnosť banského úradu určiť dobývací priestor inej organizácii, resp. dobývací priestor zrušiť. Uvedené ustanovenia bolo precizované novelou č. 219/2007 Z.z., ktorou zákonodarca iba upresnil dôsledok márneho uplynutia trojročnej lehoty a následný procesný postup obvodného banského úradu (v prvom prípade došlo k zániku oprávnenia na dobývanie ložiska na základe prevodu DP na inú organizáciu, v druhom prípade uplynutím času). Samotná sankcia (dôsledok) však ostala nezmenená - v obidvoch prípadoch nastane zánik oprávnenia na dobývanie ložiska, avšak na základe rozdielnych skutočností. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný nielen že ložisko nevyužíval racionálne, ale dokonca mu uplynula aj lehota na začatie dobývania najmenej dvakrát - prvýkrát v roku 2004 (lehota určená v rozhodnutí o určení DP Pinciná žalovanému) a druhýkrát v roku 2006 (zákonná trojročná lehota), pričom v uvedenej lehote mal právoplatne určený DP Pinciná a napriek tomu nevykonával činnosť. Na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR 20 dňa 19.08.2002, č. 395/2002-7 je nerast bituminózne horniny Pinciná nevyhradeným nerastom. V súlade s §5 zákona č. 44/1988. Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) tvoria nerastné bohatstvo ložiská vyhradených nerastov. 4. Žalobca uviedol, že ho žalovaný informoval listom zo dňa 18.08.2016 o plánovanom využití Nehnuteľností a oznámil mu, že vstúpi na Nehnuteľnosti. Oprávnenie na vstup odôvodnil ustanovením § 15 zákona o banskej činnosti. Žalobca následne žalovanému listom zo dňa 30.08.2016 oznámil, že ustanovenie § 15 (oprávnenie na vstup na cudzie nehnuteľnosti) sa uplatní iba pri výkone banskej činnosti, ktorá žalovanému nebola povolená, a preto mu vstup na Nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej činnosti zakazuje. Žalovanému nebola povolená banská činnosť podľa ustanovení zákona č. 51/1988 zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe ("zákon o banskej činnosti"). Žalovaný napriek upozorneniu žalobcu zo dňa 30.08.2016 nepreukázal existenciu vydaného povolenia banskej činnosti a opätovne oznámil žalobcovi svoj zámer vstúpiť na nehnuteľnosti listom zo dňa 07.09.2016. Následne žalobca opätovne zakázal žalovanému vstup na Nehnuteľnosti a vyzval žalovaného na riešenie stretu záujmov. Žalovaný doručil žalobcovi návrh na uzatvorenie dohody, avšak do dnešného dňa stret záujmov vyriešený nebol. 5. Žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti je evidentné, že nie je možné vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti, pokiaľ nejde o výkon činností pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislostí s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry. Žalovaný nevykonáva žiadnu z vyššie uvedených činností, ktoré navyše podliehajú povoleniu (viď ods. II. vyššie), nie je preto podľa názoru žalobcu oprávnený postupovať podľa § 15 zákona o banskej činnosti. 6. Podľa žalobcu povinnosti strpieť umiestnenie značiek podľa § 15 ods. 4 zákona o banskej činnosti predchádza vznik oprávnenia na ich umiestnenie, ktoré je podmienené vznikom práva na vstup na pozemok. Uvedené vyplýva aj z postupností jednotlivých odsekov § 15 zákona o banskej činnosti. Neobstojí ani argumentácia, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti je nutné vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj prípravné práce pred výkonom banskej činnosti podliehajúcej povoleniu, inak by nebolo možné podať kvalifikovanú žiadosť o povolenie banskej činnosti, a to z nasledovných dôvodov: Vo všeobecnosti možno do vlastníckeho práva zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo (ako je tomu v tomto prípade) na základe konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré však vždy stanovuje konkrétne podmienky - v našom prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. Podľa rozširujúceho výkladu (ako je uvedený v predchádzajúcom odseku) by sme naopak pripustili absurdný záver, že je možné obmedziť vlastnícke právo aj pri činnosti smerujúcej k vzniku zákonom predpokladanej podmienky obmedzenia vlastníckeho práva bez ohľadu na to, či táto podmienka bude splnená alebo nie. Zároveň by sa odstránilo posúdenie ďalšej rozhodujúcej skutočnosti pre obmedzenie vlastníckeho práva, či účel obmedzenia vlastníckeho práva nemožno dosiahnuť inak. Práve na predchádzanie neprimeraného a nedôvodného obmedzenia vlastníckeho práva je prílohou k žiadosti o povolenie banskej činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov, nakoľko samotná organizácia v žiadnom prípade nie je oprávnená predmetnú skutočnosť posúdiť namiesto príslušného orgánu. Nakoľko pri výkone banskej činnosti vznikajú v prípade potreby oprávnenia na obmedzenie vlastníckeho práva, zákonodarca jasne stanovil podmienku preukázania vyriešenia stretov záujmov pred vydaním povolenia, s ktorým následne zákon spája oprávnenie na obmedzenie vlastníckych práv. Príslušné zákony teda celkom jednoznačne upravujú povinnosť organizácie riešiť stret záujmov ešte pred samotnou žiadosťou o povolenie plánu otvárky, prípravy a dobývania a vydanie povolenia na banskú činnosť. Z týchto zákonov ďalej celkom jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného vyriešiť stret záujmov ešte pred samotnou žiadosťou o povolenie plánu otvárky, prípravy a dobývania. Je evidentné, že vyriešenie stretu záujmov nie je jednodňovou záležitosťou, pretože závisí od vôle viacerých subjektov a osôb a s najvyššou pravdepodobnosťou ho nebude možné vyriešiť práve pri podaní žiadosti o povolenie banskej činnosti. Preto má žalovaný povinnosť riešiť stret záujmov včas, teda ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. Logická postupnosť jednotlivých krokov je preto nasledovná: vyriešenie stretu záujmov, žiadosť o povolenie banskej činnosti (napr. otvárky, príprava a dobývania výhradných ložísk), vydanie povolenia na banskú činnosť, vznik oprávnenia na postup podľa § 15, ak je to potrebné pri výkone povolenej banskej činnosti (keďže až vydaním povolenia môže ísť o výkon jednotlivých činností pri výkone banskej činnosti). 7. Žalobca ďalej uviedol, že na situáciu nemožno uplatniť ani ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní, podľa ktorého vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak, keďže žalobca nie je vyvlastňovaným subjektom. Na vyriešenie stretu záujmov zároveň nie je potrebný žiaden znalecký posudok. Predpokladom vyvlastnenia je predovšetkým verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmami dotknutých osôb. Ministerstvo hospodárstva SR vydáva záväzné stanovisko vo veci o tom, čí pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nevyhradeného nerastu nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nevyhradený nerast, nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Nemožno ani očakávať zvýšenie verejného blaha (výška banskej renty je pri nevyhradených nerastoch zanedbateľná) ani predídenie verejnej núdzi z hľadiska energetickej politiky štátu (surovinová politika nepovažuje ťažbu alginitu za nevyhnutnú). Žalovaným deklarovaný záujem riešiť stret záujmov žiadnym spôsobom neodporuje tomu, aby vo veci bolo vydaný rozsudok na ochranu vlastníckych práv žalobcu. Zo správania žalovaného je evidentné, že je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, aby netrvala obava z porušenia vlastníckych práv žalobcu. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na - Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj "MŽP SR") č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993 bolo žalovanému určené prieskumné územie Pinciná - bituminózne horniny na vykonávanie geologického prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu bituminózne horniny, - Osvedčenie MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996, ktorým bolo osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny, - Rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica (ďalej aj "OBÚ BB") č. 1261/631.2/Bo- Oz/1996 zo dňa 06.05.1996 (ďalej aj "Rozhodnutie o určení CHLÚ Pinciná"), ktorým bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania, - Rozhodnutie OBÚ BB č. 1852/465/Bu-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná (ďalej aj "DP Pinciná"), potvrdené rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica (ďalej aj "HBÚ") č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003 (ďalej spolu aj "Rozhodnutie o určení DP Pinciná"), ktorým bol žalovanému určený dobývací priestor Pinciná. - Banské oprávnenie č. 488-1163/2015 zo dňa 21.04.2015 (ďalej aj "Banské oprávnenie"), ktorého je žalovaný držiteľom, - Oznámenie OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008, doplnené Oznámením OBÚ BB zo dňa 18.07.2008, ktorým bol žalovanému oznámený zánik jeho oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska Pinciná z dôvodu, že nezačal dobývať ložisko v lehote doplnenej do Banského zákona novelou účinnou od 01.06.2007, pričom ako deň zániku oprávnenia žalovaného dobývať výhradné ložisko Pinciná bol určený deň 01.06.2007, t.j. deň nadobudnutia účinnosti novely Banského zákona, - Oznámenie OBÚ BB, ktoré bolo zverejnené dňa 12.5.2008 v Obchodnom vestníku č. 90A/2008 pod č. U000024, ktorým bolo vyhlásené nové výberové konanie o prevod DP Pinciná na tretiu osobu, na základe ktorého bol určený DP Pinciná žalobcovi - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "NS SR") v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 6Sžo/94/2014 (ďalej aj "Rozsudok NS SR 6Sžo/94/2014"), v ktorom NS SR vyslovil právny názor, ktorým je OBÚ BB viazaný, že oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo (nakoľko novelizované ustanovenie § 27 ods. 13 písm. a) Banského zákona účinného od 01.06.2007 nebolo možné použiť (spätne) na právne vzťahy žalovaného pred nadobudnutím účinnosti predmetného ustanovenia) a že vzhľadom na uvedené neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod DP Pinciná na tretiu osobu a teda ani nemohlo dôjsť k samotnému prevodu DP Pinciná na žalobcu. 9. Žalovaný uviedol, že žalobca v minulosti ťažil v DP Pinciná na základe oprávnenia, ktoré Najvyšší súd SR (ďalej aj NS SR) vyhodnotil v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 ako vydané v rozpore so zákonom, čím žalovanému bránil dobývať výhradné ložisko v DP Pinciná a v súčasnosti žalobca naďalej uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby žalovaný nemohol realizovať svoje zákonné právo dobývať v DP Pinciná, hoci o využití dotknutých Nehnuteľností na dobývanie bolo rozhodnuté na základe Rozhodnutia o určení DP Pinciná, ktorým bol určený DP Pinciná žalovanému. Poukázal na to, že návrh na určenie DP Pinciná podal žalovaný dňa 28.06.1996 (teda pred viac ako 20 rokmi) a v dôsledku viacerých súdnych sporov, ktorých účastníkom boli aj žalovaný a žalobca, bolo až do mája 2016 (kedy bolo žalovanému na základe Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 zo strany OBÚ BB oznámené, že v platnosti zostáva zápis DP Pinciná pre Žalovaného na základe rozhodnutia OBÚ BB č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení DP Pinciná) znemožnené uskutočňovať právne kroky smerujúce k vykonávaniu banskej činnosti v DP Pinciná. Žalobca (napriek existencii rozhodnutia o využití dotknutých Nehnuteľností na dobývanie výhradného ložiska), bráni žalovanému na ne vstúpiť za účelom plnenia jeho zákonných povinností a za účelom prípravy dokumentácie nevyhnutnej na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti, čím umelo predlžuje začiatok dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná a bráni tak v racionálnom využívaní tohto ložiska. 10. V nadväznosti na právny názor NS SR vyjadrený v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 bolo žalovanému oznámením OBÚ BB č. 1 - 1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov oznámené, že OBÚ BB zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu DP Pinciná na žalobcu, vzhľadom na čo v zmysle predmetného oznámenia "v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX na základe rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení DP Pinciná, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím HBÚ Banská Štiavnica č. 227/2002-5 z 18.7.2003", t.j. DP Pinciná je pridelený žalovanému. V zmysle § 27 ods. 6 Banského zákona rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. Z uvedeného je zrejmé, že Dotknuté nehnuteľnosti sú určené príslušným orgánom na dobývanie výhradného ložiska (žalovaným), nakoľko sa nachádzajú v DP Pinciná (ktorý je určený žalovanému). 11. Žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 1 Banského zákona "Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor". Keďže žalovaný je držiteľom Banského oprávnenia a zároveň mu bol určený dobývací priestor Pinciná, žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v DP Pinciná. Za účelom plnenia zákonných povinností a vyhotovenia dokumentácie potrebnej na doloženie k žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane vyriešenia stretu záujmov, je nevyhnutné, aby mal žalovaný umožnený vstup na dotknuté Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v DP Pinciná. Zákonné oprávnenie v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti prislúcha žalovanému ako osobe oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, aj za účelom zabezpečenia nevyhnutých úkonov, ktoré predchádzajú výkonu banskej činnosti na základe povolenia OBÚ BB, ako napr. za účelom prípravy žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane jej predpísanej dokumentácie a dokladov, ktorých súčasťou je aj vyriešenie stretov záujmov. Opačný výklad by fakticky znemožnil oprávnenej organizácii začať vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k tomu, aby vôbec mohla kvalifikovane požiadať o vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti, keďže ako oprávnená organizácia by nebola schopná predložiť príslušnému obvodnému banskému úradu riadnu a úplnú žiadosť o povolenie banskej činnosti, predovšetkým vypracovať všetky zákonom požadované prílohy k takejto žiadosti, ani začať adekvátne riešiť stret záujmov. Žalovaný má teda za to, že je oprávnený na základe § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti vstúpiť na Nehnuteľnosti za účelom definovaným v citovanom ustanovení. Za účelom plnenia svojich zákonných povinností (viď ďalej v bode 2.2 tohto článku) a zabezpečenia vyhotovenia dokumentácie nevyhnutnej na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane vyhotovenia znaleckého posudku potrebného na vyriešenie stretu záujmov, žalovaný listom zo dňa 18.08.2016 informoval žalobcu ako aj ďalších vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v DP Pinciná, o plánovanom využití pozemkov a oznámil mu vstup na Nehnuteľnosti v zmysle § 15 Zákona o banskej činnosti. 12. Žalovaný potvrdil, že mu žalobca listom zo dňa 30.08.2016 oznámil svoj nesúhlas, resp. zákaz vstupu na Nehnuteľnosti. Poukázal na to, že keďže žalobca v minulosti vykonával banskú činnosť v DP Pinciná, je nepochybné, že žalobca si je vedomý toho, že dotknuté Nehnuteľnosti sú v zmysle príslušných rozhodnutí (uvedených vyššie) určené na dobývanie a ťažbu bituminóznych hornín a že žalovaný je povinný plniť viaceré zákonné povinnosti v súvislosti s ochranou ložiska a starostlivosťou o DP Pinciná. Napriek tomu však aktívne bráni žalovanému v plnení jeho zákonných povinností. Žalovaný reagoval na oznámenie žalobcu o zákaze vstupu na dotknuté Nehnuteľnosti listom zo dňa 07.09.2016, v ktorom žalobcu informoval, že taký výklad § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, podľa ktorého na vstup na Nehnuteľnosti je potrebné vydanie povolenia na banskú činnosť, je neakceptovateľný a že ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti oprávňuje žalovaného na vstup na Nehnuteľnosti za účelom uskutočnenia úkonov uvedených v oznámení o vstupe na dotknuté Nehnuteľnosti zo dňa 18.08.2016. Zároveň žalovaný listom zo dňa 07.09.2016 informoval OBÚ BB o vzniknutom stave (nemožnosť plnenia základných zákonných povinností oprávnenej organizácie) a s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 2 Banského zákona požiadal žalovaný OBÚ BB ako príslušný orgán štátnej banskej správy o súčinnosť a vydanie nariadenia "aby sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských dielach, pretože to je potrebné vo verejnom záujme, ale aj z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru". Rozhodnutím zo dňa 07.10.2016 OBÚ BB č. 1-2724/2016 OBÚ BB nariadil žalovanému na základe § 26 ods. 2 Banského zákona vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach DP Pinciná. OBÚ BB vydaním uvedeného nariadenia de facto potvrdil výklad príslušných ustanovení Zákona o banskej činnosti, ku ktorým dospel žalovaný, t.j. že povinnosti spoločnosti (oprávnenej organizácie), ktorej bol určený dobývací priestor, vyplývajúce pre ňu z príslušných právnych predpisov, je žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie. Žalovaný má za to, že plnenie povinností oprávnenej organizácie nesúvisí a je nezávislé od vydania povolenia na banskú činnosť alebo od vyriešenia stretu záujmov. 13. Žalovaný upozornil, že v prípade vyhovenia žalobe by mu bolo znemožnené, aby plnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné právne predpisy, ako aj povinnosť, ktorú mu nariadil OBÚ BB rozhodnutím zo dňa 07.10.2016 OBÚ BB č. 1-2724/2016. Banský zákon, Zákon o banskej činnosti, ako aj súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy ukladajú žalovanému ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná celý rad povinností, ktoré je žalovaný povinný splniť pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane povinností pri ochrane výhradného ložiska Pinciná, vypracovaní plánu, otvárky, prípravy a jeho dobývania, ako aj riešení stretu záujmov s vlastníkmi pozemkov na povrchu tohto výhradného ložiska. Ide o povinnosti, ktoré je žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie a na splnenie ktorých je nevyhnutný vstup na Nehnuteľnosti. Uviedol, že medzi základné povinnosti žalovaného ako oprávnenej organizácie, ktoré musí žalovaný plniť bez ohľadu na to, či mu bola povolená banská činnosť alebo nie, patria najmä nasledovné povinnosti: viesť banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, starať sa o ochranu výhradného ložiska, plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, povinnosť vyhotoviť aktuálnu banskú mapu situácie na povrchu ložiska, viesť predpísanú banskomeračskú a geologickú dokumentáciu, povinnosť trvalo a viditeľne označiť vrcholy dobývacieho priestoru a tieto označenia udržiavať a pravidelne kontrolovať, povinnosť trvalo a viditeľne označiť a zabezpečiť banské dielo/lom a tieto označenia udržiavať a pravidelne kontrolovať, povinnosť pravidelne pochôdzkami kontrolovať stav dobývacieho priestoru a dodržiavanie ostatných právnych predpisov v tomto priestore, povinnosť viesť knihu pochôdzok, povinnosť pravidelne kontrolovať a včas identifikovať nebezpečné hromadenie zrážkovej vody v existujúcom banskom diele a za tým účelom viesť knihu odvodňovania, kontrolovať stav deponovanej skrývky - prípadnú tvorbu zátrhov, zosuvov, vrátane stavu odkrytého nerastu, povinnosť pravidelne kontrolovať prístupové cesty, predchádzať vytváraniu nelegálnych skládok, nelegálnych stavieb a pod., ako aj ďalšie. 14. Žalovaný uviedol, že mal a má eminentný záujem postupovať pri plnení svojich zákonných povinností výlučne v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a má za to, že existuje verejný záujem na ochrane a racionálnom využití výhradného ložiska v DP Pinciná. Za účelom ochrany práv vlastníkov/ spoluvlastníkov pozemkov v DP Pinciná, ktorí nebudú dotknutí rozsahom plánu otvárky, prípravy a dobývania, ale aj za účelom ochrany práv dotknutých vlastníkov/spoluvlastníkov je nevyhnutné aby došlo k určeniu, s kým má žalovaný riešiť strety záujmov, vzhľadom na čo je potrebné určiť, vyznačiť a ohraničiť územie dotknuté budúcou ťažbou tak, aby do práv vlastníkov bolo zasiahnuté len v nevyhnutnej miere a v súlade so zákonom. 15. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach Banského zákona, Zákona o banskej činnosti a ostatných súvisiacich predpisoch presne a explicitne vymedzil oprávnené subjekty, postup, dôvody, spôsob a rozsah, akým je vlastnícke právo možné obmedziť. Zákon v prípade žalovaného ako osoby oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska vyžaduje, aby už pri príprave a schválení plánu, otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ale aj pri konaní o povolení banskej činnosti boli chránené objekty a záujmy (teda aj vlastnícke právo) obmedzené len v nevyhnutnom rozsahu a po určitú dobu. Rozsah plánovanou ťažbou dotknutých pozemkov sa dá určiť len na základe presného zamerania, identifikácie, lokalizácie a označenia tak hraníc dobývacieho priestoru ako aj samotných pozemkov nachádzajúcich sa v ňom. Tieto úkony (zameranie, lokalizácia, atď. ....) nijako neobmedzujú, ani neohrozujú vlastnícke právo dotknutých osôb, naopak - sú určené na jeho ochranu. Žalobca do dnešného dňa na návrhy žalovaného na vyriešenie stretu záujmov nereagoval, pričom návrh na uzavretie dohody o nájme a návrh na uzavretie dohody o kúpe nehnuteľností mal žalobca k dispozícii pred podaním žaloby. Žalobca je v prípade, ak nedôjde k vyriešeniu stretu záujmov s vlastníkmi Nehnuteľností, oprávnený v zmysle § 31 ods. 3 písm. b) Banského zákona nadobúdať pre plnenie úloh ustanovených Banským zákonom nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím o vyvlastnení v zmysle všeobecného predpisu upravujúceho vyvlastnenie, prípadne zriadením užívacieho práva. Z uvedeného je zrejmé, že zákon predpokladá viaceré spôsoby úpravy vzťahu oprávnenej organizácie k Nehnuteľnostiam za účelom dobývania výhradného ložiska. Bez ohľadu na to, že žalovaný vyvíja aktívne činnosť smerujúcu k vyriešeniu stretu záujmov s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, má žalovaný za to, že za účelom splnenia povinností vyplývajúcich žalovanému z Banského zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nie je v danom štádiu potrebné, aby strety záujmov už boli vyriešené. Zákazom vstupu na pozemok žalobca ohrozuje záujmy iných vlastníkov, ktorých by pri vyhotovení banskej mapy a banskomeračskej dokumentácie mohol žalovaný vylúčiť zo skupiny vlastníkov, ktorých záujmy by mohli byť dotknuté, a tak presne určiť skupinu vlastníkov dotknutých nehnuteľností, s ktorými má riešiť strety záujmov. 16. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že bituminózne horniny - alginit nachádzajúce sa v DP Pinciná sú vyhradeným nerastom a DP Pinciná je výhradným ložiskom vyhradeného nerastu. Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovanému uplynula lehota dobývania najmenej dvakrát - prvýkrát v roku 2004 (lehota určená v rozhodnutí o určení DP Pinciná žalovanému) a druhýkrát v roku 2006 (zákonná trojročná lehota), pričom v tejto lehote mal právoplatne určený DP a napriek tomu nevykonával činnosť. Poukázal na to, že znemožnením vstupu na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v DP Pinciná, je bezprostredne ohrozený verejný záujem na ochrane nerastného bohatstva, na racionálnom využívaní výhradného ložiska a existuje hrozba materiálnych, ako aj environmentálnych škôd. Pokiaľ bude žalovanému zabránené vstúpiť na Nehnuteľnosti za účelom označenia dobývacieho priestoru a iných neodkladných úkonov v zmysle platnej legislatívy, nie je možné zabezpečiť ochranu výhradného ložiska. Uviedol, že vzájomný vzťah medzi žalovaným ako držiteľom DP Pinciná a žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa nachádza DP Pinciná, je upravený vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, vrátane možného vyvlastnenia Nehnuteľností za účelom plnenia povinností žalovaného v zmysle Banského zákona. Zo skutočnosti, že žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, ktorý sa nachádza na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov, je nepochybné, že okrem toho, že žalobcovi prislúcha vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, aj žalovanému právne predpisy priznávajú práva a ukladajú povinnosti vo vzťahu k DP Pinciná, v ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú. V situácii, keď vo vzťahu k Nehnuteľnostiam prislúchajú práva aj žalobcovi aj žalovanému, je vylúčené, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k Dotknutým nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek časového a vecného ohraničenia a bez zohľadnenia práv žalovaného k DP Pinciná, v ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú, ako aj bez zohľadnenia povinnosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 Banského zákona poskytnúť žalovanému súčinnosť na vyriešenie vzájomného stretu záujmov. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť. 17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril, že žalovaný mal DP Pinciná právoplatne určený od 28.07.2003 až do 18.07.2008, teda bez pár dní takmer 5 rokov. Žalovaný sa snaží vytvoriť dojem "starostlivého hospodára" a uvádza, ako sa má správne efektívne dobývať, hoci doteraz nedošlo ani len k podaniu žiadosti o povolenie banskej činnosti žalovaným a už vôbec nie k plneniu povinností, ktorých nevyhnutnosť teraz zdôrazňuje. Zároveň žalovaný uviedol Rozsudok NS SR č. 6Sžo/94/2014, ktorý interpretuje spôsobom, že nikdy nemohlo dôjsť k prevodu DP Pinciná na žalobcu. Skutočnosť je však taká, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený žalobcovi doteraz nebol zákonne zrušený, resp. nebolo rozhodnuté o jeho nezákonnosti. Rozsudkom NS SR č. 6Sžo/94/2014 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S/334/2010-355, 4S/4/2012, 4S/5/2012, 4S/6/2012, 6S/296/2013 z 21.02.2014 tak, že oznámenie Hlavného banského úradu (ďalej len "HBÚ") č. 184-2137/2010 zo dňa 27.10.2010, oznámenie OBÚ č. 288-3269/2010-1 zo dňa 28.10.2010, oznámenie HBÚ č. 1499-2285/2010 zo dňa 24.11.2010, oznámenie OBÚ 288-3645/2010 zo dňa 18.02.2011 a oznámenie HBÚ č. 386-1089/2011 zo dňa 24.05.2011 boli zrušené a vec bola vrátená HBÚ na ďalšie konanie. Zrušenie správneho aktu o prevode DP Pinciná na žalobcu príp. prevod DP Pinciná na žalovaného nebolo predmetom výrokovej časti tohto Rozsudku NS SR. Napriek tomu OBU BB vydal dňa 09.05.2016 oznámenie č. 1-1526/2016 o zrušení zápisu prevodu DP Pinciná na žalobcu v evidencii dobývacích priestorov. O zákonnosti tohto správneho aktu (oznámenia) je vedené konanie na KS BB. 18. Žalobca namietol, že žalovaný extenzívne vykladá ustanovenia § 15 Banského zákona a tvrdí, že je nevyhnutné, aby mal prístup na Nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia nevyhnutných úkonov. Uvedené právo mu ako osobe oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná má prislúchať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti ("Zákon o banskej činnosti"). Opačný výklad by mal žalovanému zamedziť v plnení povinností podľa Banského zákona a Zákona o banskej činnosti, ktoré obšírne cituje zo zákona v ods. 2.2 Vyjadrenia žalovaného. Podľa žalobcu z ustanovení § 15 zákona o banskej činnosti podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti podľa tohto ustanovenia možno iba pri výkone banskej činnosti. Uvedené ustanovenia nikde neuvádzajú oprávnenie na vstup pri prípravných prácach pred výkonom banskej činnosti prípadne nevyhnutné úkony, ako sa to snaží interpretovať žalovaný. Pri zásahu do vlastníckeho práva musí existovať buď rozhodnutie príslušného orgánu alebo konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré však vždy stanovuje konkrétne podmienky - v našom prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. V opačnom prípade by sme výkladom žalobcu dospeli k záveru, že vlastnícke právo je možné obmedziť prakticky kedykoľvek, ak sa bude vykonávať činnosť (prípravné práce / nevyhnutné úkony a pod.) smerujúca k vzniku zákonom predpokladanej podmienky obmedzenia vlastníckeho práva (napr. vydanie povolenia banskej činnosti) bez ohľadu na to, či táto podmienka bude splnená alebo nie. Zo znenia predmetných ustanovení Zákona o banskej činnosti vyplýva existencia povolenia banskej činnosti ako condition sine qua non na aplikáciu týchto ustanovení. Rovnako je z uvedeného dôvodu nemožné uplatniť oprávnenie podľa § 31 ods. 1 písm. a) Banského zákona, nakoľko nevzniklo oprávnenie na vstup na pozemky. Uvedené platí aj pre povinnosť vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná, nariadenú žalovanému prostredníctvom OBÚ BB. Žalovaný sa snaží docieliť výklad vybraných ustanovení tak, že je nevyhnutné ich vyložiť výrazne extenzívne, v opačnom prípade nebude schopný splniť celý rad povinností, ktoré uvádza na 2,5 stranách Vyjadrenia žalovaného. Medzi plejádou týchto povinností však chýba povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. d) Banského zákona (organizácia je pri využívaní ložiska povinná riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie), hoci z ustanovení § 18b ods. 1 zákona o banskej činnosti a § 33 ods. 6 banského zákona, ako aj logickej výstavby týchto predpisov vyplýva, že je to povinnosť, ktorú má plniť ešte pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti. 19. Žalobca pripustil, že žalovaný doručil žalobcovi 2 listy - návrhy dohody. Vzhľadom k navrhovaným podmienkam, ktoré boli jednoznačne neprimerané, žalobca tieto návrhy jednoducho neakceptoval. Tvrdenie žalovaného, že žalobca uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby zabránil žalovanému v racionálnom využívaní ložiska žalobca označil za tendenčné na navodenie dojmu, že žalobca zámerne ignoruje žalovaného a snaží sa mu brániť v činnosti. Žalovaný uviedol aj ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní napriek tomu, že k vyvlastňovaniu zatiaľ nedošlo a nebol ani splnený základný predpoklad - existencia verejného záujmu. Zároveň žalovaný opomenul skutočnosť, že na vyriešenie stretu záujmov nie je potrebný žiaden znalecký posudok. Predpokladom vyvlastnenia je predovšetkým verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmami dotknutých osôb. Ministerstvo hospodárstva SR vydáva záväzné stanovisko vo veci o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nevyhradeného nerastu nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nevyhradený nerast, nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Nemožno ani očakávať zvýšenie verejného blaha (výška banskej renty je pri nevyhradených nerastoch zanedbateľná) ani predídenie verejnej núdzi z hľadiska energetickej politiky štátu (surovinová politika nepovažuje ťažbu alginitu za nevyhnutnú). Tvrdenia žalovaného o ohrození verejného záujmu na ochrane nerastného bohatstva znemožnením vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu označil za nepravdivé a tendenčné. 20. Žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje skutočnosti uvedené v jeho vyjadrení. Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Osvedčenie o výhradnom ložisku vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po posúdení a schválení záverečnej správy, ktorá musí obsahovať výpočet zásob výhradného ložiska. Žalovaný nesprávne interpretuje skutočnosti z ním citovaných právnych aktov a zamieňa pojem výhradného ložiska a pojem vyhradeného nerastu, ktoré však nie sú identické. Pripustil, že skutočnosť, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom potvrdil aj NS SR č. 1SžoKS 25/2006. Zároveň však žiadnym správnym aktom a ani žiadnym rozhodnutím nebolo zrušené rozhodnutie MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná sú nevyhradeným nerastom. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že alginit je v prílohe Vyhlášky č. 33/2015 Z.z. uvedený ako vyhradený nerast, nakoľko podľa rozhodnutie MŽP SR je bituminózna hornina na ložisku Pinciná (konkrétna hornina na konkrétnom ložisku) nevyhradeným nerastom. Zoznam vedený MŽP SR zároveň nemá právnu silu na zmenu rozhodnutia MŽP SR a zároveň nemá záväzný charakter. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o automatickom zrušení skoršieho rozhodnutia vydaním staršieho, keďže Rozhodnutie MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003 bolo vydané vo veci osvedčenia o výhradnom ložisku a nie vo veci skúmania skutočnosti, či sa jedná o vyhradený/ nevyhradený nerast. Keďže ostatné horeuvedené správne akty a rozhodnutia sa týkali a potvrdzovali existenciu výhradného ložiska, nebolo spochybnené rozhodnutie MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7 ako ani skutočnosť, že bituminózne horniny na ložisku Pinciná sú nevyhradeným nerastom. Z uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že lehota na začatie dobývania žalovanému uplynula, tak ako je to uvedené v pôvodnej žalobe. Skutočnosť, že žalovaný nemohol realizovať väčšie investície a pripraviť ťažbu ložiska z dôvodu prebiehajúcich konaní je irelevantná a nemá žiaden vplyv na plynutie lehôt na začatie dobývania, rovnako aj na skutočnosť, že príslušné orgány majú povinnosť v takomto prípade konať. Žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že nemal právoplatne určený DP Pinciná od 28.07.2003 do 18.07.2008. 21. Žalobca nepoprel rozdiely v príslušných ustanoveniach § 27 ods. 13 a 15 Banského zákona, ktoré boli novelizované príslušnými novelami, je však evidentné, že novelou č. 219/2007 Z.z. nedošlo k zmene hypotézy ani dispozície predmetnej normy. Podľa znenia účinného do 31.05.2007, tak ako aj od 01.06.2007 bola hypotézou normy (teda okolnosťou, za ktorej je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii) nasledovná skutočnosť: "organizácia, ktorej bol určený (resp. na ktorú bol prevedený) dobývací priestor" dispozíciu normy, teda pravidlo správania subjektu tvorila nasledovná skutočnosť: "musí začať dobývať v lehote troch rokov (resp. dobývanie neprerušiť na dobu dlhšiu ako tri roky)" Teda zmysel normy a cieľ zákonodarcu bol jednoznačný - právna kontinuita legálnej povinnosti banských organizácii ložisko dobývať a NIE ho nedobývať. Nakoľko zmena spočívala v sankcii predmetnej normy, možno jednoznačne tvrdiť, že došlo k precizovaniu normy bez akékoľvek zľahčovania (ako to v tomto prípade opisuje žalovaný). Súčasťou výkladu práva by podľa žalobcu malo byť aj skúmanie významu a zmyslu normy. Rovnako nedošlo ani k vyriešeniu predmetnej veci s konečnou platnosťou, nakoľko NS SR vec vrátil na ďalšie konanie. 22. Žalobca v prvom rade považoval za potrebné ustáliť, či je možné postupovať podľa § 15 Zákona o banskej činnosti aj pri absencii povolenia banskej činnosti. Nakoľko sa v tomto prípade jedná o výklad zákona, odborné vyjadrenie HBÚ v tomto prípade nie je potrebné. Rovnako nie sú sporné ani zákonné povinnosti žalovaného. Nie je zrejmé, prečo by mal charakter ložiska závisieť od vyjadrenia HBÚ. V súlade s už citovanými ustanoveniami Banského zákona v prípade pochybností, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom rozhodne MŽP SR. Skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného sú prinajmenšom sporné a jedná sa len o tvrdenia, ktoré žalobca bez ďalšieho odôvodnenia považuje za bezpredmetné. Nie je pravdou, že by žalobca nemal záujem na vyriešení stretu záujmov ani tvrdenie, že aktívne bráni žalovanému. Podľa názoru žalobcu je potrebné poskytnúť ochranu práve vlastníckemu právu, nakoľko v tomto prípade nie sú splnené podmienky na jeho zákonné obmedzenie. Tvrdenie, že bránením vo vstupe na dotknuté nehnuteľnosti žalobca zároveň ohrozuje záujmy iných vlastníkov je bez ďalšieho odôvodnenia irelevantné. Naopak, bez ďalšieho možno predpokladať záujem prípadných ďalších vlastníkov na neobmedzení ich vlastníctva. Rovnako je aj ohrozenie verejného záujmu bezpredmetným tvrdením, nakoľko sa v tomto prípade jedná o nevyhradený nerast v súlade s príslušným rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR. 23. Žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal základný predpoklad na postup podľa § 15 Zákona o banskej činnosti, pričom uvádza celý rad povinností, ktoré mu vyplývajú z príslušných predpisov. Zdôraznil, že nie všetky nerasty, ktoré sa zahŕňajú pod pojem bituminózne horniny (a teda aj alginity) sú automaticky vyhradenými nerastmi. Len tie, ktoré sú vhodné na energetické spracovanie môžu byť vyhradeným nerastom v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona. Konkrétny nerast - alginit nachádzajúci sa konkrétne na ložisku Pinciná je však nevyhradeným nerastom. Uvedené jednoznačne vyplýva z rozhodnutia MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom. 24. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril, že podanie žaloby ako aj ďalšie konanie žalobcu, ktorým sa snaží znemožniť žalovanému racionálne využívať výhradné ložisko v dobývacom priestore Pinciná považuje za účelové s cieľom, aby mohol žalobca ťažiť v DP Pinciná. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca vznikol v roku 2000, t.j. až potom, čo bolo Žalovanému rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky určené prieskumné územie Pinciná (Rozhodnutie MŽP SR č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993), bolo na základe oznámenia žalovaného rozhodnutím MŽP SR osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny (Osvedčenie MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996) a bolo na základe návrhu žalovaného Obvodným banským úradom Banská Bystrica (ďalej aj "OBÚ BB") rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Následne po tom, čo žalovaný zabezpečil vydanie rozhodnutí potrebných na to, aby mohli byť splnené predpoklady na ťažbu alginitu v Pincinej a vynaložil na daný projekt značné finančné investície a poskytol odborný vklad, získal žalobca dňa 01.03.2000 banské oprávnenie č.j. 390/518/Pk-Go/2000, Ev. č. BB - 145/P/2000 na podnikanie v činnostiach uvedených v § 2 písm. b, c, d, e Zákona o banskej činnosti, t.j. oprávnenie na dobývanie výhradných ložísk. Následne bol žalobcovi určený DP Pinciná a to z dôvodu, že OBÚ BB oznámil žalovanému, že mu zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska Pinciná (Oznámenie OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 a Doplnenie Oznámenia OBÚ BB zo dňa 18.07.2008) a žalobca uspel vo výberovom konaní o prevod DP Pinciná. Ako vyplýva z Vyjadrenia žalovaného, NS SR v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, v rozsudku zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 6Sžo/94/2014 (ďalej aj "Rozsudok NS SR 6Sžo/94/2014") vyslovil právny názor, že oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo a že vzhľadom na uvedené neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod DP Pinciná na tretiu osobu a teda ani nemohlo dôjsť k samotnému prevodu DP Pinciná na žalobcu (Rozsudok NS SR zo dňa 24.06.2015, sp. zn. 6Sžo/94/2014 sa nachádza v súdnom spise). Žalobca teda v minulosti ťažil v DP Pinciná na základe oprávnenia, ktoré NS SR vyhodnotil v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 ako vydané v rozpore so zákonom, čím žalovanému bránil dobývať (racionálne využívať) výhradné ložisko v DP Pinciná a v súčasnosti žalobca naďalej uskutočňuje všetky kroky k tomu, aby žalovaný nemohol realizovať svoje oprávnenie dobývať výhradné ložisko bituminóznych hornín nachádzajúce sa v DP Pinciná, hoci o využití Dotknutých nehnuteľností na dobývanie už bolo rozhodnuté rozhodnutím OBÚ BB o určení DP Pinciná pre žalovaného. Žalobca poukázal na to, že žalovaný doposiaľ nepodal žiadosť o povolenie banskej činnosti, avšak opomenul uviesť skutočnosti, ktoré objektívne žalovanému bránili, resp. v súčasnosti bránia v tom, aby mohol o povolenie banskej činnosti požiadať, pričom tieto skutočnosti sú žalobcovi známe. 25. Pokiaľ ide o obdobie pred rokom 2008, žalovaný poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v článku III. bod b) Vyjadrenia žalovaného, z ktorej je zrejmé, že až do roku 2007 prebiehali konštantne správne a súdne konania, ktorých predmetom bolo posudzovanie platnosti určenia DP Pinciná pre žalovaného, teda v danom čase existovali objektívne skutočnosti, ktoré bránili žalovanému podať žiadosť o vydanie povolenia na banskú činnosť. Posledný a konečný rozsudok odvolacieho preskúmavacieho súdu vo veci určenia dobývacieho priestoru žalovanému nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 23.08.2007 (rozsudok NS SR zo dňa 16.05.2007, sp. zn. 1SžoKS 25/2006), teda 7,5 mesiaca pred oznámením o zániku oprávnenia zo dňa 03.04.2008. Za takého právneho stavu nemohol žalovaný stihnúť pripraviť ťažbu ložiska. Keď sú v zákone určené nejaké lehoty na plnenie, nemôže sa do ich plynutia započítať čas, počas ktorého je plnenie znemožnené ďalším konaním o priznanom práve na iných, alebo aj tých istých orgánoch štátu (napr. na HBÚ prebiehalo konanie o proteste prokurátora v jeho 1. fáze a potom bol spis postúpený Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky - § 69 ods. 1 a 2 Správneho poriadku), a to konaním, ktoré nevyvolal svojim správaním subjekt, ktorému bolo právo priznané. Skutočnosť, že žalovaný nepodal žiadosť o povolenie banskej činnosti, hoci mal určený dobývací priestor, je v kontexte aplikovateľnej právnej úpravy a realizovaného postupu správneho orgánu irelevantný z dôvodu, že všeobecne záväzné právne predpisy v rozhodnom období nespájali bez ďalšieho zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote a keďže OBÚ BB v rozhodnom období oprávnenie žalovaného na dobývanie nezrušil podľa § 27 ods. 12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007, OBÚ BB možnosť zrušiť žalovanému oprávnenie na dobývanie stratil, keďže neskoršia právna úprava mu túto možnosť už nedáva. 26. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/94/2014, v ktorom sa Najvyšší súd v celom rozsahu vysporiadal so všetkými okolnosťami a aplikáciou právnych predpisov v súvislosti so žalobcom neustále namietaným zánikom oprávnenia žalovaného na dobývanie a konštatoval, že "V čase, keď žalobca (v prejednávanom prípade ide o žalovaného) podával žiadosť o určenie dobývacieho priestoru a ani v čase, keď bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, neexistoval žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by spájal zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote. Preto je vylúčené, aby takáto podmienka bola aplikovaná spätne na konanie, ktoré bolo začaté (a v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru) za iného právneho stavu." (viď str. 23 Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014). Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že "...keď banský úrad konať mal a mohol, nekonal a oprávnenie k dobývaciemu priestoru žalobcovi [v danom prípade ide o žalovaného] nezrušil podľa § 27 ods. 12 banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007. Tým banský úrad stratil možnosť oprávnenie na dobývanie žalobcovi [v danom prípade ide o žalovaného] zrušiť (viď str. 24 Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014). Najvyšší súd SR sa v Rozsudku NS SR č. 6Sžo/94/2014 detailne zaoberá otázkou neprípustnej retroaktivity Banského zákona a vyvodzuje jednoznačný záver, že oprávnenie žalovaného na dobývanie nezaniklo. Od roku 2008 do roku 2015 bol DP Pinciná určený žalobcovi. V nadväznosti na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 bolo žalovanému oznámením OBÚ BB č. 1 - 1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov oznámené, že OBÚ BB zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu DP Pinciná na žalobcu, vzhľadom na čo v zmysle predmetného oznámenia "v platnosti ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX na základe rozhodnutia OBÚ v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení DP Pinciná, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím HBÚ Banská Štiavnica č. 227/2002-5 z 18.7.2003", t.j. DP Pinciná je pridelený žalovanému. 27. Pokiaľ žalobca uviedol, že "Žalovaný uvádza Rozsudok NS SR č. 6Sžo/94/2014, ktorý interpretuje spôsobom, že nikdy nemohlo dôjsť k prevodu DP Pinciná na žalobcu", žalovaný zdôraznil, že nejde o interpretáciu Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014 žalovaným, ale ide o právny názor NS SR, ktorým je OBÚ BB ako aj HBÚ viazaný pri ďalšom rozhodovaní o určení DP Pinciná a ktorý je výsledkom preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu. NS SR v rámci preskúmavacieho konania riešil otázku existencie/zániku oprávnenia žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná a dospel k záveru, že "... v nadväznosti na uvedené potom nemohlo ani byť začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, pretože oprávnenie žalobcu [v danom prípade ide o žalovaného] na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo. Bolo (je) teda právne vylúčené to, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu (inú organizáciu) v rámci výberového konania, konkrétne na účastníka [v danom prípade ide konkrétne o žalobcu] (viď str. 32 Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014)." NS SR vzal na vedomie aj skutočnosť, že žalobca tvrdil existenciu svojich práv k DP Pinciná na základe výsledkov výberového konania a zápisom v evidencii dobývacích priestorov a konštatoval, že "Ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky poskytol ochranu účastníkovi [v danom prípade ide o žalobcu] na úkor žalobcu [v danom prípade ide o žalovaného] poskytol by v podstate ochranu nezákonnému stavu a ak účastníkovi [t.j. žalobcovi] vzniklo nejaké právo, tak by poskytol ochranu právam, ktoré vznikli nelegálne, čo nie je v právnom štáte možné a nie je ani v súlade s podstatou správneho súdnictva." Z uvedeného je zrejmé, že NS SR ako oprávnený orgán s konečnou platnosťou vyriešil otázku ohľadom existencie/zániku práva žalovaného dobývať v DP Pinciná tak, že žalovanému oprávnenie na dobývanie v DP Pinciná nezaniklo, ako aj otázku zákonnosti/nezákonnosti prevodu DP Pinciná na žalobcu tak, že oprávnenie žalobcu dobývať v DP Pinciná vzniklo nelegálne, resp. že prevodom DP Pinciná na žalobcu vznikol nezákonný stav. Žalovanému bolo v dôsledku takto vzniknutého stavu následne znemožnené racionálne využívať výhradné ložisko v DP Pinciná. Polemizovanie žalobcu s právnym názorom NS SR považuje žalovaný za účelové a neopodstatnené. 28. K tvrdeniu žalobcu, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený žalobcovi, nebol zrušený, žalovaný uviedol, že zrušenie predmetného správneho aktu nie je potrebné, nakoľko Rozsudkom NS SR 6Sžo/94/2014 vrátil NS SR vec do stavu pred oznámením OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 o zániku oprávnenia žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná. Vzhľadom na právny názor NS SR v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014, ktorým je OBÚ BB a HBÚ viazaný a podľa ktorého oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo, preto nemohlo byť ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, potom všetky úkony súvisiace s prevodom oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná na žalobcu sú nezákonné a preto od začiatku neplatné, vrátane oznámenia OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu. Preto nie je daný dôvod na zrušenie správneho aktu, ktorým bol DP Pinciná určený žalobcovi, pretože toto bolo vydané v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu a je teda od počiatku neplatné. Bez ohľadu na to, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený žalobcovi, nebol zrušený, oprávnenie žalobcu na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nemôže stále trvať, keďže podľa názoru NS SR toto ani nikdy nemohlo vzniknúť. Uvedený záver je premietnutím zásady "ex iniuria non oritur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený a nespôsobuje žiadne právne následky. 29. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržal svojej argumentácie obsiahnutej vo Vyjadrení žalovaného vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti a má za to, že zákonné oprávnenie v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o banskej činnosti prislúcha žalovanému ako osobe oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná, aj za účelom zabezpečenia nevyhnutých úkonov, ktoré predchádzajú výkonu banskej činnosti na základe povolenia OBÚ BB, ako napr. za účelom prípravy žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane jej predpísanej dokumentácie a dokladov, ktorých súčasťou je aj vyriešenie stretov záujmov. Opačný výklad by fakticky znemožnil oprávnenej organizácii začať vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k tomu, aby vôbec mohla kvalifikovane požiadať o vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti, keďže ako oprávnená organizácia by nebola schopná predložiť príslušnému obvodnému banskému úradu riadnu a úplnú žiadosť o povolenie banskej činnosti, predovšetkým vypracovať všetky zákonom požadované prílohy k takejto žiadosti, ani začať adekvátne riešiť stret záujmov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj "KS BB") zo dňa 23.01.2017, sp.zn. 41Cob/358/2016-156 (ďalej aj "Uznesenie KS BB"), ktorým KS BB ako súd odvolací zmenil uznesenie OS LC zo dňa 21.10.2016, sp.zn. 14Cb/115/2016-32 (ďalej aj "Uznesenie o nariadení NO") tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zamietol. Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, na základe ktorej bolo začaté toto konanie. 30. V súvislosti s povinnosťou žalovaného včas riešiť strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že navrhované podmienky obsiahnuté v návrhoch dohôd boli neprimerané. Žalobca údajnú neprimeranosť podmienok ničím neodôvodnil, ani ich žalovanému doposiaľ nenamietal, ani neponúkol žalovanému žiaden protinávrh, hoci mu povinnosť poskytnúť súčinnosť pri riešení stretu záujmov vyplýva priamo z § 33 ods. 1 Banského zákona. Opak je pravdou, a to, že žalovaný v návrhu dohody o kúpe nehnuteľností zo dňa 22.11.2016 ponúkol žalobcovi ako návrh náhrady dvojnásobok sumy určenej znaleckým posudkom. Uviedol, že žalobca už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam vedel, že sa nachádzajú v chránenom ložiskovom území Pinciná, nakoľko tento údaj vyplýva z katastra nehnuteľností. Rozhodnutím OBÚ BB č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996 (nachádza sa v súdnom spise) bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia Pinciná na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. Rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je rozhodnutím o chránenom území. V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na to nedalo záväzné stanovisko podľa Banského zákona. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má vedomosť o tom, že je povinný strpieť pri výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určité obmedzenia. 31. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, v ktorých Tvrdenia žalobcu o tom, že (i) ide o nevyhradený nerast, (ii) nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky a (iii) nie je ohrozený verejný záujem. Poukázal na to, že k problematike ložiska bituminóznych hornín Pinciná dal na základe žiadosti žalovaného stanovisko aj HBÚ dňa 26.01.2017 a konštatoval, že "ložisko bituminóznych hornín Pinciná je jednoznačne výhradným ložiskom /v zmysle vyššie uvedených zdôvodnení/ a preto spolu s ostatnými výhradnými ložiskami tvorí nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Teda aj nerast, ktorý tvorí toto výhradné ložisko musí byť vlastníctvom Slovenskej republiky" ... "verejný záujem na ochrane výhradného ložiska Pinciná (ako vlastníctva Slovenskej republiky) je zabezpečený vydaným rozhodnutím OBÚ v Banskej Bystrici č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo 6.05.1996 o určení CHLÚ Pinciná". 32. Žalovaný uviedol, že žalobca sa na jednej strane odvoláva na Rozhodnutie MŽP SR vydané v roku 2002, avšak na druhej strane má žalovaný za to, že sám žalobca v roku 2008 Rozhodnutie MŽP SR účelovo ignoroval a žiadal o vydanie povolenia na banskú činnosť - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín ako vyhradeného nerastu. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že Rozhodnutie MŽP SR bolo vydané na základe žiadosti žalobcu, v ktorého záujme bolo a je, aby mohol ako vlastník pozemku alginit sám ťažiť. Žalovaný tiež poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný zamieňa pojem výhradného ložiska a vyhradeného nerastu. Poukázal na legálnu definíciu pojmu "výhradné ložisko" uvedenú v § 5 ods. 1 Banského zákona, podľa ktorého "Nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská")". 33. K argumentácii žalobcu, že žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že nemal právoplatne určený DP Pinciná od 28.07.2003 do 18.07.2008 žalovaný uviedol, že takéto skutočnosti ani žalovaný preukazovať nemusí, nakoľko v uvedenom období mal právoplatne určený DP Pinciná. Napriek uvedenému však vzhľadom na existujúcu právnu úpravu a absenciu zrušovacieho aktu 0BÚ BB v rozhodnom čase nenastala skutočnosť, ktorá by mala za následok zánik oprávnenia žalovaného na dobývanie výhradného ložiska Pinciná. 34. K argumentácii žalobcu, že nie všetky nerasty, ktoré sa zahŕňajú pod pojem bituminózne horniny (a teda aj alginity) sú automaticky vyhradenými nerastmi žalovaný uviedol, že len tie, ktoré sú vhodné na energetické spracovanie môžu byť vyhradeným nerastom v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) Banského zákona. Konkrétny nerast - alginit nachádzajúci sa konkrétne na ložisku Pinciná je však podľa názoru žalobcu nevyhradeným nerastom. K uvedenému žalovaný uviedol, že podľa § 13 ods. 3 Banského zákona "Podmienky využiteľnosti zásob výhradného ložiska v období prieskumu a dobývania určuje organizácia". Výpočet zásob výhradného ložiska v období geologického prieskumu schvaľuje organizácia, ktorá má určené prieskumné územie, t.j. žalovaný. V období dobývania výhradného ložiska výpočet zásob schvaľuje organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, t.j. žalovaný. Výpočet zásob sa zasiela MŽP SR na posúdenie, odsúhlasenie a zapísanie do súhrnnej evidencie zásob. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky využiteľnosti, t.j. či je nerast vhodný na energetické využitie, určuje žalovaný, ktorému bol určený DP Pinciná. Žalovaný poukázal na to, že nie je možné poskytnúť jednostranne ochranu vlastníckemu právu žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré sú určené príslušným orgánom na dobývanie, t.j. nachádzajú sa v chránenom ložiskovom území, na úkor žalovaného, ktorému prislúchajú ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná k nehnuteľnostiam práva vyplývajúce z príslušných rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe zákona. V situácii, keď vo vzťahu k nehnuteľnostiam prislúchajú práva aj žalobcovi aj žalovanému, je vylúčené, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek časového a vecného ohraničenia a bez zohľadnenia práv žalovaného k DP Pinciná, v ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú, ako aj bez zohľadnenia povinnosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 Banského zákona poskytnúť žalovanému súčinnosť na vyriešenie vzájomného stretu záujmov. 35. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že hoci Banský úrad svojím rozhodnutím nariadil žalovanému povinnosť vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov, resp. užívateľov nehnuteľností, ležiacich v hraniciach dobývacieho priestoru Pinciná (č.1-2724/2016 zo dňa 07.10.2016, právoplatným 29.10.2016), obmedziť vlastníctvo navrhovateľov nemá právo. Do vlastníckeho práva možno zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe zákonného ustanovenia, ktoré vždy stanovuje konkrétne podmienky; v danom prípade sa vyžaduje povolenie príslušnej banskej činnosti. Na predchádzanie neprimeraného a nedôvodného obmedzenia vlastníckeho práva je povinnosťou ťažobnej spoločnosti predložiť ku žiadosti o povolenie banskej činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov medzi vlastníkmi nehnuteľností a subjektom, ktorý v rámci podnikateľskej činnosti mieni vykonávať banskú činnosť, resp. činnosť, vykonávanú banským spôsobom, čo doposiaľ žalovaný nepredložil. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/94/2014 (č.l. 42 spisu) vyplýva, že v danom prípade prechodné ustanovenia zákona č. 219/2007 Z.z. v žiadnom prípade neindikovali, žeby citované ustanovenie sa malo aplikovať aj na právne vzťahy týkajúce sa určenia dobývacieho priestoru, konanie ohľadom ktorého začalo a skončilo pred nadobudnutím jeho účinnosti. Práve naopak, podľa § 43a zákona č. 219/2007 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1.júna 2007) konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 36. Okresný súd uviedol, že postavenie žalovaného, ktoré nadobudol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia banského úradu o určení dobývacieho priestoru za predchádzajúcej právnej úpravy rozhodnutím zo dňa 21.12.2001 pod č. 1852/465/Bu-Oz/1998 o určení dobývacieho priestoru retroaktívne zmenené byť nemôže. Vyvstáva však otázka či možno od žalobcu, ako vlastníka, spravodlivo požadovať za stávajúceho stavu, aby takmer po 21 rokoch od vydania rozhodnutia zo dňa 09.02.1996 pod č. 3.3/1000-95 - osvedčenia o výhradnom ložisku a 06.05.1996 pod č. 1621/631.2/Bo- Oz/1996 o určení chráneného ložiskového územia a 16 rokoch od vydania rozhodnutia č. 1852/465/Bu- Oz/1998 z 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru pre žalovaného, naďalej strpel stav obmedzujúci jeho vlastnícke právo, keďže banská činnosť doteraz nebola začatá, žiadnemu subjektu platne povolená a medzičasom nerast, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu je prekategorizovaný na tzv. nevyhradený, t.j. nerast vo vlastníctve vlastníka pozemku (stav vyplýva jednak z platnej právnej úpravy, ako aj z rozhodnutia ministerstva životného prostredia). Bez povšimnutia nie je možné nechať ani fakt, že k zákonnej prekategorizácii zmenou zákonnej úpravy (novela ZČ 558/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2002) došlo 12 dní potom čo v zmysle skoršej právnej úpravy bolo rozhodnuté o určení vyhradeného ložiska v prospech žalovaného rozhodnutím z 21.12.2001 pod č. 1852/465/Bu-Oz/1998. V zmysle vyššie uvedeného vznikol teda stav, kedy ložisko je výhradné, avšak jednak z rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy (ministerstva životného prostredia), ako aj v súčasnosti platného zákona nerast je tzv. nevyhradeným, čo platná právna úprava nepozná ako pojem "výhradné ložisko nevyhradeného nerastu v zmysle zákonnej terminológie". Podľa názoru súdu právny názor vyslovený ministerstvom životného prostredia, v zmysle ktorého charakter ložiska je určovaný charakterom nerastu v tomto ložisku sa nachádzajúcom je správny. Ak je raz určené, že nerast je nevyhradený a ako taký je vo vlastníctve vlastníka pozemku, potom nemôže byť zároveň ložisko vyhradené napriek tomu, že tak to v minulosti bolo rozhodnuté a určené banským úradom a de facto aj de iure toto rozhodnutie naďalej existuje. Vzhľadom na špecifikum prejednávanej veci podľa názoru súdu nie je možné uplatniť striktným dogmaticky a normatívny výklad založený na existencii síce platného a účinného rozhodnutia banského úradu o určení vyhradeného ložiska v prospech žalovaného, ale vec je potrebné posúdiť vzhľadom na stav v čase rozhodovania súdu vychádzajúc z logického výkladu a predpokladu, že pre určenie charakteru ložiska je v prvom rade dôležitý charakter nerastu v ložisku sa nachádzajúci. Ak je nerast nevyhradeným nerastom, potom tento nerast je vo vlastníctve vlastníka pozemku a vlastník pozemku nie je povinný strpieť zásahy do svojho vlastníckeho práva, keďže tu neexistuje žiadna zákonná licencia, ktorá by ho obmedzovala, počnúc garantovaním jeho vlastníckeho práva Ústavou, následného vylúčenia obmedzenia tohto vlastníckeho práva vo vzťahu k nerastom, ktoré sú vo vlastníctve štátu, keďže predmetný nerast nie je vo vlastníctve štátu, a teda z čoho je možné vyvodiť, že de facto vyhradené ložisko nevyhradeného nerastu v tomto smere z hľadiska právneho ani existovať nemôže. 37. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie krajského súdu č.k. 17Co/19/2017-205 vo veci neodkladného opatrenia, súd dáva do pozornosti, že v skutkovo identickej veci existuje aj ďalšie rozhodnutie krajského súdu, ktoré z hľadiska odôvodnenia prezentuje opačný právny názor, teda existuje tu určitá názorová nejednotnosť. Vlastnícke právo je garantovaným v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a je možné do neho zasiahnuť, resp. obmedziť ho len v prípadoch keď to zákon výslovne dovoľuje. Jedným zo zákonom dovolených dôvodov zásahu do vlastníckeho práva je záujem štátu vlastniť určité nerastné bohatstvo, ktorého vlastníctvo je definované v Článku 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy SR. V prípade, že na pozemku vo vlastníctve občana (resp. právnickej osoby) sa nachádza niektorý z nerastov spadajúcich do definície nerastného bohatstva vo vlastníctve štátu ako je určené § 5 ods. 1 banského zákona, oprávnenia vlastníka pozemku ustupujú vlastníckemu právu štátu k nerastnému bohatstvu, ktorým následne musí strpieť využívanie predmetného pozemku spôsobom upraveným zákonom (zákon o banskej činnosti, banský zákon). Jednoducho vyjadrené vlastník pozemku je povinný strpieť zásah do vlastníckeho práva jedine ak sa jedná o nerastné bohatstvo vo vlastníctve štátu. V prejednávanej veci dochádza k stretu práv vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza nerast definovaný ako nevyhradený a práva žalovaného, ktorému užívaniu svedčí rozhodnutie o výhradnom ložisku vydanému v čase keď nerast bol zaradený do kategórie tzv. vyhradených nerastov, t.j. vo vlastníctve štátu. Zásadným je preto odpoveď na otázku či zmena zákonnej úpravy môže mať vplyv na práva už nadobudnuté v zmysle platnej právnej úpravy pred touto zmenou. V slovenskom právnom poriadku v zásade retroaktivita sa nepripúšťa preto je možné jednoznačne konštatovať, že tak právna úprava ako aj následné rozhodnutie o nevyhradenom neraste v zásade nemá vplyv na rozhodnutie o určení výhradného ložiska tak ako bolo v prospech žalovaného určené. Predmetné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Rovnako je však právoplatné a vykonateľné aj rozhodnutie o určení, že nerast tzv. bituminózne horniny v dobývacom priestore Pinciná je nevyhradeným nerastom a toto rozhodnutie korešponduje aj súčasnej právnej úprave. Za súčasného stavu dochádza k stretu vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza preukázateľne nevyhradený nerast, ktorý v zmysle súčasnej právnej úpravy je vo vlastníctve vlastníka pozemku a práva žalovaného, ktorý v zmysle skoršej právnej úpravy nadobudol právo k vyhradenému ložisku z toho vyplývajúcimi právami v zmysle zákona o banskej činnosti, resp. banského zákona. Podľa názoru súdu právo vlastníka v tomto ohľade je právom silnejším ako právo tretieho subjektu (nevlastníka) napriek tomu, že ložisko mu bolo určené. Taktiež je potrebné zodpovedať na otázku aký je záujem štátu a zákonný dôvod za súčasného stavu vyššie uvedeného na dobývaní nerastu, ktorý nie je vo vlastníctve štátu a nie je teda ani záujem na jeho regulovanej ťažbe v zmysle banského zákona treťou osobou. Opakovane súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodujúcim je charakter nerastu. Logicky od charakteru nerastu sa musia odvíjať aj práva k tomuto ložisku viazané. 38. Vzniknuté skutkové okolnosti vytvorili podľa názoru okresného súdu stav zakladajúci dvojaký prístup k vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza v súčasnosti v zmysle kategorizácie nerast nevyhradený, a to tých, o ktorých ložisku nevyhradeného nerastu nebolo rozhodnuté do 31.12.2001, a teda môžu svoje vlastnícke právo bez akéhokoľvek obmedzenia naďalej vykonávať a vlastníkov, u ktorých u toho istého nerastu, pretože o ňom v zmysle banských predpisov bolo rozhodnuté (určenie dobývacieho priestoru, chránené ložiskové územie) pred 01.01.2002 a napriek tomu, že sa jedná o nevyhradený nerast, ich vlastnícke právo je obmedzené z hľadiska práva užívať vec. Takýto stav podľa názoru súdu nekorešponduje jednak ochrane vlastníckeho práva, ale nekorešponduje ani verejnému záujmu na využitie ložísk nevyhradených nerastov, ktoré vo vlastníctve štátu nie sú, a teda nie je tu ani záujme štátu regulovať ich využitie a obmedzovať vlastníka. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že vstupom na pozemok vo vlastníctve žalobcu, ktorého sa žalovaný domáha a ktorý odvodzuje od § 15 ods. 1 zákona o banskej činnosti, vzhľadom k tomu, že sa jedná o ložisko nevyhradeného nerastu vo vlastníctve žalobcu dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a preto súd uložil povinnosť žalovanému takéhoto konania sa zdržať. 39. K návrhu žalobcu návrh na prerušenie konania z dôvodu vyriešenia otázky ohľadom charakteru ložiska, ktorú adresoval na Ústredný orgán štátnej správy, ktorým bolo Ministerstvo životného prostredia SR, okresný súd uviedol, že nakoľko k tejto otázke Ministerstvo životného prostredia zaujalo stanovisko, ktoré bolo súdu písomne doručené, nebol dôvod pre prerušenie konania, a preto súd návrh žalobcu zamietol. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspešnosti tak, že ho priznal žalobcovi v celosti. 41. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 42. V odvolaní žalovaný zopakoval tvrdenia, ktoré prezentoval v priebehu konania. Zhrnul skutkový stav, v ktorom opätovne poukázal na rozhodnutia orgánov štátnej správy a správneho súdnictva, ktorými okresný súd vykonal dokazovanie. Zopakoval, že Banský zákon, Zákon o banskej činnosti, ako aj súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy ukladajú žalovanému ako organizácii oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná celý rad povinností, ktoré je žalovaný povinný splniť pred podaním žiadosti o povolenie banskej činnosti, vrátane povinností pri ochrane výhradného ložiska Pinciná, vypracovaní plánu, otvárky, prípravy a jeho dobývania, ako aj riešení stretu záujmov s vlastníkmi pozemkov na povrchu tohto výhradného ložiska. Ide o povinnosti, ktoré je žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie a na splnenie ktorých je nevyhnutný vstup na nehnuteľnosti. Uviedol, že OBÚ BB ako orgán príslušný vydať povolenie na banskú činnosť vydaním uvedeného nariadenia de facto potvrdil správnosť výkladu príslušných ustanovení Zákona o banskej činnosti, ku ktorému dospel žalovaný, t.j. že povinnosti oprávnenej organizácie, ktorej bol určený dobývací priestor vyplývajúce pre ňu z príslušných právnych predpisov, je žalovaný povinný plniť bez ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť alebo nie. Plnenie povinností oprávnenej organizácie je nesúvisí a je nezávislé od vydania povolenia na banskú činnosť alebo od vyriešenia stretu záujmov. Žalovanému by v prípade potvrdenia rozhodnutia okresného súdu bolo znemožnené aby plnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné právne predpisy, ako aj povinnosť, ktorú mu nariadil OBÚ rozhodnutím č. 1-2724/2016 OBÚ BB. V situácii, kedy k nehnuteľnostiam prislúchajú práva aj žalobcovi, aj žalovanému je vylúčené, aby súd bez akéhokoľvek časového alebo vecného ohraničenia zakázal žalovanému vstup na dotknuté nehnuteľnosti, bez zohľadnenia práva žalovaného k DP Pinciná, ako aj bez zohľadnenia povinnosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 Banského zákona poskytnúť žalovanému súčinnosť pri vyriešení vzájomného stretu záujmov. 43. K riešeniu stretu záujmov žalovaný zopakoval že má eminentný záujem postupovať pri plnení svojich zákonných povinností výlučne v súlade s príslušnými platnými predpismi a zrekapituloval doterajšie vzájomné kontakty sporových strán ohľadom riešenia stretu záujmov, ktorý doposiaľ nebol odstránený. 44. Žalovaný namietol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu záveru o charaktere nerastu nachádzajúceho sa vo výhradnom ložisku Pinciná. Okresný súd uviedol v odôvodnení, že nerast, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu je prekategorizovaný na tzv. nevyhradený, t.j. nerast vo vlastníctve vlastníka pozemku. Na základe tohto nesprávneho skutkového zistenia potom nezohľadnil postavenie žalovaného ako organizácie oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska Pinciná. Okresný súd založil svoj záver na Rozhodnutí MŽP SR č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny Pinciná je nevyhradeným nerastom. Okresný súd pritom nezohľadnil skutočnosti, vyplývajúce z predložených dôkazov, z ktorých je nepochybné, že na Rozhodnutie MŽP SR nie je možné prihliadať, nakoľko bolo vydané v rozpore v právnou úpravou platnou v rozhodnom čase, s vydanými právoplatnými rozhodnutiami príslušných orgánov a tiež bolo prekonané neskoršími rozhodnutiami príslušných súdov. Charakter výhradného ložiska Pinciná, ako aj charakter nerastu bituminózne horniny nachádzajúci sa na výhradnom ložisku Pinciná, jednoznačne vyplýva z Osvedčenia o výhradnom ložisku Pinciná, ktoré je platné a účinné. Okresný súd potvrdil, že osvedčenie o ložisku nie je možné retroaktívne zmeniť. Upozornil, že novelou Banského zákona bolo do Banského zákona doplnené, že za vyhradený nerast sa považujú bituminózne horniny vhodné na energetické využitie. Predmetná novela Banského zákona vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení vo vzťahu k ložiskám vyhradených nerastov tvoriacich výhradné ložiská na základe osvedčení o výhradných ložiskách vydaných pred nadobudnutím účinnosti novely banského zákona neustanovila právne normy s pôsobnosťou do minulosti a nemohlo na jej základe dôjsť k prekategorizácii vyhradeného nerastu bituminóznych hornín na výhradnom ložisku Pinciná na nevyhradený nerast, ako to nesprávne vyhodnotil okresný súd. Žalovaný zopakoval argumenty, ktoré uviedol v konaní pred okresným súdom a zotrval na stanovisku, že osvedčenie o výhradnom ložisku Pinciná je právoplatné a platia všetky v ňom uvedené skutočnosti, t.j. že nerast bituminózne horniny nachádzajúci sa na výhradnom ložisku Pinciná je vyhradeným nerastom a je nerastným bohatstvom vo vlastníctve Slovenskej republiky. 45. Žalovaný namietol, že prvostupňový súd v rozpore s právoplatným Osvedčením o výhradnom ložisku Pinciná, v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami príslušných správnych orgánov, v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu a v rozpore s aplikovateľnou právnou úpravou skonštatoval, že „ak je raz určené, že nerast je nevyhradený a ako taký je vo vlastníctve vlastníka pozemku, potom nemôže byť zároveň ložisko vyhradené napriek tomu, že tak to v minulosti bolo rozhodnuté a určené banským úradom a de facto aj de iure toto rozhodnutie naďalej existuje“. Žalovaný uviedol, že takto zistený skutkový stav neobstojí a je popretím princípu právnej istoty. Okresný súd si svojvoľne osvojil právomoc meniť právne predpisy a rozhodnutia vydané na ich základe. Osvedčenie o výhradnom ložisku nie je možné retroaktívne zmeniť a preklasifikáciu výhradného ložiska neumožňuje ani žiadne ustanovenie Banského zákona. 46. Žalovaný namietol, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav vyplývajúci z vyjadrenia MŽP SR vo vzťahu k charakteru ložiska Pinciná a nerastu, ktorý sa v ňom nachádza. Zrekapituloval oznámenia, ktoré MŽP SR doručilo okresnému súdu ako oznámenie vydané Sekciou geológie a prírodných zdrojov, odbor štátnej geologickej správy MŽP SR č. 19375/2017 zo dňa 04.05.2017,a oznámenia Sekcie legislatívy práva, Odbor práva Oznámenie - oprava MŽP SR č. 22298/17, 3737/2017-9 zo dňa 24.05.2017, Oznámenie - oprava - doplnenie č. 25506/17,3737/2017-9 zo dňa 06.06.2017 a Oznámenie MŽP SR /2017 3737/2017 zo dňa 12.06.2017. Žalovaný uviedol, že oznámenia zaslané sekciou legislatívy práva, Odbor práva vydal vecne a funkčne nekompetentný útvar MŽP SR, ktorý nezohľadnil aplikovateľnú právnu úpravu. Poukázal na to, že i keď mal okresný súd v čase rozhodovania všetky štyri Oznámenia MŽP SR bez akéhokoľvek odôvodnenia založil svoje rozhodnutie výlučne na Oznámení - oprave a vôbec nezohľadnil ďalšie argumenty MŽP SR obsiahnuté v jeho ďalších oznámeniach, v ktorých MŽP SR poukazuje na Rozsudok NS SR 1SžoKS/25/2006, z ktorého vyplýva nemožnosť spätného pôsobenia novely č. 558/2001 Z.z. na právny stav a charakter ložiska a nerastu bituminózne horniny v ložisku Pinciná, pre ktorý je aplikovateľná výlučne právna úprava platná v čase vydania Osvedčenia o výhradnom ložisku Pinciná. 47. Žalovaný v odvolaní namietol, že napriek tomu, že z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca v minulosti v rokoch 2009-2015 sám ťažil vyhradený nerast bituminózne horniny (Alganit) v dobývacom priestore Pinciná na základe rozhodnutia OBÚ BB zo dňa 20.07.2009, č.1141-2240/2009 o povolení banskej činnosti, pričom povolenie na banskú činnosť sa vydáva výlučne v súvislosti s ťažbou vyhradených ložísk, pretože pri ložiskách nevyhradených nerastov sa vydávajú povolenia na činnosť vykonávanú banským spôsobom, čo v konaní nebolo spochybnené, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd dospel k opačnému záveru, že takmer 21 rokov od vydania Osvedčenia o výhradnom ložisku Pinciná a určení CHLÚ Pinciná a 16 rokov od vydania rozhodnutia o určení Pinciná pre žalovaného banská činnosť nebola začatá, žiadnemu subjektu platne povolená. Takéto skutkové zistenie je nepravdivé a je v rozpore s dôkazmi založenými v spise. Na základe uvedeného zistenia skutkového stavu okresný súd vyslovil nesprávny názor, či možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby naďalej strpel stav obmedzujúci jeho vlastnícke právo. Žalovaný tiež namietol vyjadrenie okresného súdu, podľa ktorého „z oznámenia žalovaného o spôsobe využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu a jeho stanoviska v konaní vyplýva, že žalovaný plánuje využitie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a oznámil mu svoj úmysle vstúpiť na nehnuteľnosti za účelom ťažby alginitu. Svoje oprávnenie na vstup odôvodnil ustanovením § 15 zákona o banskej činnosti, ktorá mu doposiaľ povolená nebola“. Žalovaný namietol, že tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko žalovaný neoznámil žalobcovi svoj úmysle vstúpiť na nehnuteľnosti za účelom ťažby alginitu ale predovšetkým za účelom vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach DP Pinciná a tiež za účelom ohliadky, zamerania a vyhotovenia banskomeračskej a geologickej dokumentácie, zabezpečenia banského diela a lomu, jeho udržiavania v bezpečnom stave, zriaďovania a udržovania meračských, hraničných značiek a ochranných znakov. 48. Žalovaný namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Namietol, že okresný súd aplikoval retroaktívne na vec zákon č.558/2001 Z.z., ktorým bol novelizovaný banský zákon a ktorý neustanovil normy s pôsobnosťou do minulosti. Na základe retroaktívneho použitia nesprávnej právnej normy potom okresný súd vyvodil záver, že zmenou zákonnej úpravy bol prekategorizovaný nerast bituminózne horniny nachádzajúci sa na výhradnom ložisku Pinciná z vyhradeného nerastu na vyhradený. Žalovaný poukázal na ústavnú zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem , ktorý je významnou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (Pl. ÚS 16/95). Žalovaný s poukazom na znenie § 4 Banského zákona namietol, že okresný súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 4 Banského zákona, keď si osvojil názor MŽP SR vyjadrený v oznámení - oprave, že charakter ložiska (výhradné / nevýhradné) závisí od charakteru nerastu, ktorý sa v danom ložisku nachádza. Poprel tiež, že by okresný súd správne interpretoval ust. § 15 ods. 1 Banského Zákona o banskej činnosti, pretože interpretácia súdu by fakticky oprávnenej organizácii znemožnila vykonávanie akejkoľvek činnosti smerujúcej k tomu, aby mohla kvalifikovane požiadať o vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti. Súčasťou výkladu práva by malo byť aj skúmanie významu a zmyslu normy. Okresný súd zároveň neaplikoval ust. § 15 ods. 4 Zákona o banskej činnosti, ktorý ukladá vlastníkovi dotknutých nehnuteľností povinnosť strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo poškodiť, zničiť, alebo urobiť nepoužiteľnými. 49. Žalovaný uviedol, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností: rozsudok NS SR 1SžoKS/25/2006, Rozhodnutie MŽP SR č. 74/2003-7 zo dňa 11.02.2003, Rozhodnutie OBÚ BB č. 1141-2240/2009 zo dňa 20.07.2009, návrh na uzavretie dohody o kúpe nehnuteľností adresovaný žalobcovi a oznámenia MŽP SR Oznámenie - oprava - doplnenie a Oznámenie č. 4. 50. Žalovaný namietol, že procesným postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože bol porušený princíp právnej istoty. Okresný súd v rozpore s princípom právnej istoty odignoroval právne závery NS SR a KS BB, ktoré posúdili právnu otázku významnú pre rozhodnutie okresného súdu odlišne, pričom sa vôbec nevysporiadal s odlišnou argumentáciou obsiahnutou v právoplatných rozhodnutiach NS SR a KS BB. Žalovaný zopakoval argumentáciu k aplikácii zmeny právnej úpravy vykonanej novelou Banského zákona č. 588/2001 Z.z., ktorú uviedol v konaní. Upozornil, že žalovaný legitímne očakával, že okresný súd rozhodne aj v tomto konaní vo veci samej v súlade s predošlou rozhodovacou praxou svojho nadriadeného súdu. Napriek tomu okresný súd vydal protichodné rozhodnutie, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty ako imanentnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Poukázal pritom na právny názor ÚS SR, že legitímne očakávania sú hodnotou, ktorá je ústavne chránená. V súvislosti s rozhodnutím KS BB č.k. 17Co/19/2017-205 uviedol, že voči nemu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie a i keď Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto rozhodnutí dospel k iným právnym záverom ohľadne práva žalovaného vstúpiť na nehnuteľnosti dotknuté návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vlastníctve iných osôb, umožnil žalovanému vstup na nehnuteľnosti dotknuté týmto návrhom za účelom vyznačenia hraníc dobývacieho priestoru v súlade s nariadením OBÚ BB a žiadnym spôsobom nerozporoval charakter ložiska a charakter nerastu, ktorý sa v ňom nachádza. Žalovaný označil napadnuté rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov za arbitrárne. Namietol spôsob hodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu, ktorý sa nezaoberal kľúčovými dôkazmi, ktorých vykonanie navrhol žalovaný, a z ktorých jednoznačne vyplýva, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom a nerast bituminózne horniny nachádzajúci sa na výhradnom ložisku Pinciná je vyhradeným nerastom. Rovnako prvostupňový súd vykonal len časť dôkazu oznámenia MŽP SR, pričom vybral iba tie argumenty, ktoré sú na prospech žalobcu a naopak na argumenty MŽP SR, z ktorých vyplýva, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom a nerast bituminózne horniny nachádzajúci sa na výhradnom ložisku Pinciná je vyhradeným nerastom, vôbec neprihliadol. V rozhodnutí sa nevysporiadal s skorším právnym posúdením veci Najvyšším súdom SR a Krajským súdom v banskej Bystrici, pričom tieto mohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie. Napadnutý rozsudok označil žalovaný za nepreskúmateľný, nakoľko dôvody rozhodnutia sú neúplné, nepresvedčivé, arbitrárne, nepodložené priebehom a výsledkami konania, čo zakladá zároveň inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 51. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie zastavil. Z obsahu odvolania vyplýva, že voči druhej výrokovej vete, ktorou okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, žalovaný odvolanie nepodal. 52. Žalovaný doplnil odvolanie podaním doručeným dňa 03.10.2017, v ktorom upozornil na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej bystrici č.k. 24S/89/2016-145 a 23S/141/2003-80, v ktorých Krajský súd posúdil totožné otázky, ktorými sa zaoberal okresný súd odlišne od súdu prvého stupňa. 53. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nakoľko väčšina rozhodnutí, na ktoré v odvolaní poukázal žalovaný je súčasťou súdneho spisu a žalobca sa v rámci tohto konania už k predmetným listinným dôkazom vyjadril, v celom rozsahu sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. V súvislosti s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2015, sp.zn. 6Sžo/94/2014 žalobca poukázal na to, že žalovaný ho interpretuje spôsobom, že nikdy nemohlo dôjsť k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná (ďalej len „DP Pinciná") na žalobcu. Skutočnosť je však taká, že správny akt, ktorým bol DP Pinciná určený žalobcovi doteraz nebol zákonné zrušený, resp. nebolo rozhodnuté o jeho nezákonnosti. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2015, sp.zn. 6Sžo/94/2014 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4S/334/2010-355, 4S/4/2012, 4S/5/2012, 46/6/2012, 6S/296/2013 zo dňa 21.02.2014 tak, že oznámenie Hlavného banského úradu (ďalej len „HBÚ") č. 184-2137/2010 zo dňa 27.10,2010, oznámenie OBÚ Č. 288-3269/2010-1 zo dňa 28.10.2010, oznámenie HBÚ Č. 1499-2285/2010 zo dňa 24.11.2010, oznámenie OBÚ 288-3645/2010 zo dňa 18.02.2011 a oznámenie HBÚ Č. 386-1089/2011 zo dňa 24.05.2011 boli zrušené a vec bola vrátená Hlavnému banskému úradu na ďalšie konanie. Zrušenie správneho aktu o prevode DP Pinciná na žalobcu resp. prevod DP Pinciná na žalovaného nebolo predmetom výrokovej časti tohto Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2015, sp.zn. 6Sžo/94/2014. Zároveň má žalobca za to, že predloženie Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.02.2006, sp. zn. 23S/141/2003-80 žalovaným (v rámci doplnenia odvolania zo dňa 29.09.2017) je bezpredmetné, nakoľko ide o rozsudok, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.2007, sp.zn. 1 SžoKS 25/2006, ktorý bol súčasťou súdneho spisu (zároveň žalovaným duplicitne predložený v Odvolaní). Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie bol s právnym názorom Najvyššieho súdu SR (ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedeným v Rozsudku zo dňa 08.02.2006) oboznámený. Pre úplnosť žalobca uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vôbec nespochybnil platnosť a účinnosť Osvedčenia Ministerstva životného prostredia SR č. 3.3/1000-95 zo dňa 09.02.1996 ani rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 1852/465/Bu-021998 zo dňa 21.12.2001 o určení DP Pinciná. 54. Vo vzťahu k Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.08.2017, sp, zn. 24S/89/2016 žalobca poukázal na skutočnosť, že konanie o preskúmanie zákonnosti oznámenia č. 1-1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o zrušení zápisu prevodu DP Pinciná na žalobcu v evidencii dobývacích priestorov (ďalej len „oznámenie zo dňa 09.05.2016" v príslušnom gramatickom tvare) nie je právoplatne ukončené. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že posúdenie zákonnosti oznámenia zo dňa 09.05.2016 neovplyvňuje výsledok tohto konania, nakoľko súd prvej inštancie mal pri vydaní Rozsudku vedomosť o prebiehajúcom konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia zo dňa 09.05.2016 (žalobca túto skutočnosť uviedol v bode 1.1 repliky). V opačnom prípade by súd prvej inštancie prerušil toto konanie do času, kým by konanie o preskúmanie zákonnosti oznámenia zo dňa 09.05.2016 nebolo právoplatne ukončené. 55. K dotknutým nehnuteľnostiam a k riešeniu stretu záujmov žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného v odvolaní je založená na tom, že nerast bituminózne horniny považuje za vyhradený nerast. Súd prvej inštancie však v rozsudku dospel k záveru, že nerast bituminózne horniny je nevyhradený nerast. Žalobca sa s týmto právnym názorom stotožnil a argumentáciu žalovaného uvedenú odvolaní označil za bezpredmetnú. Žalobca považoval závery súdu prvej inštancie za správne a zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní, že žalovaný v podanom odvolaní nesprávne interpretuje skutočnosti z ním citovaných právnych aktov a zamieňa pojem výhradného ložiska a pojem vyhradeného nerastu, ktoré však nie sú identické a že žiadnym správnym aktom a ani žiadnym rozhodnutím nebolo zrušené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, ktorým Ministerstvo životného prostredia SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom. Nad rámec toho doplnil, že argumentácia žalovaného, že neexistovali pochybnosti, pri ktorých má Ministerstvo životného prostredia SR rozhodovať v zmysle § 3 ods. 3 Banského zákona o tom, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom nemôže obstáť, nakoľko tieto pochybnosti jednoznačne existovali, a to predovšetkým z dôvodu novely Banského zákona s účinnosťou od 01.01.2002, ktorou došlo k zmene § 3 ods. 1 písm. b) Banského zákona , v zmysle ktorého sú vyhradenými nerastmi „všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny vhodné na energetické využitie." Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že výlučne Ministerstvo životného prostredia SR rozhoduje pri pochybnostiach o charaktere nerastu. Na posúdenie charakteru nerastu pri pochybnostiach nie je v žiadnom prípade oprávnený Hlavný banský úrad. Z tohto dôvodu považuje žalobca argumentáciu žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu Hlavného banského úradu č, 227/2002 -5 zo dňa 18.07.2003, ktorým Hlavný banský úrad skonštatoval že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je aj po zmene Banského zákona s účinnosťou od 01.01.2002 výhradným ložiskom, za právne irelevantnú. Uviedol, že neobstojí ani argumentácia Žalovaného o automatickom zrušení skoršieho rozhodnutia vydaním staršieho, keďže Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003 bolo vydané vo veci osvedčenia o výhradnom ložisku a nie vo veci skúmania skutočnosti, či sa jedná o vyhradený resp. nevyhradený nerast. 56. V súvislosti s povinnosťami, ktoré žalovanému podľa jeho názoru vyplývajú z Banského zákona žalobca zopakoval argumenty, ktoré uviedol v konaní. V súvislosti so snahou žalovaného riešiť stret záujmov žalobca potvrdzuje, že žalovaný síce doručil žalobcovi dva návrhy dohody, avšak z navrhovaných podmienok je zrejmé, že tieto návrhy boli len formálne, aby mohol žalovaný deklarovať, že sa stret záujmov snaží riešiť. Podmienky navrhnuté žalovaným boli však neprimerané, preto žalobca tieto návrhy jednoducho neakceptoval. Tvrdenie žalovaného, že žalobca účelovo ignoruje návrhy žalovaného žalobca v celom rozsahu odmieta. Naopak, žalobca sa sám snažil stret záujmov riešiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že zaslal žalovanému návrh dohody, ktorý však žalovaný odmietol a v žiadnom smere sa žalovaný nesnažil hľadať kompromis, aby bolo možné vyriešiť stret záujmov. 57. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v rámci podaného odvolania snažil spochybniť oznámenia, ktoré boli na žiadosť súdu prvej inštancie zo dňa 24.04.2017 vydané Ministerstvom životného prostredia SR, sekciou legislatívy a práva (tj. oznámenie - oprava zo dňa 24.05.2017, oznámenie - oprava - doplnenie zo dňa 06.06.2017 a oznámenie zo dňa 12.06.2017). Podľa názoru žalovaného boli tieto oznámenia „vydané vecne a funkčne nekompetentným útvarom MŽP SR," pričom vecne a funkčne príslušný má byť sekcia geológie a prírodných zdrojov , ktorá v súvislosti so žiadosťou súdu prvej inštancie zo dňa 24.04.2017 vydala oznámenie zo dňa 04.05.2017, polemiku žalovaného považoval za účelovú s cieľom spochybniť oznámenia Ministerstva životného prostredia vydané sekciou legislatívy a práva (tj. oznámenie - opravu zo dňa 24.05,2017, oznámenie - oprava - doplnenie zo dňa 06.06.2017 a oznámenie zo dňa 12.06.2017). Vychádzajúc z článku 8 písm. b) Podpisového poriadku Ministerstva životného prostredia SR „generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva po predchádzajúcom odporúčaní vedúcim služobného úradu schvaľuje a podpisuje vyjadrenia k žalobám a iným návrhom alebo podaniam v súlade s príslušnými právnymi predpismi". Citované ustanovenie neznamená, že sekcia legislatívy a práva nemôže spolupracovať s ostatnými sekciami Ministerstva životného prostredia SR pri podaní vyjadrení resp. podaní na súd. 58. Žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.01.2017 sp.zn. 41 Cob/358/2016, ktorým súd zmenil Uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 21.10.2016, sp.zn. 14C/115/2016-32 tak, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo podaniu žaloby o splnenie povinnosti zo dňa 02.01.2017 v predmetnom konaní). V súvislosti s týmto rozhodnutím konštatoval súd prvej inštancie existenciu určitej názorovej nejednotnosti. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní o nariadení neodkladného opatrenia pri ďalších vlastníkoch nehnuteľností v DP Pinciná uložil žalovanému (spoločnosti GEOCOMPLEX, a.s.) povinnosť zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti) a v odôvodnení Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.02.2017, sp.zn. 17Co/19/2017 konštatoval, že „Do vlastníckeho práva možno zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe zákonného ustanovenia, ktoré vždy stanovuje konkrétne podmienky; v danom prípade sa vyžaduje povolenie príslušnej banskej činnosti." S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje Rozsudok za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. 59. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že žalovaný v odvolaní neuviedol, v akom rozsahu ho napáda, teda proti ktorému z troch samostatných výrokov okresného súdu podal odvolanie. Uviedol, že žalovaný neuviedol argumenty k námietke že súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Tvrdenie žalovaného, že súd vyhodnotil niektoré dôkazy vo väčšej váhe ako iné nemôže zakladať odvolací dôvod a ide iba o kritiku súdom vykonaného dokazovania. Upozornil, že pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania žiadna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania, čo vyplýva zo zápisnice aj zo zvukového záznamu z pojednávania. 60. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 61. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní, z ktorého vyplýva, že napáda všetky tri výroky, teda rozsudok ako celok. K skutkovému stavu uviedol, že právne postavenie žalovaného ako organizácie oprávnenej na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná (DP Pinciná) vyplýva z § 24 ods. 1 Banského zákona, podľa ktorého „Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Keďže žalovaný je držiteľom banského oprávnenia a zároveň bol žalovanému určený DP Pinciná, niet pochybností o tom, že žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v DP Pinciná. Právo na dobývanie je určitou formou licencie, ktorú udelila Slovenská republika ako vlastník nerastného bohatstva žalovanému. Pre úplnosť žalovaný poukázal na to, že v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Banského zákona je žalovaný organizáciou, ktorej prináležalo prednostné právo na určenie DP Pinciná. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP SR") č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993 bolo žalovanému určené prieskumné územie Pinciná - bituminózne horniny na vykonávanie geologického prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu bituminózne horniny a žalovaný vykonal predmetný prieskum na vlastné náklady. 62. Žalovaný uviedol, že k právnemu postaveniu žalovaného sa viažu práva a povinnosti žalovaného, ktoré mu priznáva a ukladá Banský zákon, Zákon o banskej činnosti a súvisiace právne predpisy. Žalobca opätovne polemizuje s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR") vyjadrenom v rozsudku NS SR zo dňa 24.06.2015, sp.zn. 6Sžo/94/2014 (ďalej aj „Rozsudok NS SR 6Sžo/94/2014"). Vo vzťahu k Rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžo/94/2014 Žalobca uvádza, že „..žalovaný ho interpretuje spôsobom, že nikdy nemohlo dôjsť k prevodu DP Pinciná na žalobcu". Pripomenul, že k uvedenému argumentu žalobcu sa vyjadril už vo svojom vyjadrení zo dňa 20.03.2017 k replike žalobcu (viď článok 111 písm. a) vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.03.2017) a zdôraznil, že nejde o jeho interpretáciu Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014, ale o právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým je Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici (ďalej aj „OBÚ BB") ako aj Hlavný banský úrad (ďalej aj „HBU") viazaný pri ďalšom rozhodovaní o určení DP Pinciná a ktorý je výsledkom preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu. Najvyšší súd SR v rámci preskúmacieho konania riešil otázku existencie / zániku oprávnenia žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná a dospel k záveru, že „.. Použitie ustanovenia zákona v rozpore s jeho znením je samostatným dôvodom kvalifikácie rozhodnutia ako nezákonného. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 27 ods. 13, písm. a/ banského zákona účinného od 01.06.2007 nebolo možné použiť (spätne) na právne vzťahy žalobcu vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia. V dôsledku toho ani nemohlo zaniknúť oprávnenie žalobcu (spoločnosti GEOCOMPLEX , ktorá v tomto konaní vystupuje na strane žalovaného) na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná na základe § 27 ods. 13, písm. a/ banského zákona účinného od 01.06.2007 preto, že nezačal výhradné ložisko dobývat'. V nadväznosti na uvedené potom nemohlo ani byť začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, pretože oprávnenie žalobcu (spoločnosti GEOCOMPLEX) na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Pinciná nezaniklo. Bolo (je) teda právne vylúčené to, aby došlo k prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na tretiu osobu (inú organizáciu) v rámci výberového konania, konkrétne na účastníka" (spoločnosť SŤS, ktorá v tomto konaní vystupuje na strane žalobcu). 63. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že „...V čase, keď žalobca (spoločnosť GEOCOMPLEX) podával žiadosť o určenie dobývacieho priestoru a ani v čase, keď bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, neexistoval žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by spájal zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote. Preto je vylúčené, aby takáto podmienka bola aplikovaná spätne na konanie, ktoré bolo začaté (a v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru) za iného právneho stavu vid str. 23 Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo/94/2014)... keď banský úrad konať mal a mohol, nekonal a oprávnenie k dobývaciemu priestoru žalobcovi (spoločnosti GEOCOMPLEX) nezrušil podľa § 27 ods. 12 banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007. Tým banský úrad stratil možnosť oprávnenie na dobývanie žalobcovi (spoločnosť GEOCOMPLEX) zrušiť". Na základe uvedeného dospel NS SR k jednoznačnému záveru, že oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo. 64. Predpokladom začatia výberového konania o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu v zmysle § 27a ods. 1 Banského zákona je, že zanikli práva organizácie (ktorej bol určený dobývací priestor) podľa § 27 ods. 13 Banského zákona. Podmienka začatia výberového konania o prevod DP Pinciná splnená nebola a k prevodu DP Pinciná na žalobcu nikdy nemohlo dôjsť, keďže žalovanému nikdy oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo, pretože (i) všeobecne záväzné právne predpisy v rozhodnom období nespájali bez ďalšieho zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote a (ii) keďže OBÚ BB v rozhodnom období oprávnenie žalovaného na dobývanie nezrušil podľa § 27 ods. 12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007, OBÚ BB možnosť zrušiť žalovanému oprávnenie na dobývanie stratil, keďže neskoršia právna úprava mu túto možnosť už nedáva. 65. Najvyšší súd SR vzal na vedomie aj skutočnosti že žalobca tvrdil existenciu svojich práv k DP Pinciná na základe výsledkov výberového konania a zápisom v evidencii dobývacích priestorov a konštatoval , že „... Ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky poskytol ochranu účastníkovi (žalobcovi v tomto konaní) úkor žalobcu (žalovaný v tomto konaní) poskytol by v podstate ochranu nezákonnému stavu a ak účastníkovi (t.j. žalobcovi vzniklo nejaké právo, tak by poskytol ochranu právam, ktoré vznikli nelegálne, čo nie je v právnom štáte možné a nie je ani v súlade s podstatou správneho súdnictva.". 66. Najvyšší súd SR teda vyslovil pre OBÚ BB a HBÚ záväzný právny názor, podľa ktorého žalovanému oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo a že oprávnenie žalobcu dobývať v DP Pinciná vzniklo nelegálne, resp. že prevodom DP Pinciná na žalobcu vznikol nezákonný stav. 67. Žalovaný uviedol, že žalobca ďalej nesprávne uvádza, že nedošlo k zrušeniu správneho aktu, ktorým bol DP Pinciná určený žalobcovi. Takéto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko DP Pinciná nebol žalobcovi určený na základe správneho aktu (teda ani nemohol byť zrušený správny akt, ktorý nikdy nebol vydaný), ale na základe právnej skutočnosti, ktorou bol úspech vo výberovom konaní o prevod DP Pinciná, ktoré bolo Najvyšším súdom SR vyhodnotené ako nezákonné. Prevod dobývacieho priestoru realizuje Obvodný banský úrad v zmysle § 27a ods. 7 Banského zákona vykonaním zápisu do evidencie dobývacích priestorov (a nie vydaním správneho aktu o prevode dobývacieho priestoru), čo oznámi organizácii, na ktorú previedol dobývací priestor. 68. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že nebolo zrušené oznámenie OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu (ktoré nemá povahu správneho aktu a nemá právotvorné účinky), tak zrušenie tohto oznámenia ani nebolo potrebné, keďže Rozsudkom NS SR 6Sžo/94/2014 vrátil Najvyšší súd SR vec do stavu pred oznámením OBÚ BB č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008 o zániku oprávnenia žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná. Vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR v Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nezaniklo a nemohlo byť teda ani začaté výberové konanie o prevod oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná ani prevod oprávnenia na inú organizáciu, potom všetky úkony súvisiace s prevodom oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná na žalobcu sú nezákonné a preto od začiatku neplatné, vrátane oznámenia OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu. Preto nie je daný dôvod na zrušenie oznámenia OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu, pretože k prevodu DP Pinciná došlo v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu, prevod DP Pinciná na žalobcu je od počiatku neplatný, vzhľadom na čo ani oznámenie OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu nevyvoláva žiadne právne účinky. Bez ohľadu na to, že oznámenie OBÚ BB č. 678-3580/2008 o zápise prevodu DP Pinciná v prospech žalobcu nebolo zrušené, oprávnenie žalobcu na dobývanie výhradného ložiska v DP Pinciná nemôže stále trvať, keďže podľa názoru NS SR toto ani nikdy nemohlo vzniknúť. Uvedený záver je premietnutím zásady „ex iniuria non oritur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený a nespôsobuje žiadne právne následky: DP Pinciná nemôže byt' súčasne určený viacerým subjektom. Pokiaľ nikdy nezaniklo oprávnenie žalovaného na dobývanie DP Pinciná, potom nikdy ani nemohlo toto právo vzniknúť žalobcovi. 69. Pokiaľ ide o rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „Odvolací súd") zo dňa 08.02.2006, sp.zn. 23S/141/2003-80 a zo dňa 17.08.2017, sp.zn. 24S/89/2017, ich predloženie nepovažuje žalovaný za bezpredmetné. Rozsudkom zo dňa 08.02.2006, sp.zn. 23S/141/2003-80 žalovaný poukázal na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Odvolacieho súdu a predovšetkým na to, že Prvostupňový súd sa v otázke charakteru ložiska Pinciná zásadným spôsobom odchýlil od právneho názoru Najvyššieho súdu SR (prezentovanom v rozsudku NS SR zo dňa 16.05.2007, sp.zn. 1SžoKS 25/2006) a právneho názoru Odvolacieho súdu bez toho, aby sa argumentačne vysporiadal so skorším právnym názorom súdov vyššieho stupňa, ktoré riešili rovnakú právnu otázku. Vo vzťahu k rozsudku Odvolacieho súdu zo dňa 17.08.2017, sp.zn. 24S/89/2017 žalobca nesprávne uvádza, že konanie o preskúmanie zákonnosti oznámenia č. 1-1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o zrušení zápisu prevodu DP Pinciná na žalobcu v evidencii dobývacích priestorov nie je právoplatne ukončené. Rozsudok Odvolacieho súdu zo dňa 17.08.2017, sp.zn. 24S/89/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2017. Prípadné podanie kasačnej sťažnosti má charakter „mimoriadneho" opravného prostriedku a nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia napadnutého kasačnou sťažnosťou. Právny názor Odvolacieho súdu v predmetnom rozsudku vyvracia polemiku žalobcu ohľadom interpretácie a záväznosti Rozsudku NS SR 6Sžo/94/2014. Odvolací súd v predmetnom rozsudku vyriešil právnu otázku súvisiacu s právnym postavením žalovaného ako organizácie, ktorej je platne určený DP Pinciná. S tým nepochybne súvisí aj existencia práv a povinností žalovaného vo vzťahu k DP Pinciná, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Pre úplnosť poukazujeme na to, že prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je fakultatívnym úkonom konajúceho súdu. 70. K otázke riešenia stretu záujmov a k výkladu § 15 Zákona o banskej činnosti žalovaný zotrval na svojej argumentácii ktorú uviedol v predchádzajúcich podaniach. 71. Vo vzťahu k charakteru nerastu bituminózne horniny v DP Pinciná žalovaný v celom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nerast bituminózne horniny, nachádzajúci sa v DP Pinciná, je vyhradeným nerastom. K vyjadreniam žalobcu uviedol, že žalobca na jednej strane potvrdzuje, že Osvedčenie MŽP SR č. 3.3/1000-95 zo dňa 09.02.1996 (ďalej aj „Osvedčenie") o tom, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny, je platné, na druhej strane však opomína skutočnosť že zároveň platia všetky skutočnosti v Osvedčení uvedené, tj., že i) ložisko Pinciná je výhradným ložiskom a (ii) nerast bituminózne horniny, ktorý sa v ňom nachádza, je vyhradený nerast. Uvedené skutočnosti, t.j. charakter ložiska Pinciná a charakter nerastu, boli de facto potvrdené rozhodnutím MŽP SR zo dňa 11.02.2003, č. 74/2003-7, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MŽP SR o zrušení Osvedčenia. MŽP SR teda následne, takmer 6 mesiacov po vydaní rozhodnutia MŽP SR (zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7) o tom, že nerast bituminózne horniny je nevyhradeným nerastom, vydalo rozhodnutie, ktorým opätovne potvrdilo platnosť všetkých skutočností uvedených v Osvedčení, vrátane charakteru nerastu nachádzajúceho sa vo výhradnom ložisku Pinciná. Rozhodnutie MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7 označil žalovaný za retroaktívne a prekonané neskoršími správnymi aktmi MŽP SR (najmä rozhodnutím MŽP SR č. 74/2003 - 7 zo dňa 11.02.2003, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MŽP SR č. 69/2002 - 7 zo dňa 04.02.2002 o zrušení Osvedčenia), správnymi aktmi HBÚ (najmä rozhodnutím HBÚ Č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001 o určení DP Pinciná pre spoločnosť GEOCOMPLEX) a rozsudkom NS SR zo dňa 16.05.2007, sp.zn. 1SžoKS 25/2006 (ďalej aj „Rozsudok NS SR 1SžoKS 25/2006"), vzhľadom na čo má za to, že jeho následky boli zrušené. Žalobca sám Rozhodnutie MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7 o tom, že nerast bituminózne horniny v DP Pinciná je nevyhradeným nerastom, ignoroval a požiadal v roku 2008 o povolenie banskej činnosti, ktoré sa vyžaduje na dobývanie výhradného ložiska vyhradeného nerastu. NS SR v Rozsudku NS SR 1SžoKS 25/2006 konštatoval, že zákon č. 558/2001 Z.z., ktorým sa novelizoval Banský zákon, neustanovil normy s pôsobnosťou do minulosti, teda nemá retroaktívnu pôsobnosť a že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 558/2001 Z.z., ktorým sa menil Banský zákon, nevyplýva spätné pôsobenie meniaceho ustanovenia § 3 ods. 1, písm. b). Uvedený stav a charakter nerastu v DP Pinciná potvrdilo MŽP SR aj vydaním vyhlášky MŽP SR č. 33/2015 Z.z. (ďalej aj „Vyhláška"), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Banského zákona. Alginit je v prílohe č. 2 Vyhlášky uvedený ako vyhradený nerast. Výhradné ložisko bituminóznych hornín (alginit) v DP Pinciná je v súčasnosti jediným známym a preskúmaným ložiskom alginitu v Slovenskej republike. Pokiaľ teda MŽP SR v prílohe č. 2 Vyhlášky uvádza alginit ako vyhradený nerast, potom nemôže ísť o žiaden iný alginit ako o alginit nachádzajúci sa v DP Pinciná. V tejto súvislosti žalovaný bližšie odkazuje na článok IV bod 4.2 Odvolania žalovaného. Vzhľadom na existenciu platného a účinného Osvedčenia a skutočnosť, že novela Banského zákona č. 558/2001 Z.z. neustanovila normy s pôsobnosťou do minulosti, neboli dané objektívne pochybnosti o charaktere nerastu nachádzajúceho sa vo výhradnom ložisku Pinciná. MŽP SR rozhodnutím zo dňa 11.02.2003, č. 74/2003-7, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MŽP SR o zrušení Osvedčenia, potvrdilo platnosť Osvedčenia, v ktorom je výslovne uvedené, že nerast bituminózne horniny nachádzajúci sa vo výhradnom ložisko Pinciná, je vyhradeným nerastom. Osvedčenie o výhradnom ložisku Pinciná v sebe implikuje aj rozhodnutie MŽP SR o charaktere nerastu nachádzajúceho sa na výhradnom ložisku Pinciná. Vydaním neskoršieho rozhodnutia MŽP SR zo dňa 11.02.2003 č. 74/2003-7 došlo s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS 118/2013 zo dňa 22.11.2014 k zrušeniu následkov rozhodnutia MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7. 72. Vo vzťahu k oznámeniam MŽP SR a ich právnej relevancii odkázal žalovaný v celom rozsahu na svoju argumentáciu v článku IV bod 4.3 Odvolania. Uviedol, že v tejto súvislosti je podstatnou skutočnosť, že Prvostupňový súd mal v čase vydania napadnutého rozsudku k dispozícii všetky štyri oznámenia MŽP SR), bez akéhokoľvek odôvodnenia založil svoje rozhodnutie výlučne na Oznámení - oprave a vôbec nezohľadnil ďalšie argumenty MŽP SR obsiahnuté v jeho ďalších oznámeniach, v ktorých MŽP SR poukazuje najmä na už vyššie uvedený Rozsudok NS SR 1SžoKS 25/2006, z ktorého vyplýva nemožnosť spätného pôsobenia novely č. 558/2001 Z.z. na právny stav a charakter ložiska a nerastu bituminózne horniny v ložisku Pinciná, pre ktorý je aplikovateľná výlučne právna úprava platná v čase vydania Osvedčenia o výhradnom ložisku Pinciná a vzhľadom na čo MŽP SR uvádza alginit v prílohe č. 2 Vyhlášky ako vyhradený nerast a eviduje na svojej webovej stránke bituminózne horniny nachádzajúce sa v DP Pinciná ako výhradné ložisko vyhradeného nerastu. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu ohľadom charakteru nerastu nachádzajúceho sa na výhradnom ložisku Pinciná, nakoľko založil svoje rozhodnutie len na čiastkovom stanovisku MŽP SR. V ostatnom žalovaný zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. 73. K predchádzajúcim rozhodnutiam odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že odvolací súd vo vzťahu k otázke vstupu na dotknuté nehnuteľnosti a otázke charakteru nerastu v DP Pinciná vyslovil v uznesení zo dňa 23.01.2017, sp.zn.41Cob/358/2016 (ďalej aj „Uznesenie KS BB") právny názor, podľa ktorého §15 ods. l Zákona o banskej činnosti umožňuje žalovanému vstup na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v DP Pinciná za účelom vyznačenia hraníc DP Pinciná a ďalej skonštatoval, že „Odvolací súd má za to, že bituminózne horniny (Alqinit) je vyhradeným nerastom, teda v zmysle článku IV. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sú nerastným bohatstvom patriacim do vlastníctva Slovenskej republiky. Je pravdou, že predmetom ústavnoprávnej ochrany je aj vlastnícke právo navrhovateľa, avšak v danom prípade je nesporné, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľa sú v dobývacom priestore Pinciná, ktorý bol určený ako chránené ložiskové územie, a preto navrhovateľ, ako vlastník týchto pozemkov si musel a musí byť vedomý, že vlastní pozemky, na ktorých bude musieť strpieť isté zásahy a obmedzenia." Predmetné konanie o nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo tomuto konaniu vo veci samej, pričom Prvostupňový súd, hoci mu bol známy právny názor Odvolacieho súdu ohľadom totožnej otázky, túto posúdil zásadne odlišne ako jeho nadriadený súd, pričom sa vôbec argumentačne nevysporiadal s právnym názorom Odvolacieho súdu uvedeným v Uznesení KS BB. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením Krajského súdu BB, sa žalobca domáhal toho istého nároku, medzi tými istými účastníkmi, za nezmenených skutkových okolností ako na základe žaloby v tomto konaní. Vo vzťahu k uzneseniu Odvolacieho súdu zo dňa 28.02.2017, sp.zn. 17Co/19/2017, ktoré sa týkalo iných vlastníkov nehnuteľnosti v DP Pinciná, žalovaný poukázal na to, že odvolací súd v predmetnom uznesení nespochybnil charakter nerastu v DP Pinciná ako vyhradeného nerastu a povolil žalovanému vstup na nehnuteľnosti za účelom vyznačenia hraníc DP Pinciná v súlade s názorom OBÚ BB vyjadrenom v Rozhodnutí OBÚ BB zo dňa 07.10.2016, č. 1-2724/2016. 74. Žalobca v duplike uviedol, že nakoľko sa k argumentácii žalovaného už vyjadril v predchádzajúcich vyjadreniach, v celom rozsahu sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. 75. V súvislosti s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.08.2017, sp. zn. 24S/89/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2017, žalobca uviedol, že proti predmetnému rozsudku podal kasačnú sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zároveň, ako už uviedol žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.10.2017, bez ohľadu na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.08.2017, posúdenie zákonnosti oznámenia zo dňa 09.05.2016 žiadnym spôsobom neovplyvňuje výsledok tohto konania. 76. K otázke riešenia stretu záujmov zotrval žalobca na predchádzajúcich tvrdeniach. Uviedol, že žalovaným predložené návrhy dohody, ktorými žalovaný deklaruje údajnú snahu riešiť stret záujmov so žalobcom, obsahovali neprimerané podmienky. Žalovaný pritom už pri zasielaní návrhu dohody zo dňa 25.10.2016 ako aj návrhu dohody zo dňa 22.11.2016 vedel, že navrhované podmienky sú pre žalobcu neprijateľné, keďže navrhovaná cena predstavovala len zlomok ceny, na ktorej sa v minulosti žalobca a žalovaný takmer dohodli (pre porovnanie v rámci mimosúdnych rokovaní medzi žalobcom a žalovaným bola navrhovaná odplata za prevod obchodného podielu v spoločnosti žalobcu vo výške 4 milióny Eur). S ohľadom na tieto skutočnosti, nemožno návrhy dohody zo strany žalovaného (zo dňa 25.10.2016 a 22.11.2016) označiť inak ako formálne. Inak povedané, predmetné návrhy neboli „spôsobilé" na riešenie stretu záujmov. 77. K charakteru nerastu bituminózne horniny v dobývacom priestore Pinciná žalobca uviedol, že vyriešenie otázky charakteru nerastu bituminózne horniny v dobývacom priestore Pinciná bolo nepochybne dôležité pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že nerast, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobou je prekategorizovaný na tzv. nevyhradený, t.j. nerast vo vlastníctve vlastníka pozemku (stav vyplýva jednak z platnej právnej úpravy, ako aj z rozhodnutia ministerstva životného prostredia). Podľa názoru súdu právny názor vyslovený ministerstvom životného prostredia, v zmysle ktorého charakter ložiska je určovaný charakterom nerastu v tomto ložisku sa nachádzajúcom je správny. Žalobca sa s týmto právnym názorom stotožnil a označil ho za správny. Opätovne pritom poukázal na to, že rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, ktorým Ministerstvo životného prostredia SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom nebolo žiadnym správnym aktom a ani žiadnym rozhodnutím zrušené. Z tohto dôvodu záver, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom nemení ani skutočnosť, že alginit je v prílohe Vyhlášky č. 33/2015 Z.z. uvedený ako vyhradený nerast. Charakter nerastu bituminózne horniny v DP Pinciná ako nevyhradeného nerastu opätovne potvrdilo Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia legislatívy a práva vydaním nasledovných oznámení, a to oznámenie - oprava zo dňa 24.05.2017, oznámenie - oprava - doplnenie zo dňa 06.06.2017 a oznámenie zo dňa 12.06.2017. Hoci sa žalovaný snažil účelovo spochybniť tieto oznámenia, jeho polemika o vydaní predmetných oznámení vecne a funkčne nekompetentným útvarom MŽP SR, nemôže obstáť s ohľadom na článok 8 písm. b) Podpisového poriadku Ministerstva životného prostredia SR generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva po predchádzajúcom odporúčaní vedúcim služobného úradu schvaľuje a podpisuje vyjadrenia k žalobám a iným návrhom alebo podaniam v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 78. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 79. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca je podľa LV č. XXX, okres B., obec G., k.ú. G. vlastníkom parc. č. XXX/XX o výmere 10287 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXX/XX o výmere 17652 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/XX o výmere 65324 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/XX o výmere 2900 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/XX o výmere 65198 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. XXX/XX o výmere 4095 m2 - ostatné plochy. 80. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 06.05.1996 pod č. 1261/631.2/ Bo-Oz/1996 bolo určené chránené ložiskové územie na zabezpečenie ochrany výhradného ložiska bituminóznych hornín proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania. 81. Z Rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 21.12.2001 pod č. 1852/465/ Bu-Oz/1998 vyplýva, že Obvodný banský úrad určil pre právnickú osobu GEOCOMPLEX, a.s., so sídlom v Bratislave dobývací priestor - Pinciná o plošnom rozsahu 266968 m2 pre druh nerastu, na dobývanie ktorého sa určil dobývací priestor - bituminózne horniny. Určením dobývacieho priestoru do "Pinciná" vzniká organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava v zmysle ust. § 24 ods. 1 banského zákona oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín. 82. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2002 pod č. 395/2002-7 bolo rozhodnuté, že nerast bituminózne horniny Pinciná je nevyradeným nerastom. V odôvodnení rozhodnutia Ministerstvo životného prostredia mimo iné uvádza, že dňa 01.januára 2002 nadobudla účinnosť novela banského zákona, zákon č. 558/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa banský zákon, ktorá zmenila rozsah vyhradených nerastov. Vyhradeným nerastom sú podľa novelizovaného znenia § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona iba "bituminózne horniny vhodné na energetické využitie". Nakoľko na ložisku Pinciná boli schválené zásoby bituminóznych hornín pre využitie na poľnohospodárske účely, je ložisko Pinciná od 1.januára 2002 ložiskom nevyhradeného nerastu a nerast bituminózne horniny na ložisku je nevyhradeným nerastom. 83. Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 6.3/1131-93 zo dňa 12. novembra 1993 bolo určené prieskumné územie Pinciná - bituminózne horniny pre žalovaného GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava. rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR z 29.11.1995 opätovne pre žalovaného. 84. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 09.02.1996 pod č. 3.3/1000-95 (č.l. 86 spisu) vydalo Osvedčenie o výhradnom ložisku Pinciná pre vyhradený nerast bituminózne horniny s tým, že ložisko je výhradným ložiskom. 85. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 21.12.2001 pod č. 1852/465/Bu- Oz/1998 bol určený dobývací priestor pre právnickú osobu GEOCOMPLEX, a.s. pre dobývací priestor Pinciná. 86. Obvodný banský úrad v Bratislave rozhodnutím z 21.apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.apríla 2015 pod č. 488-1163/2015 (č.l. 94 spisu) vydal Banské oprávnenie pre právnickú osobu GEOCOMPLEX, a.s. pre činnosť, pre ktorú sa vydáva banské oprávnenie, a to otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, zriaďovanie, zabezpečovania a likvidácia banských diel a lomov, úprava a zušľachťovanie nerastov, zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk, dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovaniach nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. 87. Z oznámenia o vykonaní zmien v evidencii dobývacích priestorov Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 09.mája 2016 pod č. 1-1526/2016 (č.l. 126) vyplýva, že Obvodný banský úrad na základe Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Sžo/94/2014 zo dňa 24.06.2015 oznamuje, že zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis prevodu priestoru Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s r.o., Lučenec a v platnosti zostáva zápis o určení dobývacieho priestoru Pinciná v prospech organizácie GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná. 88. Rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 07.októbra 2016 pod č. 1-2724/2016 (č.l. 138) bolo nariadené organizácii GEOCOMPLEX, a.s. vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru Pinciná. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zrušením zápisu prevodu dobývacieho priestoru Pinciná na organizáciu Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o., Lučenec bola vec vrátená do stavu pred oznámením o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava, teda do stavu pred 3.aprílom 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že od uvedeného dátumu prešla dlhšia doba a došlo aj k zmene vlastníkov nehnuteľností v dobývacom priestore Pinciná, Obvodný úrad v Banskej Bystrici nariadil opätovné vyznačenie hraníc dobývacieho priestoru Pinciná hraničnými značkami, aby bolo možné jednoznačne určiť vlastníkov nehnuteľností dotknutých určeným dobývacím priestorom. 89. Zo stanoviska Hlavného banského úradu zo dňa 26.01.2017 pod č. 119-131/2017 (č.l. 231) vyplýva, že Hlavný banský úrad je toho názoru, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je jednoznačne výhradným ložiskom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje osvedčenie o výhradnom ložisku vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 3.3/1000-95 z 09.02.1996. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je ochrana výhradného ložiska zabezpečená určeným chráneným ložiskovým územím rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1621/631.2/Bo-Oz/1996 zo 06.05.1996. Na dobývanie výhradného ložiska Pinciná bol určený dobývací priestor Pinciná rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz/1998 z 21.12.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2003 organizácii GEOCOMPLEX, a.s., Bratislava. Hlavný banský úrad je toho názoru, že osvedčenie Ministerstva životného prostredia SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná z 09.02.1996 je platné a právne účinné. Aj keď osvedčenie Ministerstva životného prostredia č. 3.3/1000-95 z 09.02.1996 bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 69/02-7 zo 04.02.2002, následne bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR č. 74/2003-7 z 11.02.2003. Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo 06.05.1996 o určení chráneného ložiskového územia Pinciná je platné a účinné a nie je ho možné zrušiť žiadnym z opravných prostriedkov. Rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici pod č. 1261/631-2/ Bo-Oz/1996 zo 06.05.1996 o určení chráneného ložiskového územia Pinciná zabezpečuje ochranu výhradného ložiska Pinciná. Ložisko bituminóznych hornín Pinciná je jednoznačne výhradným ložiskom v zmysle vyššie uvedených zdôvodnení, teda aj nerast, ktorý tvorí toto výhradné ložisko musí byť vlastníctvom Slovenskej republiky. 90. Z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2017 č. 22298/2017, 3737/2017-9 vyplýva, že osvedčenie o výhradnom ložisku bolo vydané v čase zákonnej úpravy uvádza, že ministerstvo vydalo osvedčenie č. 3.3/1000/95 zo dňa 09.02.1996 o výhradnom ložisku Pinciná, nerast bituminózne horniny a v súčasnosti neprebieha na ministerstve konanie týkajúce sa určenia charakteru ložiska v dobývacom priestore Pinciná. V tejto súvislosti považovalo ministerstvo za potrebné uviesť, že rozhodnutie ministerstva č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002 v znení opravy rozhodnutia ministerstva č. 527/2002-7 zo dňa 27.09.2002, ktorým rozhodlo, že nerast bituminózne horniny Pinciná je nevyhradeným nerastom, je právoplatné. Nakoľko vyššie označené právoplatné. Nakoľko vyššie označené právoplatné rozhodnutie nebolo predmetom súdneho prieskumu ani predmetom konania pred orgánmi prokuratúry, a teda nebolo zrušené, platí prezumpcia zákonnosti a správnosti tohto rozhodnutia. Osvedčenie o výhradnom ložisku bolo vydané v čase zákonnej úpravy, v zmysle ktorej boli bituminózne horniny vyhradeným nerastom. Zákonom č. 558/2001 Z. z., bol však s účinnosťou od 1. januára 2002 novelizovaný zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sú bituminózne horniny výhradným nerastom len, ak sú vhodné na energetické využitie. Na ložisku Pinciná neboli overené a vypočítané zásoby bituminóznych hornín, ktoré by spĺňali kritériá pre ich zaradenie medzi vyhradené nerasty podľa zákona č. 558/2001 Z.z., to znamená, že na ložisku nebola overená aspoň časť zásob bituminóznych hornín v kategórii Z-3 vhodná na energetické využitie. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že v súlade s § 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov charakter ložiska (výhradné/nevýhradné) závisí od charakteru nerastu, ktorý sa v danom ložisku nachádza. 91. Žalovaný vo výzve zo dňa 18.08.2016 označenej ako Informácia o využití pozemkov a oznámenie o vstupe na cudziu nehnuteľnosť v zmysle § 15 zákona o banskej činnosti uviedol, že boli splnené všetky podmienky pre lokalizáciu, registráciu a ochranu výhradného ložiska, v ktorom sa nachádza dobývací priestor "Pinciná". Spoločnosť GEOCOMPLEX, a.s. ako organizácia, ktorej sa určil dobývací priestor výzvou spoluvlastníkovi oznámila, že v určených pracovných dňoch od 01.09.2016 do 30.09.2016 v čase od 08:00 do 19:00 hod. v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. zamýšľa vstúpiť prostredníctvom poverených osôb opakovane a v nevyhnutnom rozsahu na pozemok vo vlastníctve žalobcu za účelom ohliadky, zamerania a vyhotovenia bansko-meračskej a geologickej dokumentácie zabezpečenia banského diela, lomu, jeho udržiavania v bezpečnom stave, zriaďovania a udržiavania meračských hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení. 92. Žalobca podaním zo dňa 30.08.2016 vyjadril nesúhlas so vstupom žalovaného na uvedené nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej činnosti. 93. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 94. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry sú pracovníci orgánov a organizácií oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi (užívateľovi), vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení. 95. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, vlastníci (užívatelia) nehnuteľností sú povinní strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými. 96. Podľa § 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len "banský zákon"), ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len "ložisko") je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty. 97. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len "banský zákon"), právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. 98. Podľa § 32 ods. 1 banského zákona, organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk; ako aj plány na zabránenie, obmedzenie a likvidáciu enviromentálnych záťaží. 99. Podľa Článku 20 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava SR, zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. 100. Podľa Článku 4 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. 101. Podľa Článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 102. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len "banský zákon"), nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložiská"). 103. Podľa § 2 a), b) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len "výhradné ložisko"), b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk. 104. Odvolací súd sa oboznámil s rozsiahlymi vyjadreniami sporových strán v odvolacom konaní, preskúmal zistený skutkový stav, tak ako vyplýva z dôkazov vykonaných okresným súdom a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 105. V prejednávanom prípade vyplýval skutkový stav z rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy a právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s Civilným sporovým poriadkom (ďalej len CSP). Medzi stranami ostala sporná otázka právneho posúdenia obsahu predložených listín a právneho posúdenia skutkového stavu, ktorý z nich vyplýva, existencia a obsah predložených dôkazov sporný nebol. Keďže dôkazy vykonané okresným súdom počas konania nebolo nutné doplniť ani zopakovať, odvolací súd v zmysle § 384 ods. 1 CSP dokazovanie neopakoval a v zmysle § 384 ods. 2 CSP ho ani nemohol doplniť, pretože neboli v odvolacom konaní predložené žiadne nové dôkazy ktoré by mali náležitosti novoty podľa § 366 CSP. 106. Pokiaľ žalovaný v odvolaní nemietol, že okresný súd nevykonal ako dôkaz rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžoKS/25/2006, Rozhodnutie MŽP SR č. 74/2003-7 zo dňa 11.02.2003, Rozhodnutie OBÚ BB č. 1141-2240/2009 zo dňa 20.07.2009, návrh na uzavretie dohody o kúpe nehnuteľností adresovaný žalobcovi a oznámenia MŽP SR Oznámenie - oprava - doplnenie a Oznámenie č. 4, odvolací súd naopak z rozhodnutia okresného súdu zistil, že okresný súd dokazovanie uvedenými listinami vykonal. V ods. č. 174 napadnutého rozsudku okresný súd výslovne uviedol, že dokazovanie okrem iného vykonal prečítaním: rozsudku Najvyššieho súdu založeným na č.l. 144, kde je založený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžoKS/25/2006, správami Ministerstva životného prostredia SR založenými na č.l. 303,331 a 462, v prílohách ktorých sa nachádzajú aj rozhodnutie MŽP SR č. 74/2003-7 zo dňa 11.02.2003 a oznámenia MŽP SR, správou Hlavného banského úradu založenou na č.l. 236, kde je založené Rozhodnutie OBÚ BB č. 1141-2240/2009 zo dňa 20.07.2009 a návrhom na uzavretie dohody o nájme nehnuteľností pri ktorých uviedol okresný súd č.l. 140 a 142, pričom na č.l. 142 je založený návrh na uzavretie dohody o kúpe nehnuteľností adresovaný žalobcovi. Skutočnosť, že okresný súd dospel na základe obsahu prečítaných listín k záverom, s ktorými žalovaný nesúhlasí, ani skutočnosť že sa okresný súd s ich obsahom v rozhodnutí riadne nevysporiadal, nemá vplyv na to, že dokazovanie nimi okresný súd vykonal. Nie je preto možné akceptovať ako odvolací dôvod tvrdenie, že by dokazovanie nimi nebolo vykonané. O tom, že s obsahom uvedených dôkazov boli obe sporové strany oboznámené svedčí aj skutočnosť, že sa k ich obsahu (okrem návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorý nemá bezprostredne vzťah k prejednávanej veci) opakovane vyjadrovali a poukazovali na ne. 107. Odvolací súd pri posúdení zisteného skutkového stavu nepoužil také ustanovenie všeobecne - záväzného právneho predpisu, ktoré nebolo použité v doterajšom rozhodovaní veci, preto sporové strany v odvolacom konaní nevyzýval na vyjadrenie sa k aplikácii ustanovení právnych predpisov. Sporové strany sa v priebehu konania na okresnom súde aj v priebehu odvolacieho konania veľmi podrobne vyjadrovali k predloženým dôkazom aj k príslušným ustanoveniam Banského zákona a Zákona o banskej činnosti a súvisiacim právnym predpisom, preto ich názor na právne posúdenie veci bol odvolaciemu súdu známy. 108. V žalobe podanej žalobcom bola ako základný právny problém načrtnutá otázka, či subjekt, ktorému bolo udelené oprávnenie na dobývanie v dobývacom priestore má právo vstúpiť na pozemok, na ktorom sa dobývací priestor nachádza pred tým, ako získal oprávnenie na vykonávanie banskej činnosti, a teda či je v zmysle § 15 a § 16 Zákona o banskej činnosti zo zákona oprávnený vstúpiť na nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza dobývací priestor. Napriek tomu, že žalobca v žalobe iba veľmi stručne, bez bližšieho odôvodnenia skonštatoval, že predmetom dobývania je nevyhradený nerast, v priebehu konania na prvom stupni sa dokazovanie sústredilo práve na určenie, či nerast nachádzajúci sa na ložisku Pinciná je alebo nie je nevyhradeným nerastom. 109. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd z vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, pokiaľ dospel k záveru, že nerast, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu je prekategorizovaný na tzv. nevyhradený, t.j. nerast vo vlastníctve vlastníka pozemku, pričom podľa okresného súdu tento stav vyplýva jednak z platnej právnej úpravy ako aj z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia. 110. Pokiaľ okresný súd rozhodoval o ochrane vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti a ako prejudiciálnu otázku pritom riešil, či je nerast nachádzajúci sa na nehnuteľnosti vlastníka zaradený ako vyhradený alebo nevyhradený, bol povinný na základe vykonaného dokazovania prihliadnuť k tomu, že táto prejudiciálna otázka už bola právoplatne vyriešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžoKS/25/2006, ktorého obsah bol vykonaný ako dôkaz. V zmysle § 194 ods. 2 CSP, ak otázku, ktorá sa v konaní rieši ako prejudiciálna už rozhodol iný orgán, je súd povinný na takéto rozhodnutie prihliadnuť a i keď má právo dospieť k inému právnemu záveru, je povinný sa v odôvodnení vysporiadať s tým, ako o prejudiciálnej otázke právoplatne rozhodol iný orgán. Opačný stav je popretím právnej istoty, kedy sporová strana odôvodnene pokladá určitú prejudiciálnu otázku za právoplatne rozhodnutú. V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je za právnu istotu považovaný stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd SR ako najvyššia súdna autorita v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 1SžoKS/25/2006zo dňa 16.mája 2007 výslovne uviedol, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je aj po zmene Banského zákona zákonom č. 558/2001 Z.z. výhradným ložiskom, pričom sa v svojom rozhodnutí vysporiadal aj s osvedčením MŽP SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7, o ktoré oprel okresný súd svoj záver o charaktere nerastu nachádzajúceho sa na nehnuteľnosti vlastníka, takže žalovaný legitímne očakával, že okresný súd dospeje v tejto konkrétnej otázke k rovnakému záveru, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky. 111. Odvolací súd sa na rozdiel od okresného súdu stotožnil s argumentáciou Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že z predložených dôkazov vyplýva, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná je pre účely dobývania bituminóznych hornín žalobcom výhradným ložiskom. Táto skutočnosť vyplýva z Osvedčenia MŽP SR č. 3.3/1000-95 o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996, ktorým bolo osvedčené, že ložisko Pinciná je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne horniny. O výhradnosti ložiska rozhodlo v zmysle svojej právomoci Ministerstvo životného prostredia SR. Toto Osvedčenie MŽP SR nebolo doposiaľ ani zrušené, ani zmenené. Zmeny právnej úpravy, zavedené novelou Banského zákona 558/2001 Z.z. nemohli pôsobiť retroaktívne a spôsobiť spätné „prekategorizovanie“ nerastu, ktorý bol Ministerstvom životného prostredia určený za výhradný nerast na nevýhradný nerast. Tie osvedčenia, ktoré boli vydané za pôvodného znenia Banského zákona sú platné a účinné. Aj za predpokladu, že by neskoršia právna úprava zaradila nerast do kategórie nevýhradných a bolo vydané osvedčenie so záverom o zmene zaradenia nerastu, toto nové osvedčenie by sa mohlo vzťahovať až na prípadné konania a rozhodnutia príslušného banského úradu o vydávaní nových rozhodnutí o určení dobývacích priestorov novým subjektom. Avšak právoplatné rozhodnutia, vydané na základe predchádzajúceho osvedčenia o výhradnom ložisku pre vyhradený nerast nestratili platnosť ani účinnosť a v danej lokalite je konkrétny dobývací priestor stále výhradným ložiskom vyhradeného nerastu. 112. Preto rozhodnutie MŽP SR č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom mohlo ovplyvniť iba rozhodnutia o prípadných konaniach súvisiacich s dobývacím priestorom Pinciná po vydaní tohto Osvedčenia, teda po 19.08.2002, ale nemohlo zrušiť predchádzajúce právoplatné rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že dobývací priestor Pinciná je určený žalovanému, tento dobývací priestor je výhradným ložiskom a nerast bituminózne horniny, nachádzajúci sa v dobývacom priestore je nerastom vyhradeným. 113. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1SžoKS/25/2006, ktoré bolo v konaní okresným súdom vykonané ako dôkaz, vyplýva, že „výhradné ložisko Pinciná bolo určené na základe Osvedčenia MŽP SR zo dňa 09.02.1996 a Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím z 04.02.2002 č. 69/2002-7 rozhodlo o zrušení tohto Osvedčenia. Proti rozhodnutiu MŽP SR o zrušení Osvedčenia bol podaný rozklad. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 22.01.2003 protest prokurátora, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Podľa protestu prokurátora žiadny všeobecne záväzný právny predpis nezaložil právomoc ministerstva vo veci zrušenia osvedčenia o výhradnom ložisku, keď § 6 ods. 1 Banského zákona dáva ministerstvu iba právomoc pozitívnu, t.j. právomoc na vydanie osvedčenia o výhradnom ložisku. Pokiaľ dôvodom na vydanie zrušujúceho rozhodnutia má byť zmena právnej úpravy, ktorá nastala po vydaní osvedčenia o výhradnom ložisku, na takýto postup, ktorý sám o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť zrušovaného osvedčenia ani postupu, ktorý mu predchádzal, je potrebné zákonné zmocnenie, ktoré v tomto prípade absentuje. Ministerstvo životného prostredia SR vyhovelo protestu prokurátora, a rozhodnutím zo dňa 11.02.2003 č. 74/2003-7 zrušilo rozhodnutie z 04.02.2002 č. 69/2002-7 o zrušení osvedčenia o výhradnom ložisku Pinciná zo dňa 09.02.1996 a tým potvrdilo platnosť osvedčenia o výhradnom ložisku bituminóznych hornín Pinciná. Ministerstvo životného prostredia vydalo dňa 19.08.2002 rozhodnutie č. 395/2002-7 a listom zo dňa 27.09.2002 č. 527/2002-7 oznámilo vykonanie opravy rozhodnutia, ktorým rozhodlo, že nerast bituminóznych hornín nachádzajúci sa na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom. Toto rozhodnutie bolo vydané v čase, keď konanie o rozklade proti rozhodnutiu MŽP SR zo 04.02.2002 nebolo právoplatne ukončené. Na otázku platnosti predmetného Osvedčenia z 09.02.1996 zaujalo stanovisko MŽP SR aj v rozhodnutí zo dňa 14.03.2005 č. 2749/2004-200. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru ministerstva nie sú pochybnosti o tom, že Osvedčenie o výhradnom ložisku Pinciná je právoplatné a aj právne účinné. Zmena vykonaná zákonom č. 558/2001Z.z. v taxatívnom výpočte vyhradených nerastov podľa § 3 ods. 1 Banského zákona nebola spochybnená, teda aj po nej ložisko bituminóznych hornín Pinciná zostáva výhradným ložiskom. Zmena v taxatívnom výpočte vyhradených nerastov pôsobí do budúcnosti a ak by bol pripustený opak, došlo by k spätnému pôsobeniu - k retroaktivite novej právnej úpravy, narušeniu právnej istoty a k narušeniu práv nadobudnutých podľa Banského zákona pred jeho novelizáciou č. 558/2001 Z.z.“. 114. Ako vyplýva z citovaného odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 1SžoKS/25/2006 vysporiadal aj s Osvedčením MŽP SR č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002, ktorým MŽP SR rozhodlo, že nerast bituminózne horniny na ložisku Pinciná je nevyhradeným nerastom, Ministerstvo životného prostredia, ako orgán, ktorý vydal osvedčenia MŽP SR č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002, samo výslovne uviedlo, že zmena v taxatívnom výpočte hornín pôsobí iba do budúcnosti a preto nemohla zasiahnuť dobývací priestor Pinciná, určený žalovanému, v ktorom bol na základe osvedčenia MŽP SR ložisko bituminóznych hornín zaradené ako výhradné ložisko pre vyhradený nerast. 115. Nad rámec uvedeného odvolací súd upozorňuje, že záver okresného súdu, že nerast nachádzajúci sa na pozemku žalobcu má charakter nevýhradného nerastu, ku ktorému dospel okresný súd napriek tomu, že z vykonaného dokazovania nevyplýval, by mal veľmi zásadný dopad aj na vlastnícke právo k nerastu na pozemku žalobcu. Zo skutočnosti, že bituminózne horniny (alginit) nachádzajúce sa na pozemku žalobcu sú podľa Osvedčenia Ministerstva životného prostredia z roku 1996, (ktoré nebolo zrušené) vyhradeným nerastom vyplýva, že tieto patria v zmysle § 5 ods. 1 Banského zákona do nerastného bohatstva, ktoré je podľa čl. 4 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky. Skutočnosť, že Slovenská republika tento typ hornín naďalej považuje za súčasť nerastného bohatstva potvrdzuje aj fakt, že Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 05.02.2015 zaradila v prílohe 2. Alginit medzi vyhradené nerasty. Nie je preto možné súhlasiť so záverom okresného súdu, že v čase jeho rozhodovania vo veci bol nerast alginit prekategorizovaný ako nevyhradený nerast, ktorý je následne vo vlastníctve žalobcu. Rovnako ako Osvedčenie MŽP SR z roku 2002 nemôže pôsobiť retroaktívne, nepôsobí retroaktívne ani citovaná vyhláška MŽP SR, preto skutočnosť, že aktuálne je alginit zaradený medzi výhradné nerasty nemá vplyv na Osvedčenie z roku 1996 ani na Osvedčenie z roku 2002. Iba podčiarkuje skutočnosť, že v čase podania žaloby Ministerstvo životného prostredia jednoznačne zaradilo v citovanej vyhláške alginit medzi vyhradené horniny, preto odôvodnenie okresného súdu, že v čase rozhodnutia ide o nevyhradený nerast nemá oporu v platnej právnej úprave. Keďže rozhodnutie MŽP SR č. 395/2002-7 zo dňa 19.08.2002 nemôže mať spätnú účinnosť na dobývací priestor, o ktorom bolo rozhodnuté v roku 1996, nemohlo ani spôsobiť zmenu vlastníckych vzťahov tak, že by sa z vyhradeného nerastu vo vlastníctve Slovenskej republiky, nachádzajúcemu sa na nehnuteľnosti žalobcu stal nevyhradený nerast vo vlastníctve žalobcu. Navyše žalobca si zaradenia bituminóznych hornín nachádzajúcich sa na jeho území musí byť tiež vedomý, keďže sám vykonával na základe rozhodnutia OBÚ z 20.07.2009 banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v dobývacom priestore Pinciná. Preto jeho tvrdenie, že bituminózne horniny nachádzajúce sa v ložisku Pinciná majú charakter nevyhradeného nerastu sa javí v konaní ako účelové. 116. Vzhľadom na uvedené argumenty odvolací súd dospel k záveru, že z dôkazov vykonaných okresným súdom vyplýva, že ložisko bituminóznych hornín Pinciná na ktoré má žalovaný záujem vstúpiť, je pre účely dobývania hornín žalovaným výhradným ložiskom a bituminózne horniny (alginit) ktoré sa na ňom nachádzajú sú vyhradeným nerastom. Preto nebolo správne východisko okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutie oprel práve o skutočnosť, že na nehnuteľnosti žalobcu sa nachádza nevyhradený nerast a preto mieru ochrany vlastníckeho práva posudzoval žalobcovi vzhľadom k vlastníctvu pozemku s nevyhradeným nerastom. 117. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, subjektom, ktorému bol dobývací priestor Pinciná určený, je žalovaný. Žalovaný je zároveň držiteľom banského oprávnenia zo dňa 21.04.2015. Zároveň v konaní nebolo sporné, že žalovanému doposiaľ nebolo vydané povolenie na vykonávanie banskej činnosti v zmysle § 17 Zákona o banskej činnosti. 118. V prebiehajúcom konaní bolo preto nutné ustáliť, či subjekt, ktorému bol určený dobývací priestor má zákonné zmocnenie na to, aby za určitých okolností na územie dobývacieho priestoru vstupoval, keďže zatiaľ nemá udelené povolenie na výkon banskej činnosti. 119. Problematiku ochrany a využitia nerastného bohatstva štátu upravuje zákon č. 44/1988 Zb., tzv. Banský zákon a úpravu banskej činnosti spolu s vymedzením kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy na úseku banskej činnosti upravuje zákon č. 51/1988 Zb., tzv. Zákon o banskej činnosti. Na uvedené právne predpisy naväzujú ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy. 120. Ako vyplýva z Banského zákona, tento upravuje zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva pri činnostiach súvisiacich s jeho dobývaním, ako aj bezpečnosť prevádzky a ochrany životného prostredia pri činnostiach súvisiacich s dobývaním. Zákon o banskej činnosti upravuje v súvislosti s vyhradenými nerastmi podmienky vykonávania banskej činnosti, pre dobývanie ložísk nevyhradených nerastov upravuje podmienky činnosti vykonávanej banským spôsobom. Z citovaných vymedzení oboch zákonov vyplýva, že banský zákon okrem úpravy činností súvisiacich s dobývaním nerastov (teda okrem banskej činnosti) upravuje aj práva a povinnosti súvisiace s bezpečnosťou prevádzky dobývania nerastov a súvisiace s ochranou životného prostredia v súvislosti s dopadom následkov dobývania nerastov na životné prostredie. 121. Ktoré činnosti sa považujú za banskú činnosť, upravuje zákon o Banskej činnosti (ďalej len ZBČ) v § 2 ZBČ. Zároveň v § 17 ods. 6 ZBČ výslovne zakazuje výkon banskej činnosti bez povolenia obvodného banského úradu, teda bez povolenia banskej činnosti. Zo vzájomného vzťahu citovaných ustanovení vyplýva, že tie činnosti, ktoré zákon o banskej činnosti zaraďuje do výkonu banskej činnosti, nie je organizácia oprávnená vykonávať, kým jej nebolo udelené povolenie banského úradu na banskú činnosť. Je preto možné prisvedčiť žalobcovi, pokiaľ v konaní upozornil, že domáhať sa vstupu na jeho nehnuteľnosť za účelom vykonania aktivít, ktoré sú považované za výkon banskej činnosti, je podľa § 15 ods. 1 ZBČ oprávnený iba ten, komu bolo vydané povolenie na výkon banskej činnosti. 122. V oznámení o vstupe na nehnuteľnosť žalobcu zo dňa 18.08.2016 žalovaný oznámil, že vstúpi na pozemok predovšetkým za účelom obhliadky, zamerania a vyhotovenia banskomeračskej a geologickej dokumentácie, zabezpečenia banského diela a lomu, jeho udržiavania v bezpečnom stave, zriaďovania a udržiavania meračských, hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení a uskutočneniu všetkých ostatných nevyhnutných úkonov v zmysle § 15 ZBČ a ostatných súvisiacich právnych predpisov. Zároveň žalobcu upozornil, že je v zmysle § 15 ods. 4 ZBČ povinný strpieť umiestnenie označenia vymedzeného zákonom. 123. Z citovaného oznámenia tak vyplýva rozsah činností, pre ktoré sa žalovaný domáhal vstupu na pozemok žalobcu. Žalovaný by z uvedeného okruhu činností nemohol vykonávať na pozemku žalobcu zabezpečenie banského diela a lomu, pretože táto činnosť je podľa § 2 písm. c) banskou činnosťou, ktorú zatiaľ žalovaný nie je oprávnený vykonávať. Vedenie banskomeračskej a geologickej dokumentácie, ochrana výhradného ložiska, zriaďovanie a udržiavanie meračských, hraničných a ochranných znakov sú činnosti, ktoré nie sú zahrnuté vo vymedzení § 2 ZBČ ako „banskej činnosti“ a ich výkon nevyplýva žalovanému ako organizácii zo Zákona o banskej činnosti, ale z Banského zákona (ďalej len BZ). 124. Rozsah činností, tomu zodpovedajúce práva a povinnosti organizácie oprávnenej na dobývanie nerastov je v zmysle platnej právnej úpravy širší než iba výkon činností zaradených do banskej činnosti. Pokiaľ ich výkon vyžaduje fyzickú prítomnosť organizácie v dobývacom priestore, vlastník tohto priestoru je povinný ju strpieť. Je pravda, že banské zákony vzhľadom na dobu svojho vzniku neupravujú v súvislosti s oprávnením organizácie na výkon činnosti explicitnú povinnosť vlastníka pozemku tieto činnosti akceptovať a umožniť, i keď mu táto povinnosť vyplýva logickým výkladom. V čase vzniku týchto zákonov v roku 1988 neboli vlastnícke práva občanov akcentované natoľko, ako v období po roku 1989. Preto rozsah výslovného zmocnenia vstupu na pozemok je v banských zákonoch pomerne stručný. 125. Konkrétne je povinnosť vlastníka rešpektovať vstup na svoj pozemok upravený v § 15 ods. 4 ZBČ, podľa ktorého je vlastník alebo užívateľ pozemku povinný strpieť umiestnenie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť alebo urobiť nepoužívateľnými. Táto povinnosť vlastníka nie je viazaná na výkon banskej činnosti, na rozdiel od ust. § 15 ods. 1, 2, a 3 ZBČ. Povinnosť strpieť umiestnenie značiek súvisí s úpravou hraníc dobývacieho priestoru v zmysle § 26 ods. 2 BZ, kedy je Obvodný banský úrad oprávnený nariadiť vyznačenie hraníc dobývacieho priestoru príslušným označením. Pokiaľ organizácii túto povinnosť uloží, organizácia je povinná hranice priestoru vyznačiť a vlastník alebo užívateľ pozemku je zo zákona povinný vstup organizácie za týmto účelom rešpektovať. Zároveň účel obmedzenia vlastníckeho práva nie je možné dosiahnuť inak, pretože osadenie označenia sa vykonáva priamo na pozemku žalobcu. 126. Z uvedeného vyplýva, že i keď je možné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ nebude žalovanému udelené povolenie banskej činnosti, nie je oprávnený vstupovať na jeho pozemok za účelom výkonu banskej činnosti, nie je však možné s ním súhlasiť v tom, že žalovaný nemá pred udelení povolenia na banskú činnosť právo vstúpiť na jeho pozemok ani z iných dôvodov. Naopak, žalobcovi vyplýva povinnosť umožniť vstup žalovaného za účelom umiestnenia príslušného označenia priamo z ustanovenia § 15 ods. 4 ZBČ, teda zo zákona. Obvodný banský úrad uložil žalovanému povinnosť vyznačiť hranice dobývacieho priestoru Pinciná rozhodnutím zo dňa 07.10.2016, č. 1-2724/2016. Preto pokiaľ žalobca bráni žalovanému aby uloženú povinnosť splnil, postupuje v rozpore s ust. § 15 ods. 4 ZBČ. Rovnako výrok rozhodnutia okresného súdu, podľa ktorého na návrh žalobcu žalovanému uložil, aby nevstupoval na územie dobývacieho priestoru je v rozpore s § 15 ods. 4 ZBČ a tiež v rozpore s povinnosťou, právoplatne uloženou žalovanému Obvodným banským úradom. 127. Nad rámec toho je možné uviesť, že ložiskové územie Pinciná je chráneným ložiskovým územím, čo vyplýva z rozhodnutia OBÚ BB č. 1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996. Žalovaný je v zmysle Banského zákona aj Zákona o banskej činnosti povinný starať sa o ochranu chráneného ložiskového územia. Rozhodnutie o zákaze vstupu na územie jemu určeného dobývacieho priestoru by tiež reálne znemožnilo, aby sa postaral o jeho ochranu. Či už ochranu pred neoprávneným vstupom (deti, zvieratá), alebo ochranu a udržiavanie ložiska v prípade pôsobenia prírodných živlov a podobne. Za činnosti vykonávané v súvislosti s ochranou chráneného ložiskového územia je možné považovať aj kontrolu stavu dobývacieho priestoru, hromadenia zrážkovej vody, zosuvov, kontrolu stavu odkrytého nerastu, povinnosť zabrániť vytváraniu nelegálnych skládok resp., nelegálnych stavieb, udržiavanie prístupových ciest. Preto, i keď nie je možné taxatívne vopred vypočítať, aké udalosti by mohli vyžadovať jeho prítomnosť v dobývacom priestore aj pred udelením povolenia na banskú činnosť, zákaz vstupu na dobývací priestor je v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou zabezpečiť ochranu výhradného ložiska, ako aj s jeho všeobecnou prevenčnou povinnosťou. Žalovaný je oprávnený vstupovať na nehnuteľnosť žalobcu len v nevyhnutnom rozsahu, nemôže tam vstúpiť bez zrejmého dôvodu, jeho vstup musí vždy súvisieť s plnením povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo z individuálneho rozhodnutia správneho orgánu alebo všeobecného súdu, avšak rovnako nie je možné aby mu bolo absolútne bránené vo vstupe na dobývací priestor, pretože inak by uvedené zákonné povinnosti nemohol plniť. 128. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že „jedným zo zákonom dovolených dôvodov zásahu do vlastníckeho práva je záujem štátu vlastniť určité nerastné bohatstvo, ktorého vlastníctvo je definované v Článku 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy SR. V prípade, že na pozemku vo vlastníctve občana (resp. právnickej osoby) sa nachádza niektorý z nerastov spadajúcich do definície nerastného bohatstva vo vlastníctve štátu ako je určené § 5 ods. 1 BZ, oprávnenia vlastníka pozemku ustupujú vlastníckemu právu štátu k nerastnému bohatstvu, ktorým následne musí strpieť využívanie predmetného pozemku spôsobom upraveným zákonom (zákon o banskej činnosti, banský zákon). Jednoducho vyjadrené, vlastník pozemku je povinný strpieť zásah do vlastníckeho práva jedine ak sa jedná o nerastné bohatstvo vo vlastníctve štátu“. Okresný súd však dospel k nesprávnemu záveru, že oprávnenie organizácie dobývať nerast ustupuje sile vlastníckeho práva. Odvolací súd dospel v tejto súvislosti k opačnému výkladu, že zákon o Banskej činnosti v § 15 ods. 4 výslovne obmedzil právo vlastníka tak, že je povinný strpieť vstup oprávnenej organizácie za účelom umiestnenia príslušného označenia a že ide o obmedzenie vlastníckeho práva zo zákona. Nad rámec toho je možné uviesť, že žalobca v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedel, že nadobúda pozemok, ktorý je určený na dobýjanie nerastu, preto si musel byť vedomý s tým súvisiacich obmedzení, osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom jeho podnikania je dobýjanie nerastov. 129. Žalobca aj žalovaný sa v konaní opakovane vyjadrovali k povinnostiam žalovaného súvisiacim s vyriešením stretu záujmov. Stret záujmov medzi vlastníkov nehnuteľnosti a organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska nie je vzhľadom na predmet žaloby, ktorou je zdržanie sa vstupu žalovaného na pozemok žalobcu, predmetom tohto konania. Doklady o vyriešení stretu záujmov je nutné priložiť k žiadosti o povolenie banskej činnosti, preto pokiaľ má žalovaný záujem toto povolenie získať, bude musieť stret záujmov so žalobcom vyriešiť. Ako však bolo vyššie uvedené, oprávnenie vstúpiť na pozemok žalobcu môže za určitých okolností (osadenie označenia) vzniknúť aj bez ohľadu na to, že žalovaný doposiaľ povolenie na výkon banskej činnosti nemá, preto vzniká aj vtedy, kým stret záujmov ešte vyriešený nebol. 130. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že návrh ako nedôvodný zamietol, pretože žalobca je ako vlastník územia na ktorom sa nachádza ložisko vyhradeného nerastu povinný v zmysle § 15 ods. 4 ZBČ strpieť umiestnenie označenia v dobývacom priestore a tiež je povinný umožniť žalovanému, aby plnil povinnosti ktoré žalovanému vyplývajú z Banského zákona a Zákona o banskej činnosti a ktoré zároveň nie sú výkonom banskej činnosti, najmä všetky povinnosti súvisiace s ochranou ložiska. 131. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred okresným súdom a odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie 132. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).