Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoKR/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209146 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115209146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Mgr. U. R., W. 8, XXX XX V., správca konkurznej podstaty úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888, právne zastúpeného JUDr. Martinom Morochovičom, advokátom, Jánošíkova 2349/7, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Obec Granč - Petrovce, 053 05 Gašparovec 107/8, IČO: 00 329 070, 2/ PEZEMA s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 062 548, v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/5/2015-122 zo dňa 28.6.2016 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zo dňa 28.6.2016 rozhodol, že Dohoda o postúpení práv a povinnosti zo dňa 30.4.2014 uzatvorená medzi žalovaným v 1/ rade, žalovaným v 2/ rade a úpadcom je neúčinným právnym úkonom voči veriteľom úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888 na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I. sp.zn. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014. Zároveň žalovaného v 2/ rade zaviazal zaplatiť do všeobecnej podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014 sumu 36.800,83 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade ako objednávateľ uzatvoril s úpadcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1/2013 zo dňa 7.2.2013 a Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 1/2013 zo dňa 30.10.2013, predmetom ktorej bola stavba „Bytový dom bežného štandardu 11b.j. - Granč Petrovce s technickou vybavenosťou“. Bola dohodnutá cena za zhotovenie predmetu zmluvy tak, že cena za bytový dom predstavuje 433.484,87 eur, za technickú vybavenosť vo výške 37.059,26 eur + DPH vo výške 94.108,82 eur, t.j. spolu 564.652,95 eur. Dňa 30.4.2014 úpadca ako pôvodný zhotoviteľ, žalovaný v 1/ rade ako objednávateľ a žalovaný v 2/ rade ako nový zhotoviteľ uzatvorili Dohodu o postúpení práv a povinností. V zmysle čl.2 ods. 2 dohody úpadca previedol na spoločnosť PEZEMA, s.r.o. (žalovaného v 2/ rade) všetky práva, záväzky a povinnosti zhotoviteľa vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. 1/2013, Dodatku č. 1 a spoločnosť PEZEMA, s.r.o. prijala tieto práva a povinnosti a objednávateľ s týmto postúpením súhlasil. V zmysle č. 2 bodu 5 dohody sa prevod práv a povinností zhotoviteľa z úpadcu na žalovaného v 2/ rade uskutočnil bezodplatne. V zmysle vyúčtovania zmluvy č. 1/2013 zo dňa 7.2.2013 a Dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2013, ktoré je podpísané úpadcom a žalovaným v 2/ rade, na predmete zmluvy (diele) boli vykonané práce podľa súpisov prác a fakturácie s DPH vo výške 196.644,69 eur z celkovej ceny za dielo. Zostatok k 30.4.2014, ktorý sa má vykonať a ktorý v zmysle dohody prechádza na nového zhotoviteľa - žalovaného v 2/ rade, predstavuje sumu 368.008,26 eur s DPH. Žalobca mal za to, že uzatvorenie dohody (o ktorej sa dozvedel až v priebehu roku 2015, nakoľko úpadca ju zamlčal pred predbežným správcom) nie je bežným právnym úkonom v zmysle § 10 ods. 3 ZKR. Žalobca teda mal za to, že v danom prípade ide o úkon, ktorý ukracuje uspokojenie úpadcových veriteľov, bol urobený bez primeraného protiplnenia a zároveň ide o zvýhodňujúci právny úkon. Povinnosťou úpadcu bolo dohodnúť v uzavretej dohode odmenu za postúpenie - prevod práv zo zmluvy o dielo, ktorú mal žalovaný v 2/ rade zaplatiť. Obvyklá odmena - odplata v danom prípade pre daný typ dohôd predstavuje sumu vo výške 25% z hodnoty postúpených a prevádzaných práv, t.j. 25% zo sumy 368.008,26 eur, čo predstavuje 92.002,06 eur. 3. Súd prvej inštancie mal zato, že predmetný právny úkon bol bezodplatný a urobený v čase po začatí konkurzného konania (bol urobený počas úpadku dlžníka). Jednalo sa o právny úkon, ktorý ukracuje konkurzných veriteľov, bez primeraného protiplnenia, keďže bezodplatne dlžník postúpil svoje práva a záväzky. Je to aj zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko dlžník dohodol úpravu, resp. nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech. Súd mal za to, že nie je obvyklé, aby k postúpeniu pohľadávky, resp. v danom prípade k postúpeniu práv a povinností dochádzalo bezodplatne. Je nepochybné, že žalovaný v 2/ rade prevzal práva a povinnosti z nedokončeného diela určeného v zmluve o dielo č. 1/2013 s očakávaním, že po jeho vykonaní a vyúčtovaní dohodnutej ceny bude mať zisk. Cena, resp. hodnota prevedených, alebo postúpených práv a povinností sa však nemôže rovnať výške očakávaného, resp. predbežne vyčísleného zisku z dohodnutej ceny diela. Bolo by nelogické, aby sa cena za postúpenie práv a povinností zo zmluvy rovnala výške očakávaného alebo dosiahnuteľného zisku, pretože sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi a podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku. Skutočný zisk, ktorý mal žalovaný v 2/ rade z realizácie postúpenej časti diela nie je možné už v súčasnosti objektívne zistiť bez zásahu do predmetnej stavby. Na túto skutočnosť poukázal aj svedok P. A., ktorý uviedol, že pre jeho stanovenie by museli byť ocenené všetky vykonané práce, pričom dnes by to bolo možné len na základe „viditeľných“ prác. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj na okolnosti prípadu a aj na doteraz nevyplatenú časť ceny diela, súd dospel vlastnou úvahou k záveru, že primeranou odplatou za postúpenie práv a povinností na základe dohody zo dňa 30.4.2014 je 10% z hodnoty neprevedených prác ku dňu ich postúpenia, čo predstavuje 36.800,83 eur. 4. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o určenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu a v časti o uložení povinnosti žalovanému v 2/ rade zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu DOPS s.r.o. sumu 36.800,83 eur, preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 2/ rade na zaplatenie sumy 55.201,23 eur do všeobecnej podstaty úpadcu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú aj s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie priznania nároku len vo výške 36.800,83 eur. 5. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 1/ rade na zaplatenie sumy 92.002,06 eur do všeobecnej podstaty úpadcu súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný v 1/ rade nemal prospech z predmetného právneho úkonu a právny úkon nebol urobený ani v jeho prospech. 6. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), § 10 ZKR, § 14 ZKR, § 57 ZKR, § 58, § 59, § 60, § 62, § 63 ZKR, § 269 ods.2, § 536 Obchodného zákonníka a § 524 Občianskeho zákonníka. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému v 2/ rade prizná náhradu trov odvolacieho konania. 8. V odvolaní uviedol, že toto podáva z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, keďže rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Podľa odvolateľa neboli splnené základné predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom, a preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu. 10. Berúc do úvahy, že správca konkurznej podstaty je povinný uplatniť právo odporovať právnemu úkonu žalobou na súde, nie je daná zákonná prezumpcia, že tento právny úkon súd aj musí vyhlásiť ako neúčinný právny úkon. Napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo však vykazuje tieto znaky, nakoľko súd sa vôbec nezaoberal dôkazmi a argumentmi žalovaných, z akých dôvodov, za akých okolností došlo k uzavretiu napadnutej zmluvy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia existenciu resp. tvrdenia týchto skutočností iba konštatoval a nijako sa s nimi nevysporiadal. Súd rozhodol tak, ako by sa každý právny úkon úpadcu, ktorého platnosť voči veriteľom správca konkurznej podstaty napadne, mal považovať zo zákona za neplatný. Podľa názoru odvolateľa sa súd nezaoberal tým, prečo by mal byť tento úkon neúčinným právnym úkonom, ale iba úvahami o výške zisku, ktorý sa mal vykonaním diela dosiahnuť. Ani výška zisku dokazovaná žalobcom iba dohadmi zo strany svedka nevypovedá o relevantnosti a zákonnosti určenej povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty sumu uloženú napadnutým rozsudkom, ktorú súd považoval za cenu, ktorá mala byť určená ako odplata za prevod práv a povinností. Rozhodnutie súdu sa nijakým spôsobom nevysporiadalo so základnou skutočnosťou pre určenie takejto povinnosti a to, prečo by takáto odplata vôbec určená mala byť. 11. Vyčíslenie odplaty obvyklej odmeny vychádza v napadnutom rozhodnutí iba z odhadov svedka, hoci ktorý sa na určovaní, predpokladaní predpokladaného zisku úpadcu ako rozpočtár podieľal, ďalší zisk postupníka (žalovaného v 2/ rade) opäť iba predpokladá odvolávajúc sa na to, že „je možné predpokladať, že aj v iných častiach stavby došlo k zámene materiálov, čo mohlo znamenať zníženie celkovej ceny, a preto zisk mohol presiahnuť 40%. 12. Ako už bolo v konaní opakovane uvedené, v čase uzavretia dohody o postúpení práv a povinností, nevzniklo úpadcovi žiadne právo na zaplatenie v rozsahu nevykonaného diela. Nároky na zaplatenie, ktoré úpadcovi za časť vykonaného diela vznikli boli riadne zaplatené. 13. Je teda zrejmé, že Dohoda o prevode práv a povinností, kde právo na zaplatenie za zhotovenie diela malo vzniknúť až vykonaním povinností t.j. zhotovením diela, nemohlo akýmkoľvek spôsobom znamenať ukrátenie veriteľov. O to viac, ak v čase uzavretia Dohody o prevode práv a povinností úpadca vedel, že nebude schopný svoje záväzky splniť a za nedodržanie termínu odovzdania diela mu hrozila zmluvná pokuta. 14. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok, ktorý bol dlžníkovi právnymi úkonmi zmenšený. V konaní nie je preukázané, aby bol tento majetok zmenšený a ani o koľko. Samotná skutočnosť uzatvorenia bezodplatnej zmluvy nemôže sama o sebe znamenať a spôsobiť ukrátenie veriteľov a zmenšenie majetku dlžníka. 15. Má za to, že úspešnosť odporovania právneho úkonu je závislá od toho, či sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, či existuje príčinná súvislosť medzi zmenšením majetku úpadcu a napadnutým právnym úkonom a teda, či v dôsledku tohto právneho úkonu prevodu práv a povinností nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. 16. Nebolo zo strany žalobcu dostatočne preukázané a zistené, či došlo k reálnemu ukráteniu veriteľa z titulu uzavretia zmluvy o postúpení práv a povinností, v akom rozsahu a či vôbec ukrátenie nastalo. 17. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že právny úkon, ktorému v konaní sa odporovalo bol urobený po začatí konkurzného konania na majetok úpadcu, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny úkon bol urobený počas úpadku žalobcu a že právny úkon bol urobený bezodplatne. Ide o úkon bez primeraného protiplnenia, teda ukracujúci právny úkon. Podľa žalobcu išlo o úkon uzatvorený aj medzi spriaznenými osobami, nakoľko pojem spriaznenosti je potrebné vykladať extenzívne, a nie len v čase uzatvorenia právneho úkonu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 2/ rade, že súd sa nezaoberal dôkazmi a argumentmi žalovaných, za akých okolností došlo k uzavretiu právneho úkonu. Súd vychádzal zo všetkých tvrdení, vyjadrení žalovaných a dôkazov, ktoré v konaní boli navrhnuté. Žalovaný v 2/ rade v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali preukázať, že úpadcovi žiadne právo na zaplatenie odplaty postúpenia nevzniklo, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalovaných a nič im nebránilo navrhnúť v konaní znalecké dokazovanie na preukázanie, že odplata za postúpenie mala byť nulová. Postúpenie pohľadávky, v danom prípade analogicky postúpenie práv a povinnosti vo svojej podstate je vždy odplatným právnym úkonom a nie je obvyklé, aby k postúpeniu dochádzalo bezodplatne. Posúdenie výšky obvyklej odplaty bolo na úvahe súdu, ktorý aj na základe vykonaných dôkazov rozhodol o výške 10% z hodnoty neprevedených prác. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP zverejnený na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného v 2/ rade, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 2/ rade nie je možné vyhovieť. 19. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje znaky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný v 2/ rade neargumentuje žiadnymi právnymi prostriedkami právnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho správneho rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom, iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza: 21. Súd prvej inštancie v danom prípade dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. 22. Odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov (v danom prípade veriteľov úpadcu). Odporovateľnosť právnych úkonov pritom ako určitá sankcia nie je postupom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka (úpadcu) spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, čo bolo v danom konaní aj preukázané. 23. Keďže predmetný úkon (postúpenie práv, záväzkov a povinností zo zhotoviteľa (úpadcu) na žalovaného v 2/ rade zo dňa 30.4.2014 bol bezodplatný, správne konštatoval súd prvej inštancie, že sa jednalo o úkon, ktorý ukracuje veriteľov. Naviac predmetný právny úkon bol vykonaný po začatí konkurzného konania, nie ako úkon bežný a úpadcovi v čase tohto úkonu musela byť zrejmá vedomosť o splatných pohľadávkach voči ďalším veriteľom, a teda v súlade s ust. § 10 ZKR sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon, bez primeraného protiplnenia. 24. K námietke žalovaného v 2/ rade ohľadne vyčíslenia odplaty s tým, že toto vychádza iba z odhadov svedka, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia je nedôvodná a žalovaný nepreukázal, aký postup by mal byť súdom použitý pri vyčíslení odplaty. Preto sa odvolací súd stotožnil aj v tejto časti s výrokom, že primeranou odplatou za postúpenie práv a povinností je 10 % z hodnoty neprevedených prác ku dňu ich postúpenia na základe vlastnej úvahy a uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie aj logicky zdôvodnil. 25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný v 2/ rade nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).