Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/287/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200333 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:8017200333.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulíčku č. 310 IČO: 31303862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Tatry mountain resorts, a.s., so sídlom Demänovská Dolina 72, 031 01 Liptovský Mikuláš IČO: 31 560 636, zastúpeného JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou, AK so sídlom Košická 2624/32, 058 01 Poprad, 2. Združenie domových samospráv, Rovniankova č. 1667/14, Bratislava P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7598/2015-2.3 zo dňa 28.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Ďalším účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný rozhodnutím č. 7598/2015-2.3 zo dňa 28.10.2015 podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 525/2003 Z. z. a § 58 ods. 1 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie (č. OU-PO-OSZP1- 2015/034419-16/KM-R zo dňa 10.9.2015, ktorým okresný úrad na základe žiadosti právnickej osoby Tatry mountain resorts a.s. povolil výnimku zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f), § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu v piatom stupni ochrany na časti pozemku parc. č. C. XXXX/X v katastrálnom území Tatranská Lomnica, na rušenie pokoja a ticha v piatom stupni ochrany a na umiestnenie dočasných informačných výstražných tabúľ v súvislosti s označením stavebného priestoru v piatom a štvrtom stupni ochrany v národnej prírodnej rezervácii Skalnatá dolina v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v katastrálnom území Tatranská Lomnica podľa projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k.ú. Tatranská Lomnica“ a podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že vymedzenie územia Tatranského národného parku (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park), ako aj vymedzenie územia NPR Skalnatá dolina (vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Zb. o štátnych prírodných rezerváciách a chránených náleziskách v Tatranskom národnom parku) bolo všeobecne záväznými právnymi predpismi ustanovené tak, že do územia národného parku boli zahrnuté napr. celé intravilány tatranských osád a do národných prírodných rezervácií boli zahrnuté i existujúce lyžiarske zjazdové a bežecké trate a s nimi súvisiace viaceré stavby a technické objekty. Je teda zrejmé, že územie národného parku a národných prírodných rezervácií je z hľadiska jeho prírodoochranných hodnôt značne diferencované. Zákon č. 543/2002 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenováva zoznam činností, ktorých uskutočňovanie je v tom ktorom stupni zakázané, bez ohľadu na konkrétne podmienky a prírodné danosti chráneného územia. Na území národných parkov a národných prírodných rezervácií má byť táto disproporcia riešená vyhlásením zón národných parkov alebo zón národných prírodných rezervácií. Zóny by mali byť ustanovené tak, aby členenie územia národného parku na zóny zodpovedalo stavu jeho biotopov. Chránené územia sú zónované postupne podľa toho do akej miery sa darí zosúladiť požiadavky vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov v chránených územiach so záujmami ochrany prírody. Zóny boli vymedzené v Pieninskom národnom parku (vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 319/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú zóny Pieninského národného parku). V súčasnosti je pripravený na predloženie do medzirezortného pripomienkového kovania návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj a jeho zóny. 3. Podľa žalovaného žiadateľ postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a okresný úrad bol povinný vo veci jeho žiadosti konať a rozhodnúť. Znižovanie stupňa ochrany v Tatranskom národnom parku a NPR Skalná dolina nie je v kompetencii okresného úradu, ale vlády Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím okresný úrad povolil výnimky zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f), § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha v piatom stupni ochrany a na umiestnenie dočasných informačných výstražných tabúľ v súvislosti s označením stavebného priestoru v NPR Skalnatá dolina v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v katastrálnom území Tatranská Lomnica podľa projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky západ v k.ú. Tatranská Lomnica“. Predmetom žiadosti žiadateľa bola rekonštrukcia už existujúcich objektov, ktorých realizácia bola umožnená rozhodnutím bývalého Krajského úradu životného prostredia v Prešove - odboru kvality životného prostredia č. 1/2008/00464-024/KM-R zo dňa 11.6.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2008. V uvedenom konaní mal v súlade s vtedy platným zákonom č. 543/2002 Z. z. odvolateľ postavenie zúčastnenej osoby a napriek tomu, že uvedené rozhodnutie obsahuje okrem iného aj udelenie výnimky z tých istých zákazov uvedených v zákone č. 543/20023 Z. z. ako prvostupňové rozhodnutie, odvolateľ nemal v tejto časti k vydaniu rozhodnutiu pripomienky. Rozhodnutie bývalého Krajského úradu životného prostredia v Prešove - odboru kvality životného prostredia č. 1/2008/00464- 024/KM-R zo dňa 11.6.2008 bolo prílohou žiadosti žiadateľa a vyjadrenie odvolateľa sa nachádza na str. 8 spomenutého rozhodnutia. 4. Zákon č. 543/2002 Z.z. bližšie nešpecifikuje odôvodnený prípad pre povolenie výnimky a ponecháva rozhodnutie na správnej úvahe orgánu ochrany prírody. Odôvodnenosť povolenia výnimky okresný úrad odôvodnil skutočnosťou, že povolené činnosti svojim rozsahom a spôsobom vykonávania a dočasnosťou trvania, za dodržania stanovených podmienok nemôžu ohroziť predmet ochrany v daných chránených územiach, sa budú realizovať v území, v ktorom sú vybudované zjazdovky a ich infraštruktúra, nepredstavujú nové zásahy v území funkčne vymedzenom za účelom lyžiarskych športov. Na základe vyššie uvedeného považoval žalovaný námietku odvolateľa, že rozhodnutie okresného úradu o povolení výnimky je neodôvodnené, za neopodstatnenú. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením podkladov rozhodnutia, ktoré si okresný úrad v konaní vo veci žiadosti žiadateľa zaobstaral, ako aj s jeho odôvodnením povolenia výnimky v chránenom území so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Okresný úrad pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami správneho poriadku a zákona o ochrane prírody a náležíte zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona o ochrane prírody. Žalovaný ani v rámci vlastného preskúmavania spisu, nad rámec tvrdení odvolateľa neidentifikoval žiadne nedostatky, pre ktoré by musel prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. II. žaloba a námietky 5. Žalobca v žalobe namietal, že napriek tomu, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimiek zo zákazov uvedených pod bodom 4 až 8 nevzal späť, prvostupňový orgán o jeho žiadosti v tejto časti nerozhodoval. Vzhľadom na to zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nerozhodnutím o celej žiadosti žiadateľa totiž správne orgány založili stav, keď žiadateľ bude realizovať nielen rozhodnutiami povolené zakázané činnosti, ale aj také, na ktoré mu výnimky povolené neboli. Prvostupňový správny orgán takýto postup odôvodnil (a žalovaný jeho postup potvrdením jeho rozhodnutia odobril) nezákonne. Na vjazd a státie motorových vozidiel, zabezpečujúcich výstavbu a dopravu materiálu na rekonštrukciu, nemožno vztiahnuť ani jednu z výnimiek. Ani z rozhodnutia žalovaného, ani prvostupňového orgánu, ani zo žiadneho iného podkladu nevyplýva, že by žiadateľ tvrdil, že všetky motorové vozidlá a stavebné mechanizmy, ktoré zabezpečujú výstavbu a dopravu materiálu sú jeho vlastníctvom. Z prvostupňového rozhodnutia je možné zistiť len, že žiadateľ „deklaroval, že rekonštrukčné práce budú vykonávané jeho kráčajúcim bágrom a jeho pracovníkmi“. Z uvedenej časti rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by všetky motorové vozidlá, ktoré budú zabezpečovať prívoz stavebného materiálu boli vlastníctvom žiadateľa. Tejto skutočnosti si bol celkom zjavne vedomý aj prvostupňový správny orgán, ktorý už vyššie uvedeným spôsobom spojil údajnú výnimku pre vjazd a státie všetkých motorových vozidiel, nielen s ust. § 13 ods. 1 písm. a) ZOPK, ale aj s písm. c) citovaného zákonného ustanovenia. Zákonná výnimka podľa § 13 ods. 3 písm. a) ZOPK sa vzťahuje výslovne na vozidlá patriace tam vymenovaným subjektom. Z povahy veci rovnako vyplýva, že uvedené mechanizmy neslúžia na obhospodarovanie pozemku. Je nepochybné, že uvedené motorové vozidlá a stavebné mechanizmy sa budú pohybovať nie len po lesnej ceste, ale aj priamo na mieste stavebných prác, teda v mieste kde sa nachádzajú šachty a vzduchové potrubie. Nemožno mať pochybnosti o tom, že šachty sa nenachádzajú na lesnej ceste a s podkladov rozhodnutia nevyplýva, že ba sa na lesnej ceste nachádzalo vzduchové plastové potrubie. Je teda nepochybné, že motorové vozidlá zabezpečujúce výstavbu a dopravu materiálu sa budú pohybovať aj mimo lesnej cesty. 6. Zákazy niektorých činností v lesoch sú ustanovené v § 31 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. Takýmto zákazom je podľa § 31 ods. 1 písm. d) aj jazda aj státie motorovým vozidlom mimo vyznačených miest, takýto zákaz neplatí ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že výnimka podľa § 13 ods. 3 písm. c) ZOPK sa vzťahuje na vjazd a státie povolené a nie nezakázané podľa osobitného predpisu. Ak aj chcel orgán ochrany prírody mimoriadne veľkorysým výkladom poukázať na to, že žiadateľ má právo užívať lesnú cestu, ani takýto výklad neoprávňuje motorové vozidlá používané pri rekonštrukcii zasnežovania na vjazd a státie mimo lesnej cesty. Ak v konaní nebola posudzovaná žiadosť žiadateľa pod bodom 4, bol takýto postup nezákonný. Vo vzťahu k výnimke zo zákazu uvedenej pod bodom 5, prvostupňový správny orgán uviedol odkaz na § 14 ods. 3 ZOPK. Podľa ust. § 14 ods. 3 písm. a) ZOPK, zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom rybárskeho práva a na pohyb vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Postavenie vlastníka, správcu, či nájomcu pozemku neoprávňuje tieto osoby umožniť pohyb zakázaný podľa § 14 ods. 1 písm. c) ZOPK akýmkoľvek ďalším osobám, a to bez ohľadu na to, v akom zmluvnom vzťahu sa tieto ďalšie osoby k oprávneným osobám nachádzajú. Takéto oprávnenie neprislúcha ani orgánu ochrany prírody iným spôsobom, ako rozhodnutím o povolení výnimky pre iné osoby v odôvodnených prípadoch. Treba podotknúť, že to isté platí aj vo vzťahu k zákazu uvedenému vyššie pod bodom 5. 7. Žiadateľ netvrdil, že by stavebné a rekonštrukčné práce zabezpečovala spoločnosť, ktorá je vlastníkom, resp. nájomcom pozemkov. Pre žiadne iné osoby výnimka podľa § 14 ods. 3. písm. a) ZOPK neplatí. Vo vzťahu k zákazu uvedenému pod bodom 6 bolo prvostupňovým orgánom konštatované, že hlukom, ktorý budú spôsobovať stavebné mechanizmy, bude dotknutý zákaz v 5. stupni rušiť pokoj a ticho, ale nejde o hlukový efekt v zmysle definície § 14 ods. 1 písm. f) ZOPK. S takýmto záverom prvostupňového orgánu nemožno súhlasiť, keďže zrejmým zmyslom ust. § 14 ods. 1 písm. f) ZOPK je zabrániť dôsledkom svetelných a hlukových efektov. Zariadenia, ktoré spôsobujú tieto efekty, či druh hluku je v tomto ustanovení vymenovaný len príkladmo. Reprodukovaná hudba je v citovanom zákonnom ustanovení uvedená ako jeden z príkladov zakázaných hlukových efektov. Porovnajúc vplyv reprodukovanej hudby a hluku spôsobovaného stavebnými mechanizmami nemožno podporiť názor prvostupňového orgánu o tom, že by dôsledky týchto hlukových efektov mali byť zásadne rozdielne, teda že na území, kde je zakázaná reprodukovaná hudba, nie je zakázaný hluk stavebných mechanizmov pracujúcich podľa napadnutých rozhodnutí od hodiny po východe slnka po jednu hodinu pred západom slnka. Podobnú výhradu možno vzniesť aj voči názoru, že osvetlenie na mieste stavebných prác nebude potrebné. Navyše, pri tejto úvahe nebola braná do úvahy povinnosť vodičov vozidiel, v stave zníženej viditeľnosti, ktorá je v lesnom prostredí vysoko pravdepodobná, používať svetlá. 8. Za vadu v konaní tiež žalobca považoval skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy nevydal odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK. Povinnosť posúdiť možnosť významného vplyvu navrhovanej činnosti na území európskeho významu, ktoré je výsledkom správneho konania nemožno obísť odkazom na stanovisko ŠOP SR, ktoré nie je rozhodnutie, ktoré možno podrobiť prieskumu. V konaní nebolo preukázané, že by záujem na oprave zasnežovania žiadateľa prevyšoval nad záujmom na ochrane prírody na území s 5. stupňom územnej ochrany. Je nesporné, že tak žalobcovo vyjadrenie z 26.08.2015, ako aj jeho odvolanie vyjadruje zásadný nesúhlas s obchádzaním záujmu na ochrane prírody vyjadreným v 5. stupni ochrany práve početnosťou zákazov činností v takomto území poukazovaním na históriu vyhlasovania chránených území a ich zaraďovania do jednotlivých stupňov územnej ochrany. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s odvolaním žalobcu tak, že odôvodnenosť povolenia výnimky vidí v rozsahu a spôsobe vykonávania, ktorý údajne nemôže ohroziť predmet ochrany a ich realizáciu v území funkčne vymedzenom za účelom lyžiarskych športov. So zásadnou otázkou, že predmet ochrany v daných chránených územiach je chránený práve zákazmi činností, ktoré boli žiadateľovi povolené, sa žalovaný nijakým spôsobom nevyrovnal. Rovnako sa nevyrovnal nijakým spôsobom so skutočnosťou, že obmedzovanie zásahov podľa § 2 ods. 1 ZOPK do prírody a krajiny je práve zakázanie niektorých činností na územiach, kde si to ochrana prírody vyžaduje. Žalovaný, aj prvostupňový orgán, však napriek tomu, že zákonodarca v záujme ochrany prírody na predmetnom území činnosti žiadané žiadateľom zakázal, tieto kvôli „lyžiarskym športom“ povolil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je odôvodnením, ktoré reflektuje záujmy prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska, a samotný tento fakt (existenciu lyžiarskeho strediska) považuje za odôvodnenie, povolených výnimiek. Uvedený postup však, ako už bolo uvedené, nereflektuje ust. § 2 ods. 1 ZOPK a preto napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zákonné. III. vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žiadateľ vo svojej žiadosti zo dňa 14.07.2015 v súvislosti s realizáciou projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k. ú. Tatranská Lomnica“ požiadal okresný úrad o vydanie nasledovných rozhodnutí podľa zákona o ochrane prírody: povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. a) ZOPK v súvislosti s vjazdom a státím motorových vozidiel, ktoré budú zabezpečovať výstavbu a dopravu materiálu na stavbu, povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c) a f) ZOPK v súvislosti s: pohybom osôb podieľajúcich sa na výstavbe mimo vyznačeného turistického chodníka za hranicami zastavaného územia obce, hlukom, ktorý budú spôsobovať stavebné mechanizmy, osvetlením zo stavebných mechanizmov a osvetlením staveniska a stavebného dvora, povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. c) a g) zákona o ochrane prírody v súvislosti s: povinnosťou umiestniť na stavenisko tabuľu v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj iné tabule v záujme bezpečnosti práce, plánovaným oplotením zariadenia staveniska, prípadne skladu materiálu, povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b), f) a i) zákona o ochrane prírody v súvislosti so: zásahom do lesného porastu a do vegetačného a pôdneho krytu pri budovaní objektov, rušením pokoja a ticha pri prevádzke stavebných mechanizmov a uskutočňovaní letov vrtuľníkom, výmenou puknutého vzduchového plastového potrubia v dĺžke cca 350 m a výmenou 6 ks plastových šácht za betónové, ak sa uvedené činnosti budú považovať za umiestňovanie stavby, vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody pre prípad, že bude Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou Tatranského národného parku (ďalej len „Správa TANAP“) v mieste zásahu identifikovaný výskyt biotopov európskeho významu alebo biotopov národného významu, vydanie súhlasu podľa § 16 ods. 2 v znení § 13 ods. 2 písm. 1) zákona o ochrane prírody v súvislosti s umiestnením krátkodobého prenosného zariadenia unimobunky pre robotníkov, vydanie súhlasu podľa § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane prírody v súvislosti s potrebou využitia vrtuľníka na dovoz materiálu. 10. Dňa 13.08.2015 sa vo veci žiadosti žiadateľa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, ktorého sa zúčastnili zástupcovia okresného úradu, Správy TANAP a žiadateľa. Z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou bola okresným úradom vyhotovená zápisnica, v ktorej sa uvádza, že zástupca okresného úradu vyzval zástupcu žiadateľa, aby na ústnom pojednávaní podrobne opísal, aké činnosti plánuje uskutočniť v súvislosti s realizáciou projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k. ú. Tatranská Lomnica“, a aby uviedol všetky skutočnosti dôležité pre konanie o povolení požadovaných výnimiek zo zákazov a súhlasov podľa zákona o ochrane prírody. Podľa vyjadrenia žiadateľa sa v poslednej zimnej sezóne významne prejavila porucha na zasnežovaní a v rámci už existujúcej sústavy zasnežovania bola porucha bližšie vymedzená v časti Štart - Čučoriedky (západ) v rozsahu šiestich šácht. Priestor je vymedzený medzi zvážnicou ŠL TANAP a turistickým chodníkom. Žiadateľ uviedol, že je možné, že ak poškodenie uloženého plastového potrubia bude identifikované už v spodnej časti vymedzeného transektu, oprava sa uskutoční iba v tej časti vymedzeného priestoru. Žiadateľ ďalej uviedol, že plánuje uskutočniť vykop kráčajúcim bagrom a detailným dokopaním ručne, výmenou poškodeného potrubia a úpravou terénu do pôvodného stavu a s výmenou plastovej šachty za betónovú. Žiadateľ neplánuje umiestňovať nové línie a nové stavebné objekty. t. i. ide len o rekonštrukciu už existujúcej sústavy zasnežovania vo vymedzenej časti. Žiadateľ neplánuje žiadnu unimobunku. žiaden vrtuľník, stavebný priestor vymedzí len páskami a plánuje umiestniť dočasné výstražné informačné tabule „zákaz vstupu do stavebného priestoru“ len pre ochranu turistov. 11. Okresný úrad listom č. OU-PO-OSZP1/2015/034419- 12/KM zo dňa 17.08.2015 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V uvedenom liste okresný úrad na základe zisteného skutkového stavu podrobne vyhodnotil žiadosť žiadateľa z hľadiska toho, či sa na ním navrhované činnosti vzťahujú príslušné zákazy podľa zákona o ochrane prírody, resp. či sa na ich vykonanie vyžaduje súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (str. 4 a 5 listu), pričom ďalej na str. 6 a 7 listu uviedol, že žiadateľovi povolí výnimku zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu v piatom stupni územnej ochrany v NPR Skalnatá dolina na časti pozemku pare. C-KN č. 4512/2 v katastrálnom území Tatranská Lomnica v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania vo vymedzenom priestore (v prílohe), zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody na rušenie pokoja a ticha v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania vo vymedzenom priestore v piatom stupni územnej ochrany v NPR Skalnatá dolina vo vymedzenom priestore (v prílohe), zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody na umiestnenie dočasných informačných výstražných tabúľ v súvislosti s označením stavebného priestoru v piatom a štvrtom stupni územnej ochrany v NPR Skalnatá dolina. Žiadateľ listom zo dňa 13.08.2015 zaslal okresnému úradu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na základe oboznámenia účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia č. OU-PO-OSZP1/2015/034419-12/ KM o vydaní súhlasov a povolení výnimiek zo zákazov v zmysle zákona o ochrane prírody v súvislosti s realizáciou projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k. ú. Tatranská Lomnica“ žiada, aby okresný úrad vydal rozhodnutie len o výnimkách zo zákazov tak, ako i e uvedené v návrhu výrokovej časti rozhodnutia a o ostatné výnimky a súhlasy, ktoré žiadateľ požadoval v žiadosti zo dňa 14.07.2015, nežiada. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadateľ listom zo dňa 14.07.2015 doplneným listom zo dňa 13.08.2015 požiadal len o povolenie tých výnimiek zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody, o ktorých rozhodol okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí. O povolenie iných výnimiek žiadateľ nežiadal. Prvostupňový správny orgán tak rozhodol o celej žiadosti žiadateľa. 12. Vo vzťahu k ďalším žalobcovým tvrdeniam spochybňujúcim vyššie uvedený postup okresného úradu je potrebné uviesť, že žiadateľ bol uzrozumený s tým, ako si okresný úrad na základe výsledkov z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou zo dňa 13.08.2015 vyhodnotil žiadateľom navrhované činnosti v spojení s podmienkami územnej ochrany, ktoré sa na dotknutých pozemkoch uplatňovali v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody. Pokiaľ okresný úrad, ako aj žiadateľ mali za to, že žiadateľ pri vykonaní navrhovanej činnosti bude zabezpečovať rekonštrukčné práce prostredníctvom jeho vozidiel a jeho zamestnancov na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. v jeho nájme, nemôže byť sporné, či sa v danom prípade mal uplatňovať zákaz vjazdu a státia s motorovým vozidlom ustanovený v § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody v spojení s § 13 ods. 3 písm. a) ZOKP, resp. zákaz pohybu mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce ustanovený v § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody v spojení s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane prírody. Pokiaľ ide o uplatnenie zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. f) ZOPK použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, z predmetného výpočtu zariadení je zrejmé, že ide o zariadenia, ktorých primárnym účelom je spôsobovanie hlukového, resp. svetelného efektu. Nakoľko stavebné mechanizmy nie sú takýmto zariadením, v súvislosti s ich prevádzkou bola žiadateľovi povolená výnimka zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZOPK na rušenie pokoja a ticha. Pokiaľ ide o požiadavku žiadateľa na osvetlenie staveniska, ako sa uvádza v liste okresného úradu č. OU-PO- OSZP1/2015/034419- 12/KM zo dňa 17.08.2015 na str. 4, žiadateľ pri ústnom pojednávaní uviedol, že rekonštrukčné práce plánuje uskutočniť len v dennej dobe bez prípadného osvetlenia, na základe čoho sa povolenie výnimky z predmetného zákazu stalo bezpredmetným. 13. Pokiaľ ide o uplatnenie zákazu oplocovať pozemok podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. g) ZOPK, je potrebné uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ na ústnom pojednávaní deklaroval, že stavebný priestor vymedzí len páskami, nemožno dospieť k inému záveru ako dospel okresný úrad v liste č. OU-PO-OSZP1/2015/034419-12/KM zo dňa 17.08.2015, a to, že nejde o činnosť, na ktorú by sa vzťahoval uvedený zákaz. Napriek tomu, že páska môže plniť tú istú funkciu ako oplotenie, nemožno ju považovať za oplotenie, a to ani v prípade, že je uchytená na zariadení, ktoré túto pásku drží. Pokiaľ ide o uplatnenie zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. i) ZOPK umiestniť stavbu, okresný úrad v liste č. OU-PO-OSZP1/2015/034419-12/KM zo dňa 17.08.2015 jednoznačne konštatoval, že podľa zistení z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou pri rekonštrukčných prácach nedôjde k umiestňovaniu nových línií sústavy zasnežovania a k vytváraniu nových stavebných objektov, ide o výmenu už existujúcich častí zasnežovacej sústavy, a preto navrhnutými rekonštrukčnými prácami nebude dotknutý zákaz podľa § 16 ods. 1 písm. i) zákona o ochrane prírody. V danom prípade bola pre posúdenie uplatnenia zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. i) ZOPK podstatná skutočnosť, že predmetom navrhovanej činnosti boli rekonštrukčné práce na stavbe, ktorá už bola na dotknutom pozemku umiestnená, a teda nešlo o umiestnenej novej stavby, pre ktorú by bolo potrebné povoliť výnimku z uvedeného zákazu. Prvostupňový správny orgán na základe zisteného skutkového stavu správne vyhodnotil rozsah uplatňovania jednotlivých zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody v rámci podmienok územnej ochrany na žiadateľom navrhované činnosti. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný opätovne zdôrazňuje, že na základe listu žiadateľa zo dňa 13.08.2015 povolenie výnimiek z vyššie uvedených zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody už nebolo predmetom jeho žiadosti a teda neboli predmetom rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko vyššie uvedené námietky žalobcu neboli predmetom odvolania LZ VLK zo dňa 02.10.2015, ministerstvo sa nimi v rámci odvolacieho konania osobitne nezaoberalo. V tejto súvislosti dal do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP, podľa ktorého predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom. 14. Okresný úrad v sídle kraja nevydáva odborné stanovisko ku každému plánu alebo projektu, ktorý sa má realizovať v území sústavy chránených území, bez ohľadu na jeho vplyv na toto územie, ale len k plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie sústavy chránených území alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv. V odbornom stanovisku Správy TANAP č. TANAP/1097/2015 zo dňa 03.08.2015 sa v časti „Návrh riešenia a odôvodnenie“ uvádza, že Správa TANAP nemá námietky voči realizácii predmetnej činnosti - výmene nefunkčných plastových vzduchových potrubí a plastových šácht za betónové na existujúcom zasnežovacom zariadení, nakoľko oprava predmetnej stavby i e činnosťou, u ktorej neexistuje predpoklad, že pravdepodobne môže mať negatívny vplyv na predmetné územie európskeho významu SKUEV0307 Tatry a odporúča vydať príslušné povolenia (udelenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa ZOPK). V konaní vo veci žiadosti žiadateľa nebol dôvod, aby okresný úrad z vlastného podnetu vydával k navrhovanej činnosti odborné stanovisko podľa $ 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, keďže išlo o činnosť, u ktorej neexistoval žiaden predpoklad, že by mohla mať na dotknuté územie európskeho významu akýkoľvek negatívny vplyv. Súčasne i e potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žiaden z účastníkov konania vrátane LZ VLK nespochybňoval uvedené zistenia vyplývajúce z odborného stanoviska Správy TANAP a teda ani nepožadoval, aby v súvislosti so žiadosťou žiadateľa bolo vydávané odborné stanovisko podľa $ 28 ods. 4 ZOPK, na základe čoho okresný úrad nemal dôvod sa touto skutočnosťou v rámci konania osobitne zaoberať a zisťovať skutkový stav veci nad rámec toho, ako bol konštatovaný v odbornom stanovisku Správy TANAP. Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedené námietky žalobcu neboli predmetom odvolania LZ VLK zo dňa 02.10.2015, ministerstvo sa nimi v rámci odvolacieho konania osobitne nezaoberalo. 15. Žalovaný sa ako odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe námietok uvedených v odvolaní LZ VLK zo dňa 02.10.2015 zaoberal aj otázkou, či žiadateľom navrhovaná činnosť je odôvodneným prípadom na povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody. Vymedzenie územia Tatranského národného parku (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park), ako aj vymedzenie územia NPR Skalnatá dolina (vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Zb. o štátnych prírodných rezerváciách a chránených náleziskách v Tatranskom národnom parku) bolo všeobecne záväznými právnymi predpismi ustanovené tak, že do územia národného parku boli zahrnuté napr. celé intravilány tatranských osád a do národných prírodných rezervácií boli zahrnuté i existujúce lyžiarske zjazdové a bežecké trate a s nimi súvisiace viaceré stavby a technické objekty. Je teda zrejmé, že územie národného parku a národných prírodných rezervácií je z hľadiska jeho prírodoochranných hodnôt značne diferencované. Zákon o ochrane prírody taxatívnym spôsobom vymenováva zoznam činností, ktorých uskutočňovanie je v tom ktorom stupni zakázané, bez ohľadu na konkrétne podmienky a prírodné danosti chráneného územia. Na území národných parkov a národných prírodných rezervácií má byť táto disproporcia riešená vyhlásením zón národných parkov alebo zón národných prírodných rezervácií. Zóny by mali byť ustanovené tak, aby členenie územia národného parku na zóny zodpovedalo stavu jeho biotopov. Predmetom žiadosti žiadateľa je rekonštrukcia už existujúcich objektov, ktorých realizácia bola umožnená rozhodnutím bývalého Krajského úradu životného prostredia v Prešove - odboru kvality životného prostredia č. 1/2008/00464-024/KM-R zo dňa 11.06.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2008. V uvedenom konaní mal v súlade s vtedy platným ZOPK odvolateľ postavenie zúčastnenej osoby a napriek tomu, že uvedené rozhodnutie obsahuje okrem iného aj udelenie výnimky z tých istých zákazov uvedených v zákone o ochrane prírody ako prvostupňové rozhodnutie, odvolateľ nemal v tejto časti k vydaniu rozhodnutiu pripomienky. Rozhodnutie bývalého Krajského úradu životného prostredia v Prešove - odboru kvality životného prostredia č. 1/2008/00464-024/KM-R zo dňa 11.06.2008 bolo prílohou žiadosti žiadateľa a vyjadrenie odvolateľa sa nachádza na str. 8 spomenutého rozhodnutia. 16. Zákon o ochrane prírody bližšie nešpecifikuje odôvodnený prípad pre povolenie výnimky a ponecháva rozhodnutie na správnej úvahe orgánu ochrany prírody. Odôvodnenosť povolenia výnimky okresný úrad odôvodnil skutočnosťou, že povolené činnosti: • svojim rozsahom a spôsobom vykonávania a dočasnosťou trvania, za dodržania stanovených podmienok nemôžu ohroziť predmet ochrany v daných chránených územiach, • sa budú realizovať v území, v ktorom sú vybudované zjazdovky a ich infraštruktúra, • nepredstavujú nové zásahy v území funkčne vymedzenom za účelom lyžiarskych športov. Žalovaný sa tak vo svojom rozhodnutí stotožnil so správnou úvahou prvostupňového správneho orgánu v súlade so zásadou, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, tak ako je tomu aj v tomto prípade, sa môže stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 25.11.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZOPK na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru. 20. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) ZOPK, zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla 55) vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. 21. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a f) ZOPK, Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/543/20150101.html>; § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/543/20150101.html> platí rovnako; použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb. 22. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu. 22. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako. 23. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f) ZOPK, na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho, 24. Podľa § 28 ods. 2 ZOPK akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území. navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“) alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu ieho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. 25. Podľa § 28 ods. 3 ZOPK každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 28 ods. 4 ZOPK okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 28. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 31. Zákon o ochrane prírody taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých na území, na ktorom platí určitý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území s konkrétnym stupňom ochrany zakázané, pričom zároveň ustanovuje, že orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností. Tento právny predpis detailne nevymedzuje odôvodnený prípad pre povolenie výnimky a teda je daná táto kompetencia v rámci správnej úvahy príslušnému orgánu ochrany prírody. Z administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s., vo svojej žiadosti zo dňa 14.07.2015 v súvislosti s realizáciou projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k. ú. Tatranská Lomnica“ požiadala okresný úrad o vydanie nasledovných rozhodnutí podľa zákona o ochrane prírody: zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt (§ 16 ods. 1. písm. b)),rušiť pokoj a ticho prevádzkou stavebných mechanizmov a uskutočňovaním letov vrtuľníkom (§ 16 ods. 1. písm. f)),umiestniť výstražné informačné tabule vo vymedzenom priestore pri rekonštrukcii (§16 ods. 1. písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 1 písm. c)),vjazd a státie motorových vozidiel, ktoré budú zabezpečovať výstavbu a dopravu materiálu na rekonštrukciu (§16 ods. 1. písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a)v spojení s § 13 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a)), na pohyb osôb podieľajúcich sa na výstavbe mimo vyznačeného turistického chodníka, za hranicami zastavaného územia obce (§ 16 ods. 1. písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm. c)),spôsobovať hluk stavebnými mechanizmami, osvetlením so stavebných mechanizmov a osvetlením stanoviska, (bez konkretizácie ustanovení ZOPK), oplotiť zariadenie staveniska, prípadne skladu materiálu vo vymedzenom priestore (§ 16 ods.1. písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 písm. g), § 15 ods. 1 písm. g)),umiestniť stavbu výmenou puknutého vzduchového potrubia a výmenou 6 ks plastových šácht za betónové (§ 16 ods. 1. písm. i)). Ďalej zo spisu vypláva, že okresný úrad listom č. OU-PO-OSZP1/2015/034419- 12/KM zo dňa 17.08.2015 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V uvedenom liste okresný úrad na základe zisteného skutkového stavu podrobne vyhodnotil žiadosť žiadateľa z hľadiska toho, či sa na ním navrhované činnosti vzťahujú príslušné zákazy podľa zákona o ochrane prírody, resp. či sa na ich vykonanie vyžaduje súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, pričom ďalej uviedol, že žiadateľovi povolí výnimku zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu v piatom stupni územnej ochrany v NPR Skalnatá dolina na časti pozemku pare. C. katastrálnom území Tatranská Lomnica v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania vo vymedzenom priestore (v prílohe), zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody na rušenie pokoja a ticha v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania vo vymedzenom priestore v piatom stupni územnej ochrany v NPR Skalnatá dolina vo vymedzenom priestore (v prílohe), zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody na umiestnenie dočasných informačných výstražných tabúľ v súvislosti s označením stavebného priestoru v piatom a štvrtom stupni územnej ochrany v NPR Skalnatá dolina. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1- 2015/034419-16/KM-R zo dňa 10.9.2015 povolil výnimku zo zákazov podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f), § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu v piatom stupni ochrany na časti pozemku pare. G. v katastrálnom území Tatranská Lomnica, na rušenie pokoja a ticha v piatom stupni ochrany a na umiestnenie dočasných informačných výstražných tabúľ v súvislosti s označením stavebného priestoru v piatom a štvrtom stupni ochrany v národnej prírodnej rezervácii Skalnatá dolina v súvislosti s rekonštrukčnými prácami na sústave zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v katastrálnom území Tatranská Lomnica podľa projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k.ú. Tatranská Lomnica“ a podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti. Žalovaný rozhodnutím č. 7598/2015-2.3 zo dňa 28.10.2015 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 32. Okruh žalobcových námietok je možné vymedziť v dvoch základných rovinách. V prvom rade namietal, prvostupňový správny orgán nerozhodoval o celej žiadosti žiadateľa, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu nerozhodnutím o celej žiadosti žiadateľa správne orgány založil stav, keď žiadateľ bude realizovať nielen rozhodnutiami povolené zakázané činnosti, ale aj také, na ktoré mu výnimky povolené neboli. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, žiadateľ Tatry mountain resorts, a.s., písomným podaním zo dňa 13.08.2015, doručeným okresnému úradu dňa 07.09.2015 na základe oboznámenia účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia č. OU-PO-OSZP1/2015/034419-12/KM o vydaní súhlasov a povolení výnimiek zo zákazov v zmysle zákona o ochrane prírody v súvislosti s realizáciou projektu „Oprava zasnežovania v lokalite Čučoriedky - západ v k. ú. Tatranská Lomnica“ navrhol, aby okresný úrad vydal rozhodnutie len o výnimkách zo zákazov tak, ako bolo uvedené v návrhu výrokovej časti rozhodnutia a o ostatné výnimky a súhlasy, ktoré pôvodne požadoval v žiadosti zo dňa 14.07.2015 už nežiadal. Zároveň je potrebné uviesť, že doplňujúcom podaním menovaná spoločnosť žiadala povolenie tých výnimiek zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody, ktoré boli reflektované aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, t. j. bola povolená výnimka podľa § 16 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 1 písm. b) a § 16 ods. 1 písm. f) ZOPK. Z uvedeného vyplýva, že nebolo možné uvedenú námietku žalobcu vyhodnotiť z hľadiska jej relevancie ako spôsobilú na konštatovanie nezákonného postupu zo strany žalovaného orgánu verejnej správy. 33. V druhej časti žalobca namietal tú skutočnosť, že aj keď sa má predmetná činnosť uskutoční v území európskeho významu SKUEV0307 Tatry, prvostupňový orgán nevydal odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK. Z administratívneho spisu síce nevyplýva, že žalobca v administratívnom konaní nesúhlasil s týmto postupom, a ani že namietal obsah stanoviska Správy TANAP - podľa rozhodovacej praxe je však prípustné uplatniť v správnej žalobe aj také námietky, ktoré žalobca nenamietal v pôvodnom konaní pred druhostupňovým správnym orgánom. Mimo uvedeného správne súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania. Vychádzajúc zo znenia § 28 ods. 2 ZOPK, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. Z uvedeného je zrejmé, že okresný úrad nevydáva odborné stanovisko vždy - ale vtedy, ak plán alebo projekt nesúvisiacu so starostlivosťou o označené územie môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv. Za účelom posúdenia tejto otázky si okresný úrad vyžiadal stanovisko Správy TANAP ako príslušného orgánu ochrany prírody. Podľa stanoviska orgánu ochrany prírody výmena nefunkčných plastových vzduchovým potrubí a plastových šácht na existujúcom zasnežovacom zariadení v rámci jeho údržby a opravy nebude mať negatívny vplyv na územie európskeho významu SKUEV0307 Tatry. Zároveň bolo odporúčané vydať príslušné povolenia. V danom prípade nešlo o umiestnenie akejkoľvek novej stavby, ale výlučne o udržiavacie práce na už existujúcom zasnežovacom zariadení v zmysle § 56 písm. h) Stavebného zákona, kedy v zmysle zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20200425>. Na základe uvedeného žalovaný ako aj prvostupňový orgán dôvodne vyhodnotili, že nebolo potrebné postupovať v zmysle § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny a vydávať v jeho zmysle odborné stanovisko. Ak teda správny orgán povolenie výnimky odôvodňoval tým, že povolené činnosti svojim rozsahom a spôsobom vykonávania a dočasnosťou trvania, za dodržania stanovených podmienok nemôžu ohroziť predmet ochrany v daných chránených územiach (realizujúc sa v území, v ktorom sú vybudované zjazdovky a ich infraštruktúra) a tieto činnosti nepredstavujú nové zásahy v území funkčne vymedzenom za účelom lyžiarskych športov; nebolo možné zo strany správneho súdu mu vytknúť nesprávne zistenie skutkového stavu a na neho nadväzujúce právne posúdenie. Správny súd rovnako nemohol vytknúť žalovanému vlastné zistenia pri posudzovaní vymedzenia stavebného priestoru páskami a jeho záveru o súlade s § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. g) ZOPK. Rovnako pri rekonštrukčných prácach by nedošlo k umiestňovaniu nových línií sústavy zasnežovania a k vytváraniu nových stavebných objektov, ide o výmenu už existujúcich častí zasnežovacej sústavy, a preto navrhnutými rekonštrukčnými prácami nebol dotknutý zákaz podľa § 16 ods. 1 písm. i) ZOKP. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v zákonnom rámci, v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Ďalším účastníkom správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože ich nevyzval na splnenie takých povinností, ktoré by im spôsobili vznik trov konania. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).