Súd: Okresný súd Košice I Spisová značka: 26Cbi/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115209146 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115209146.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Mgr. Štefan Jakab, so sídlom kancelárie Nerudova 9, 040 01 Košice, správca podstaty úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888, zastúp. JUDr. Martinom Morochovičom, advokátom, Jánošíkova 2349/7, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Obec Granč - Petrovce, 053 05 Gašparovec 107/8, IČO: 00 329 070, 2. PEZEMA, s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 062 548, zastúp. JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, 058 01 Poprad v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu takto r o z h o d o l : Dohoda o postúpení práv a povinnosti zo dňa 30.4.2014 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade , žalovaným v 2. rade a úpadcom je neúčinným právnym úkonom voči veriteľom úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888 na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014. Žalovaného v 2. rade z a v ä z u j e zaplatiť do všeobecnej podstaty v kon-kurznom konaní vedenom na majetok úpadcu DOPS s.r.o. , Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46211888, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I , sp. zn. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014 sumu 36 800,83 EUR. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2015 domáhal, aby súd rozhodol takto: Dohoda o postúpení práv a povinnosti zo dňa 30.4.2014 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade , žalovaným v 2. rade a úpadcom je neúčinným právnym úkonom voči veriteľom úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť do všeobecnej podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46211888, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014 sumu 92 002,06 EUR. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením č.k. 30K/32/2013 zo dňa 23.12.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 1/2014 dňa 2.1.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888 a za správcu ustanovil Mgr. Štefana Jakaba - žalobcu. Žalovaný v 1. rade ako objednávateľ uzatvoril s úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 1/2013 zo dňa 7.2.2013 a dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 1/2013 zo dňa 30.10.2013, predmetom ktorej bola stavba „Bytový dom bežného štandardu 11b.j. - Granč Petrovce s technickou vybavenosťou“. Zmluvnými stranami bola dohodnutá cena za zhotovenie predmetu zmluvy takto: za bytový dom vo výške 433 484,87 EUR, za technickú vybavenosť vo výške 37 059,26 EUR plus DPH vo výške 94 108,82 EUR, t.j. spolu 564 652,95 EUR. Dňa 30.4.2014 úpadca ako pôvodný zhotoviteľ, žalovaný v 1. rade ako objednávateľ a žalovaný v 2. rade ako nový zhotoviteľ uzatvorili Dohodu o postúpení práv a povinností. V zmysle čl. 2 ods. 2 dohody úpadca previedol na spoločnosť PEZEMA, s.r.o. (žalovaného v 2. rade) všetky práva, záväzky a povinnosti zhotoviteľa vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. 1/2013, dodatku č. 1 a spoločnosť PEZEMA, s.r.o. prijala tieto práva a povinnosti a objednávateľ s týmto postúpením súhlasil. V zmysle čl. 2 bodu 5 dohody sa prevod práv a povinností zhotoviteľa z úpadcu na žalovaného v 2. rade uskutočnil bezodplatne. V zmysle vyúčtovania zmluvy č. 1/2013 zo dňa 7.2.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2013, ktoré je podpísané úpadcom a žalovaným v 2. rade, na predmete zmluvy (diele) boli vykonané práce podľa súpisov prác a fakturácie s DPH vo výške 196 644,69 EUR z celkovej ceny za dielo. Zostatok k 30.4.2014, ktorý sa má vykonať a ktorý v zmysle dohody prechádza na nového zhotoviteľa - žalovaného v 2. rade, predstavuje sumu 368 008,26 EUR s DPH. Žalobca poukázal na ust. § 10, 14, 57, 58, 59, 60, 62 a 63 ZKR. S poukazom na vyššie uvedené predmetné zákonné ustanovenia mal žalobca za to, že uzatvorenie dohody (o ktorej sa dozvedel až v priebehu roku 2015, nakoľko úpadca ju zamlčal pred predbežným správcom) nie je bežným právnym úkonom v zmysle § 10 ods. 3 ZKR. Úpadca uzatvoril dohodu, na základe ktorej postúpil - previedol majetok (právo na zhotovenie diela) na žalovaného v 2. rade v celkovej hodnote 368 008,26 EUR s DPH a to bez toho, aby mu zo strany žalovaného v 2. rade bolo poskytnuté akékoľvek protiplnenie. Žalobca teda mal za to, že v danom prípade ide o úkon, ktorý ukracuje uspokojenie úpadcových veriteľov, bol urobený bez primeraného protiplnenia a zároveň ide o zvýhodňujúci právny úkon. Právny úkon nie je bežným právnym úkonom v zmysle § 10 ZKR a v spojitosti s § 14 ods. 5 ZKR mu tiež možno odporovať. Predmetný úkon bol urobený počas úpadku dlžníka. Povinnosťou úpadcu bolo dohodnúť v uzavretej dohode odmenu za postúpenie - prevod práv zo zmluvy o dielo, ktorú mal žalovaný v 2. rade zaplatiť. Obvyklá odmena - odplata v danom prípade pre daný typ dohôd predstavuje sumu vo výške 25% z hodnoty postúpených a prevádzaných práv, t.j. 25% zo sumy 368 008,26 EUR, čo predstavuje 92 002,06 EUR. Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 17.7.2015 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu. Tvrdil, že ako účastník dohody o postúpení práv a povinností uzavretej so spoločnosťou DOPS s.r.o. a žalovaným v 2. rade neporušil žiaden zákon. Žalovaný v 1. rade odstúpil od zmluvy z dôvodu oznámenia pôvodného dodávateľa (DOPS s.r.o.) o druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá spôsobila nedostatok prevádzkovej likvidity na dokončenie diela. Obec postupovala s dôrazom na transparentnosť financovania zo Štátneho fondu rozvoja bývania a štátnej dotácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, s ktorými konzultovala predmetnú situáciu, čo potvrdzujú aj neskôr vydané súhlasné stanoviská a podpísané dodatky zmlúv. Úpadcovi boli vyplatené len skutočne prevedené práce riadne verifikované pracovníkmi Obvodného stavebného úradu Prešov, ktorý čerpanie úveru a dotácie manažujú a kontrolujú a finančné prostriedky zhotoviteľovi uvoľňujú. Podpísaním dohody došlo k prebratiu všetkých záväzkov a povinností k dielu, čím boli obci garantované všetky záruky na práce, ktorý vykonal pôvodný zhotoviteľ a nebolo ohrozené dodržanie termínu dokončenia stavby, čím obec eliminovala možnosť prípadných sankcií. Aj v prípade nepodpísania dohody by obec od zmluvy odstúpila, nakoľko jej dodávateľ oznámil, že nie je schopný ďalej stavbu realizovať. Mal za to, že povinnosť dohodnúť odplatu (odmenu) za postúpenie a zaplatiť ju sa ho ako objednávateľa netýkala. To bolo vecou pôvodného a nového zhotoviteľa. Tak to uviedol aj žalobca vo svojom vyjadrení. Obec pri výstavbe hospodárila s verejnými prostriedkami a štátnou účelovou dotáciou, ktorú na iný účel, ako na zaplatenie diela zhotoviteľovi nemohla použiť. Na základe uvedeného nesúhlasil so zaplatením žalobcom uplatnenej sumy. Na pojednávaní dňa 12.1.2016 žalobca uviedol, že spoločnosti DOPS s.r.o. a PEZEMA, s.r.o. sú spriaznenými osobami, nakoľko Pavol Šujeta je spoločníkom oboch spoločností a Ing. Peter Turek je konateľom oboch spoločností. Starosta obce Granč - Petrovce Mgr. Peter Pitoňák na pojednávaní dňa 12.1.2016 uviedol, že firma DOPS oznámila obci, že nie je schopná ďalej plniť povinnosti z uzavretej zmluvy. Oznámila odstúpenie od zmluvy, ale keďže obec mala podpísanú zmluvu so štátnym fondom rozvoja bývania musela sa dokončiť stavba a preto súhlasili s tým, aby stavbu dokončila spoločnosť PEZEMA. V tom čase keď sa podpisovala zmluva nebol konateľom spoločnosti PEZEMA p. Turek. Nakoniec po zmene dodávateľa bola stavba dokončená a inú možnosť obec nemala. Ak by sa spoločnosť DOPS ako zhotoviteľ dostala do konkurzu, nastali by problémy. Bolo by potrené riešiť ďalšie verejné obstarávania a nestihli by sa termíny na ukončenie diela. Z pohľadu obce to bolo jediné možné riešenie. Tvrdil, že správcovi konkurznej podstaty poskytli súčinnosť na základe jeho žiadosti. O začatí konkurzného konania voči dlžníkovi DOPS s.r.o. v čase podpísania dohody o postúpení nevedeli. Konateľ žalovaného v 2. rade Ing. Peter Turek na pojednávaní dňa 12.1.2016 uviedol, že p. Šujeta je jeho spolužiak zo strednej školy. Už aj v minulosti vykonával práce pre p. Šujetu ako stavbyvedúci na stavbe, pričom nebol u neho zamestnaný. Bolo to pre firmu SANNY SLOVAKIA s.r.o..V tom čase mu p. Šujeta nevyplatil žiadnu odmenu. Dozvedel sa, že spoločnosť SANNY je v konkurze a bola založená nová spoločnosť DOPS. Po čase prišiel za ním opäť p. Šujeta, že má obrovské problémy a či by na chvíľu nezobral funkciu konateľa vo firme DOPS s.r.o.. Po tom čo vykradli firmu, zobrali počítače, účtovníctvo a všetky údaje zmizli, oznámil p. Šujetovi, že nechce byť ďalej konateľom spoločnosti. Vedel o tom, že bývalá konateľka si ponechala pečiatku a uzavrela dve dohody so spätným dátumom, vystavili aj faktúry, ale p. Šujeta ich vrátil s tým, že sú neopodstatnené. Opätovne žiadal p. Šujetu, aby si našiel iného konateľa, lebo zobral túto funkciu len na určité obdobie. Potvrdil, že riešili prevzatie záväzkov firmy DOPS s firmou PEZEMA, ktorá ich mala prevziať s novým konateľom. Preskúmal všetky možnosti, aby nedošlo k porušeniu zákona pri preberaní týchto záväzkov. Išli najprv na krajský stavebný úrad a tam im poradili túto formu prechodu záväzkov a dali aj vzor zmluvy, ako to treba urobiť. Tieto skutočnosti prejednali aj so zástupcami obce. Nepožiadali o odstúpenie od zmluvy, ale dali obci návrh, ako je možné to riešiť. Keď bola zmluva pripravená osobne to ešte overil na ministerstve a tiež mu potvrdili, že súhlasia s takýmto postupom a prechodom záväzkov. Pre novú firmu PEZEMA s.r.o. si p. Šujeta našiel iného konateľa, ktorý dal podmienku, že nebude to robiť dlhé obdobie, ale iba dočasne. Pán Šujeta uviedol, že to nemôže robiť kým mu neuplynie zákaz. Nakoniec ho p. Šujeta prehovoril a funkciu konateľa zobral. Spoločnosť PEZEMA prevzala všetky pohľadávky a záväzky na dokončenie predmetnej stavby. Dohoda o postúpení bola uzavretá na základe odporúčania krajského stavebného úradu a so súhlasom ministerstva. Uviedol, že dielo je dokončené, bola zadržaná čiastka okolo 21 000 EUR, ktorá nebola zaplatená. Úkon bol urobený bezodplatne, lebo nemal inú možnosť. O začatí konkurzného konania voči dlžníkovi DOPS s.r.o. v čase podpísania dohody o postúpení nevedeli. Na pojednávaní dňa 17.5.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že pojem spriaznenosti je potrebné vykladať extenzívne s poukazom aj na § 95 ods. 3 ZKR. Úpadca má právo na dosiahnutie zisku zo zákazky, čoho sa však bezodplatne vzdal. Starosta obce na pojednávaní dňa 17.5.2016 uviedol, že v čase podpisovania dohody bol konateľom PEZEMY p. Topoli a nemohli dopredu vedieť, že v budúcnosti dôjde k zmene. Podpísaním dohody sa cena za dielo pre obec nemenila. Zmeny na stavbe boli odsúhlasené pracovníkmi štátneho fondu rozvoja bývania a Okresného úradu v Prešove. Navrhol žalobu zamietnuť minimálne voči žalovanému v 1. rade, lebo tento splnil všetky povinnosti, nemal žiadny zisk, nezostali mu žiadne peniaze. O konkurze dopredu nevedeli. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 17.5.2016 uviedol, že nesúhlasí s extenzívnym výkladom pojmu spriaznenosti, nakoľko od času uzavretia právneho úkonu a zmeny v spoločnosti prešlo 8 mesiacov a nie je zrejmé, aké časové hľadisko by sa malo zohľadňovať v prípade extenzívneho výkladu. Mal za to, že sa nejedná o spriaznené osoby. Tvrdil, že nie je preukázaná výška odmeny za postúpenie práv a povinnosti. Navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko hodnota majetku úpadcu sa nezmenšila po vykonaní predmetného právneho úkonu. Právny zástupca žalovaného v 2. rade v podaní zo dňa 31.5.2016 uviedol, že nebolo preukázané, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov a aký bol skutočný zisk, na ktorý sa žalobca odvoláva. Výpoveď sved-ka podľa neho vychádza len z odhadov koľko sa mohlo ušetriť pri subdodávkach pri zhoto-vení diela. Mal za to, že ani presné určenie výšky zisku nemá výpovednú hodnotu o tom, či vôbec došlo v dôsledku napádaného právneho úkonu k zmenšeniu majetku úpadcu a najmä o koľko. Neexistuje zákonná povinnosť, ktorá by určovala povinnosť uzatvoriť zmluvu o pre-vode práv a povinností ako odplatný právny úkon. Odvolávanie sa na zmluvy podobného typu a odhadovanie výšky protiplnenia nie je relevantné, pretože každá zmluva vychádza z indivi-duálnych špecifických podmienok a situácie, v ktorej sa zmluvné strany môžu uchádzať, o to viac, ak sa pôvodný zhotoviteľ domnieva, že nebude v jeho možnostiach splniť záväzky voči objednávateľovi. V čase uzavretia dohody o postúpení práv a povinností nevzniklo úpadcovi žiadne právo na zaplatenie v rozsahu nevykonaného diela. Nároky na zaplatenie, ktoré mu za časť vykonaného diela vznikli boli riadne zaplatené. Žalovaný v 1. rade uviedol, že aj v prípa-de nepodpísania dohody by obec od zmluvy o dielo odstúpila. Je teda zrejmé, že dohoda o postúpení práv a povinností, kde právo na zaplatenie za zhotovenie diela malo vzniknúť až vykonaním povinností, t.j. zhotovením diela, nemohla akýmkoľvek spôsobom znamenať ukrátenie veriteľov. O to viac, že v čase uzavretia dohody úpadca vedel, že nebude schopný svoje záväzky splniť a za nedodržanie termínu odovzdania diela mu hrozila zmluvná pokuta. Medzi novým zhotoviteľom a objednávateľom nebola dohodnutá vyššia odplata za realizáciu diela. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze podľa žalovaného v 2. rade je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený. V konaní nie je preukázané, že by bol tento majetok zmenšený a ani o koľko. Samotná skutočnosť uzatvorenia bezodplatnej zmluvy nemôže sama o sebe znamenať a spôsobiť ukrátenie veriteľov a zmenšenie majetku dlžníka. Žalovaný v 1. rade, hoci bol na pojednávanie dňa 28.6.2016 riadne predvolaný (zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa 17.5.2016), na pojednávanie sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Vzhľadom na uvedené a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci : Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že Okresný súd Košice I uznesením č.k. 30K/32/2013 zo dňa 23.12.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 1/2014 dňa 2.1.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi DOPS s.r.o., Gustáva Hermana 7/223, 054 01 Levoča, IČO: 46 211 888 a uznesením č.k. 30K/32/2013 zo dňa 9.5.2014, ktoré bolo zve-rejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2014 dňa 16.5.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DOPS s.r.o. a za správcu ustanovil Mgr. Štefana Jakaba - žalobcu. Zmluvou o dielo č. 1/2013 zo dňa 7.2.2013 mal súd preukázané, že ju uzavreli Obec Granč - Petrovce (žalovaný v 1. rade) ako objednávateľ a spoločnosť DOPS s.r.o. (úpadca) ako zhotoviteľ. Predmetom zmluvy bolo vykonanie diela s názvom „Bytový dom bežného štandardu 11 b.j. - Granč - Petrovce s technickou vybavenosťou“. Cena bola dohodnutá v článku 6 zmluvy vo výške 564 652,95 EUR s DPH. Za zhotoviteľa zmluvu podpísala konateľka Mária Štelmachová. V technických veciach zmluvy bol oprávnený rokovať za zhotoviteľa riaditeľ spoločnosti Pavol Zamiška. Dňa 30.10.2013 účastníci zmluvy uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 1/2013, podľa ktorého sa okrem iného zmenilo sídlo spoločnosti, konateľ zhotoviteľa, ktorým od 15.7.2013 je Ing. Peter Turek a osoba oprávnená jednať v technických veciach, ktorou je od 16.8.2013 Pavol Šujeta. Dohodou o postúpení práv a povinností zo dňa 30.4.2014 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalovaný v 1. rade ako objednávateľ, spoločnosť DOPS s.r.o. ako pôvodný zhotoviteľ (zastúpený konateľom Ing. Petrom Turekom) a žalovaný v 2. rade ako nový zhotoviteľ (zastúpený konateľom Milanom Topolim). Na základe tejto dohody spoločnosť DOPS s.r.o. previedla na spoločnosť PEZEMA, s.r.o. všetky práva, záväzky a povinnosti zhotoviteľa vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. 1/2013 vrátane dodatku č. 1. Spoločnosť PEZEMA, s.r.o. prijala tieto práva a povinnosti a objednávateľ s týmto postúpením súhlasil. Účastníci dohodli, že práce na diele, ktoré boli vykonané pôvodným zhotoviteľom do dňa účinnosti tejto dohody budú ním vyúčtované a objednávateľa sa zaviazal ich riadne uhradiť. V článku I. bode 5. dohody účastníci dohodli, že prevod práv a povinností sa uskutočnil bezodplatne. Podľa článku I. bodu 6. zmluvy spoločnosť PEZEMA, s.r.o. prebrala všetky záväzky a povinnosti k dielu ako aj záruky za práce, ktoré na stavbe do účinnosti tejto zmluvy vykonala spoločnosť DOPS s.r.o.. Podľa vyúčtovania zmluvy č. 1/2013 boli ku dňu 30.4.2014 prevedené práce na diele v hodnote 196 644,69 EUR a zostatok k tomuto dňu predstavuje 368 008,26 EUR. Listom technického dozoru investora Pavla Vyšňovského zo dňa 30.4.2014 bolo súdu preukázané, že tento súhlasil so zmenou účastníka predmetnej zmluvy o dielo č. 1/2013. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.5.2014 požiadal Obvodný stavebný úrad Prešov o povolenie zmeny zhotoviteľa stavby na žalovaného v 2. rade. Štátny fond rozvoja bývania listom zo dňa 8.8.2014 súhlasil so zmenou zhotoviteľa predmetnej stavby na základe žiadosti obce. Dodatkami k zmluve č. 0154-PRB-2013 zo dňa 2.9.2013 a č. 0155-PRB-2013 zo dňa 2.9.2013 uzavretými dňa 18.12.2014 medzi poskytovateľom Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žiadateľom Obcou Granč - Petrovce bolo súdu preukázané, že došlo v nich k zmene zhotoviteľa stavby na spoločnosť PEZEMA, s.r.o.. Zo spisu obchodného registra o registrácii spoločnosti DOPS súd zistil, že spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra 8.6.2011. Spoločníkom spoločnosti od začiatku je Ing. Pavol Šujeta, nar. 1.12.1980. Konateľom spoločnosti bol Pavol Šujeta, nar. 2.3.1955 od 8.6.2011 do 20.8.2012. Od 20.8.2012 do 20.6.2013 bola konateľkou Mária Štelmachová. Od 15.7.2013 je konateľom Ing. Peter Turek. Zo spisu obchodného registra o registrácii spoločnosti PEZEMA s.r.o. súd zistil, že do obchodného registra bola zapísaná dňa 3.3.2011. Spoločníkmi boli od 3.3.2011 do 3.2.2014 Peter Zemančík, od 3.2.2014 do 27.11.2014 Milan Topoli a od 27.11.2014 je spoločníkom Ing. Peter Turek. Pavol Šujetal, nar. 2.3.1955 je spoločníkom tejto spoločnosti od 27.11.2014 doposiaľ. Konateľmi spoločnosti boli od 3.3.2011 do 3.2.2014 Ing. Peter Zemančík, od 3.3.2011 do 10.10.2014 Mária Zemančíková, od 3.2.2014 do 10.10.2014 Milan Topoli a od 10.10.2014 je konateľom Ing. Peter Turek. Listom zo dňa 30.5.2014 doručeným žalobcovi 6.6.2014 mal súd preukázané, že obec na žiadosť správcu poskytla mu súčinnosť a oznámila, že od zmluvy o dielo č. 1/2013 odstúpila dňa 29.4.2014 s tým, že nedokončené práce budú ukončené novým zhotoviteľom po odsúhlasení Štátnym fondom rozvoja bývania. Listom zo dňa 29.4.2014 adresovaným spoločnosti DOPS s.r.o. mal súd preukázané, že obec od zmluvy o dielo č. 1/2013 odstúpila. Na preukázanie skutočnosti, že predmetný právny úkon bol urobený počas úpadku spoločnosti DOPS s.r.o. a že majetok úpadcu nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok veriteľov, čím dochádza k ukráteniu veriteľov, žalobca predložil súdu súvahu úpadcu k 16.5.2014, zoznam pohľadávok prihlásených do konkurzu a súpis všeobecnej podstaty. Svedok Pavol Zamiška uviedol, že na tvorbe projektu výstavby predmetného bytového domu spolupracoval so žalovaným v 1. rade. Bol pri príprave projektov, rozpočtu a verejného obstarávania. Tvrdil, že obvyklá cena pri výstavbe bytového domu je 890 EUR za 1m2 ceny bytu, to je maximálna cena, ktorú štát dovoľuje. Do tejto sa nezarátavajú balkóny a spoločné priestory. Pri cene, ktorá sa vypočítala na bytovej jednotke v Granč - Petrovciach sa počítalo s adekvátnym ziskom vo výške 33,05 % podľa zmluvy. Platí to pre prípad, ak by sa stavba mala realizovať 80% vlastnými zdrojmi a prostriedkami zhotoviteľa a 20% v subdodávke. Rovnaký bytový dom sa staval aj v obci Ihľany, kde bol plánový zisk 25%. Keďže v obci Granč - Petrovce 90% diela sa realizovalo v subdodávkach aj tu nastala určite úspora, nakoľko ceny tak bývajú nastavené. Došlo tiež k zámene materiálu pri realizácii fasády, kde bol použitý lacnejší materiál o 20 EUR na 1m2. Je možné predpokladať, že aj v iných častiach stavby došlo k zámene materiálov, čo mohlo znamenať zníženie celkovej ceny a preto zisk mohol presiahnuť 40% . Jedná sa o čistý zisk. Tvrdil, že odmena za postúpenie pohľadávky by mala byť minimálne polovica z čistého zisku, resp. 25% z celkovej sumy, teda 25% z celkového zisku. Uviedol, že reálny rozpočet je súčasťou zmluvy o dielo a vychádzal z neho aj pri určení zisku. Pri predmetnej stavbe ako rozpočtár určil zisk vo výške 33,05%. Bol to určený plánovaný zisk vo výške 33,05%, ale keďže sa dielo vykonávalo v subdodávkach musí tam byť ďalšia úspora vo výške 10 až 15% z ceny. Na bytovke je vidieť ďalšiu úsporu keďže cena fasády určenej v rozpočte a cena fasády, ktorá bola skutočne vykonaná bola nižšia. Aj tam muselo dôjsť k úspore. Ak by sa mal vypočítať skutočný zisk, museli by sa oceniť všetky práce, ktoré boli vykonané. Dnes by to mohlo byť určené len na základe viditeľných prác a podľa toho by sa dal zistiť skutočný zisk. Podľa jeho výpočtov to bolo aj 40%. V skutočnosti podľa rozpočtu tam mal byť na fasáde drevený obklad, ale tento drevený obklad nebol daný na fasádu, bola urobená lacnejšia fasáda, pričom zo strany obce bol zaplatený ten drahší drevený obklad. Pri tvorbe rozpočtu sa počítalo s doporučovaným ziskom pre daný rok. Robí sa to cez firmu Cenkros, ktorá každý rok mení softvér a zrealňuje ceny. Obvyklý plánovaný zisk daný firmou Cenkros je 17%, ale v danom prípade sa rátalo s vyššími cenami a preto vyšiel zisk 33,05 %. Vychádza sa z reálnych cien v danom roku. Na preukázanie tvrdených skutočností svedok predložil súdu spracovanie architektonicko - objemovej štúdie predmetnej stavby a určenie obvyklej ceny stavebných prác na predmetnej stavbe zo dňa 14.4.2016. Podľa ust. § 9 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. Podľa ust. § 10 ZKR bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti. Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť. Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnic-kej osoby, b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom, d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov, e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou, f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Podľa ust. § 14 ZKR ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril. O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania. Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke 5) alebo v pobočke zahraničnej banky, 6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere 7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, 8) d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje. Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí, v Obchodnom vestníku. Podľa ust. § 57 zák. č. 7/2005 Z.z. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Podľa ust. § 58 zák. č. 7/2005 Z.z. právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa ust. § 59 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa ust. § 60 zák. č. 7/2005 Z.z. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa ust. § 62 zák. č. 7/2005 Z.z. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu. 12) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom. Podľa ust. § 63 zák. č. 7/2005 Z.z. ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil. Podľa ust. 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu. Žalobca podal návrh v zákonom stanovenej lehote. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dlžník - DOPS s.r.o. na základe právneho úkonu - Dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 30.4.2014 postúpil všetky práva, záväzky a povinnosti zhotoviteľa vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. 1/2013 zo dňa 7.2.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2013 na spoločnosť PEZEMA, s.r.o. bezodplatne, pričom žalovaný v 1. rade súhlasil s postúpením. Hodnota zostatku postúpeného diela bola účastníkmi stanovená sumou 368 008,26 EUR s DPH. V čase podpísania dohody o postúpení z 30.4.2014 úpadca a spoločnosť PEZEMA, s.r.o. neboli spriaznenými osobami, stali sa nimi až 10.10.2014. Konkurzné konanie voči úpadcovi DOPS s.r.o. bolo začaté dňa 3.1.2014. Právny úkon bol urobený 30.4.2014, teda po začatí konkurzného konania. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že to bolo počas úpadku dlžníka. Predmetnému právnemu úkonu - Dohode o postúpení práv a povinností zo dňa 30.4.2014 mal teda žalobca právo odporovať s poukazom na ust. § 10 ods. 3 písm. f) a g), § 14 ods. 5 písm. a), § 57, § 58, § 59 a § 60 ZKR. Z výpovede svedka Pavla Zamišku, ktorý sa podieľal na vyhotovení rozpočtu predmetnej stavby ako zamestnanec úpadcu a spolupracoval so žalovaným v 1. rade pri tvorbe projektu, rozpočtu a verejnom obstarávaní predmetného diela ako aj z jeho výpočtov obvyklej ceny predmetného diela súd zistil, že plánovaný zisk zhotoviteľa diela na predmetnej stavbe bol 33,05%. Pri využití subdodávateľov pri realizácii diela vo vyššom rozsahu ako 20%, k čomu pri výstavbe aj došlo, zisk mohol presiahnuť aj 40%. Podľa výpočtu rozpočtu diela mal byť čistý zisk minimálne vo výške 25% z ceny diela. S poukazom na to, že Pavol Zamiška sa podieľal na príprave a realizácii predmetného diela a v zmluve o dielo č. 1/2013 je uvedený ako osoba (riaditeľ spoločnosti DOPS s.r.o.) oprávnená rokovať vo veciach technických, súd nemal dôvod neveriť jeho tvrdeniam. Vzhľadom na to, že predmetný právny úkon bol bezodplatný a urobený v čase po začatí konkurzného konania (bol urobený počas úpadku dlžníka), súd mal za to, že sa jednalo o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Jedná sa taktiež o právny úkon bez primeraného protiplnenia, keďže bezodplatne postúpil svoje práva a záväzky. Je to zároveň aj zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko dlžník dohodol úpravu, resp. nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech. Na základe uvedeného súd určil, že predmetný právny úkon je neúčinným voči veriteľom úpadcu DOPS s.r.o. v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/32/2013. Žalobca tiež žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a ne-rozdielne nahradiť do všeobecnej podstaty v konkurznom konaní vedenom na majetok úpad-cu DOPS s.r.o. pod sp. zn. 30K/32/2013 na Okresnom súde Košice I sumu 92 002,06 EUR. Zostatok hodnoty neprevedených prác na základe zmluvy o dielo č. 1/2013 ku dňu 30.4.2014 podľa úpadcu a spoločnosti PEZEMA, s.r.o. predstavoval 368 008,26 EUR. Žalobca si uplatnil nárok na 25% z tejto sumy (92 002,06 EUR) ako hodnoty prevádzaných práv na základe dohody o postúpení práv a záväzkov zo dňa 30.4.2014. Súd mal za to, že nie je obvyklé, aby k postúpeniu pohľadávky, resp. v danom prípade k postúpeniu práv a povinností dochádzalo bezodplatne. Je nepochybné, že žalovaný v 2. rade prevzal práva a povinnosti z nedokončeného diela určeného v zmluve o dielo č. 1/2013 s očakávaním, že po jeho vykonaní a vyúčtovaní dohodnutej ceny bude mať zisk. Cena, resp. hodnota prevedených, alebo postúpených práv a povinností sa však nemôže rovnať výške očakávaného, resp. predbežne vyčísleného zisku z dohodnutej ceny diela. Bolo by nelogické, aby sa cena za postúpenie práv a povinností zo zmluvy rovnala výške očakávaného alebo dosiahnuteľného zisku, pretože sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi a podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku. Skutočný zisk, ktorý mal žalovaný v 2. rade z realizácie postúpenej časti diela nie je možné už v súčasnosti objektívne zistiť bez zásahu do predmetnej stavby. Na túto skutočnosť poukázal aj svedok P. Zamiška, ktorý uviedol, že pre jeho stanovenie by museli byť ocenené všetky vykonané práce, pričom dnes by to bolo možné len na základe „viditeľných“ prác. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj na okolnosti prípadu a aj na doteraz nevyplatenú časť ceny diela, súd dospel vlastnou úvahou k záveru, že primeranou odplatou za postúpenie práv a povinností na základe dohody zo dňa 30.4.2014 je 10% z hodnoty neprevedených prác ku dňu ich postúpenia, čo predstavuje 36 800,83 EUR. Túto sumu je žalovaný v 2. rade, ktorý mal prospech z predmetného právneho úkonu, povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu DOPS s.r.o. v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/32/2013. Účastníci konania nemali žiadne iné návrhy na vykonanie dokazovania. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o určenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu a v časti o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu DOPS s.r.o. sumu 36 800,83 EUR, preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 55 201,23 EUR do všeobecnej podstaty úpadcu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú aj s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie priznania nároku len vo výške 36 800,83 EUR. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 92 002,06 EUR do všeobecnej podstaty úpadcu súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný v 1. rade nemal prospech z predmetného právneho úkonu a právny úkon nebol urobený ani v jeho prospech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti kto- rému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodu - júcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nespráv - neho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnu- tia (§ 251 O.s.p.).