Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211744 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717211744.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu RIVA HOLZ, s.r.o., so sídlom Koniarovce 270, 956 13 Koniarovce, IČO: 36 033 171, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému V.. N. V., I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. Y. XXX/X, XXX XX U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/38/2017-134 zo dňa 05. 10. 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie (prvý výrok) p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 05. 10. 2017 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akejkoľvek dispozície, darovania, scudzenia, zaťaženia a prevodu vo vzťahu nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. R. U., obec U., okres Y., zapísané na LV č. XXX: - pozemky - parcely registra „C“: - parc. č. XXXX/ X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - parc. č. XXXX/XX druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2, - parc. č. XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, - parc.č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - parc.č. XXXX/X druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2; - pozemky - parcely registra „E“: - parc.č. XXXX druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2, - parc.č.XXXX druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2, - stavba - drevovýroba súp.č. XXX postavená na parc. č. XXXX/X, - stavba - X bytová jednotka súp.č. XXX postavená na parc.č.XXXX/X; zapísané na LV č. XXX: - pozemok - parcela registra „E“: - parc. č. XXXX/X druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2; zapísané na LV č. XXX: - pozemok - parcela registra „E“: - parc. č. XXXX/X druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m2, a to až do času právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 13C/38/2017 (prvý výrok) a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok). 1. 2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 28. 08. 2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že kúpna zmluva zo dňa 14. 07. 2017 uzatvorená medzi ním a žalovaným, predmetom ktorej boli vyššie špecifikované nehnuteľností je neplatná. Súčasne sa žalobca žalobou domáhal i určenia, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, ktoré boli predmetom danej kúpnej zmluvy a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, keďže tento úkon nebol urobený slobodne a vážne, a odporuje zákonu, pričom pri podpísaní uvedenej zmluvy bol zámerne uvedený do omylu advokátkou, ktorá zmluvu vyhotovila a jeho konateľovi dala podpísať zmluvu s iným obsahom, než ako bol dohodnutý a ňou deklarovaný, s cieľom získania majetkového prospechu. Žalobca poznamenal, že došlo k vytlačeniu zmluvy s iným obsahom než aký bol dojednaný, konkrétne, že do zmluvy, ktorá mu bola daná na podpis bola napísaná iná kúpna cena, a to suma nižšia o 35 000 Eur (článok III. zmluvy), že boli do zmluvy napísané zmluvné pokuty (článok IV bod 4), rozhodcovská doložka (článok VI bod 2), a že jeho konateľ má splniť záväzky za predávajúceho (článok IV bod 6), a tiež bol klamlivo informovaný o podmienkach vyplatenia sumy 35 000 Eur, ktorá bola zložená u notára. Z uvedeného dôvodu dňa 22. 08. 2017 podala spoločnosť RIVA HOLZ, s.r.o., (žalobca) a M. K. (konateľ predmetnej spoločnosti - žalobcu) trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. 1. 3. Ďalej je z uznesenia prvoinštančného súdu zrejmé, že žalobca podal v priebehu sporu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalovaný môže ešte pred skončením súdneho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam previesť nehnuteľnosti, ktoré získal podvodným konaním na tretiu osobu, alebo ich inak zaťažiť, o čom svedčí jeho doterajšie cielené konanie, ktorým sa snaží obohatiť. Z konania žalovaného je zrejmé, že tento ho na základe neplatnej kúpnej zmluvy bezprostredne pripravil o sumu 35 000 Eur, a teraz vymáha ďalšie finančné prostriedky, zablokoval mu (žalobcovi) účty i nehnuteľnosti, a preto má dôvodnú obavu, že do doby, kým súd rozhodne vo veci samej, prevedie žalovaný nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy na tretiu osobu, prípadne ich zaťaží, tak, aby pokiaľ by aj bol v spore úspešný, sa už nemohol dostať ku svojmu majetku, o ktorý ho žalovaný podvodom pripravil. Podľa názoru žalobcu je teda potrebné dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania súdneho sporu vlastnícky režim k predmetným majetkovým právam nezmenil a nezhoršila sa tak vymáhateľnosť jeho práva. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému akékoľvek dispozície, t.j. darovanie, scudzenie, zaťaženie, obmedzenie prevodu nehnuteľností, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami uvedenými v žalobe, pričom neodkladné opatrenie bude trvať do uplynutia 60 dní odo dňa, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej. 1. 4. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalobca osvedčil právny vzťah medzi ním a žalovaným, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2017, ktorej predmetom bol odplatný prevod vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Taktiež mal z predložených listinných dôkazov preukázané skutkové okolnosti uvádzané žalobcom v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že žalobca preukázal, že ohľadom prevodu predmetných nehnuteľností prostredníctvom trestného oznámenia inicioval začatie trestného konania, a taktiež predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že medzi stranami sporu prebieha aj rozhodcovské konanie o zaplatenie sumy 20 000 Eur, ktorá má predstavovať plnenie zo zmluvných pokút obsiahnutých v kúpnej zmluve zo dňa 14. 07. 2017. Na základe uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že prostredníctvom neodkladného opatrenia bolo potrebné priznať žalobcovi právnu ochranu, pretože žalovanému by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu, nič nebránilo previesť alebo zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti, ktorých sa týka súdny spor, v rámci ktorého žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie a účel nariadenia neodkladného opatrenia - neodkladnú úpravu pomerov v predmetnej veci nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie taktiež zdôraznil, že zvážil, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, a či z neho vyplývajúce obmedzenia sledujú legitímny cieľ a dospel k záveru, že zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného s poukazom na opísaný skutkový stav a platnú právnu úpravu je primeraný a právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v prípade neúspechu žalobcu v spore nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný je len v určitom rozsahu, pokiaľ ide o disponovanie s danými predmetmi vlastníckeho práva, obmedzený, a to v časovom úseku počas trvania predmetného súdneho sporu. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia na časové obdobie do uplynutia 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, v tejto časti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko z hľadiska účelu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ale aj legitímnej ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu považoval za dostatočné priznanie ochrany žalobcovi do času právoplatného skončenia predmetného súdneho konania. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej budú práva a povinnosti strán sporu upravené rozhodnutím súdu vo veci samej, a teda trvanie nariadeného neodkladného opatrenia po právoplatnom skončení konania nie je objektívne potrebné. 2. 1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z obsahu, ktorého možno vyvodiť, že napadol výrok uznesenia, ktorým prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie (prvý výrok). Žiadal, aby „konajúci súd konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľných procesných prekážok“, eventuálne, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie (vo výroku, ktorým návrhu na nariadenie kladného opatrenia vyhovel) zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, resp., aby napadnuté uznesenie v uvedenom výroku zrušil a vec vrátil prvoinštančný mu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. 2. Po v odôvodnení odvolania namietal nedostatok právomoci Okresného súdu Zvolen rozhodovať vo veci, a to v nadväznosti na uzavretie rozhodcovskej doložky v rámci kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2017. Poukázal na to, že v tejto doložke sa strany sporu dohodli, že budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní a hmotného práva Slovenskej republiky pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, alebo iným rozhodcom, či rozhodcovským súdom na území členského štátu Európskej únie určeným JUDr. Milanom Vojtekom. V zmysle vyššie uvedeného nie je teda okresný súd oprávnený vo veci konať a rozhodnúť. Zároveň mal za to, že dané súdne konanie trpí neodstrániteľnou vadou, nakoľko už bolo začaté konanie s rovnakým predmetom konania u rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, ktoré sa začalo dňa 15. 08. 2017 a vedie sa pod sp. zn. R 101/2017. Ďalej žalovaný poznamenal, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho procesnými námietkami, poukazuje na to, že neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že žalobca bezprostredne hroziacu ujmu spočívajúcu v tom, že by on (žalovaný) podnikal kroky vedúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami neosvedčil. Takúto reálnu a bezprostrednú hrozbu nie je možné vyvodiť iba zo skutočnosti, že je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník, z čoho mu vyplýva právo s nehnuteľnosťami nakladať. 3. K odvolaniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že má za to, že právomoc okresného súdu je daná a poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „ZoRK“). Zároveň poznamenal, že znenie § 1 ods. 2 ZoRK zakotvuje podmienku, podľa ktorej možno v rozhodcovskom konaní rozhodovať spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Táto koncepcia predstavuje zúženie aplikačného rozsahu ZoRK na spory s možnosťou ich ukončenia tak, ako to určuje § 148 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“). Nakoľko z aktuálnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyplýva názor, že konanie o určenie platnosti právneho úkonu nepatri medzi konania, ktoré môžu skončiť súdnym zmierom, nie je teda možné, aby takéto konanie bolo predmetom rozhodcovského konania. Ďalej žalobca uviedol, že kúpna zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorú podpísal, v dôsledku toho, že bol uvedený do omylu podvodným konaním advokátky, ktorá zastupuje žalovaného v rozhodcovskom konaní. Základom rozhodcovského konania je, že sa zmluvné strany výslovne dohodnú, že ich spor sa bude prejednávať na rozhodcovskom súde, ktorý si zmluvné strany určili po vzájomnej dohode. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2017 bol však zámerne uvedený do omylu a bola mu na podpis podstrčená zmluva s iným obsahom, ako bol dohodnutý. Kúpna zmluva je teda neplatná a z toho dôvodu nemôže byť platné ani dojednanie o rozhodcovskej doložke, nakoľko sa zmluvné strany pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy nedohodli, že svoje spory budú riešiť v rozhodcovskom konaní. K námietke žalovaného ohľadom existencie prekážky skôr začatého konania žalobca podotkol, že táto nie je v danom prípade daná, pretože jednotlivé konania sa od seba odlišujú svojím predmetom, a teda nie sú totožné. Na základe uvedeného považoval uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti za správne a zákonné a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. 4. Žalovaný vo vyjadrení žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na skutočnostiach tak, ako ich uviedol vo svojom odvolaní. Ďalej konštatoval, že na podnet žalobcu bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo prerušené bez vznesenia obvinenia a akékoľvek obvinenia tohto typu považuje za neodôvodnené. K rozhodcovskému konaniu, ktoré sa začalo dňa 15. 08. 2017 pod sp. zn. R 101/2017 a ktorého predmetom boli nároky vyplývajúce z predmetnej kúpnej zmluvy uviedol, že dňa 04. 12. 2017 v bol vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2017 a vykonateľnosť dňa 08. 12. 2017. Na záver podotkol, že žalobca síce neustále opakuje tvrdenia, že mu bola „podstrčená“ iná zmluva, že bol povedený a bez jeho vedomia bola do zmluvy zakotvená rozhodcovská doložka a iné nepravdy, ale uvedené tvrdenia neboli preukázané ani v trestnom konaní, a ide len o účelové konanie nadväzujúce na uplatnenie jeho (žalovaného) nárokov zo zmluvy u určeného rozhodcu. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobca domáhal počas sporu (konania) vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia, že kúpna zmluva zo dňa 14. 07. 2017 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej boli vyššie špecifikované nehnuteľností je neplatná, a súčasne sa domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom danej kúpnej zmluvy. 7. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak si jeho nutnosť vyžaduje obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. 8. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci sporového konania je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 9. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z jeho dôvodnej obavy, aby žalovaný eventuálnym prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, alebo iným faktickým či právnym zaťažením predmetných nehnuteľností nespôsobil zhoršenie jeho právneho postavenia v spore vo veci samej, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že navrhované nariadené neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej (v ktorom sa žalobca domáha určenia, že kúpna zmluva zo dňa 14. 07. 2017 uzatvorená medzi ním a žalovaným, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľností je neplatná, a súčasne sa domáha i určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom danej kúpnej zmluvy). V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v spore vo veci samej úspešný, no i napriek tomu dospel k záveru, že predmetný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom mu bolo prvoinštančným súdom vyhovené, je skutkovo dôvodný a právne opodstatnený a to z dôvodu že navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobca môže, ale i nemusí byť úspešný), vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcu v spore vo veci samej. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje sa záverom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenia neodkladného opatrenia (v rozsahu, v akom mu bolo prvoinštančným súdom vyhovené) je dôvodný. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia na časové obdobie do uplynutia 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že tento nie je dôvodný, nakoľko právoplatným rozhodnutím prvoinštančného súdu vo veci samej dôjde k úprave práv a povinností strán sporu. 10. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nariadený rozsah neodkladného opatrenia, odvolací súd zdôrazňuje, že je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny i faktický vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadeným neodkladným opatrením zásadne nezmenil. 11. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku právomoci okresného súdu rozhodovať vo veci s poukazom na uzavretie rozhodcovskej doložky v rámci kúpnej zmluvy zmluva zo dňa 14. 07. 2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej boli vyššie špecifikované nehnuteľností, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a) ZoRK v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, teda v predmetnom prípade je vylúčená právomoc rozhodcovského súdu. 12. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť 13. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).