Súd: Okresný súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Er/3213/1999 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199893037 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6199893037.1 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Poliklinika Banská Bystrica, so sídlom Horná 60, 974 01 Banská Bystrica, prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia: I. H o r t e n o v a, s.r.o., so sídlom Horná 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 046 582, proti povinnému: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XX, XXX XX X. X., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eura (XX.XXX,XX Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX XXX/XX, takto r o z h o d o l : I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u . II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti v tom čase žijúcemu povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eura (XX.XXX,XX Sk) s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.: XC/XXX/XX, vydaný dňa XX. XX. XXXX. 2. Poverením číslo: XXXX XXXXXX* zo dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Skuteckého 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX XXX/XX. Dňom 30. 04. 2007 bol za súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú, z dôvodu zániku funkcie, Slovenskou komorou exekútorov ustanovený náhradník JUDr. Jozef Liščák, so sídlom Exekútorského úrad Banská Bystrica, ul. ČSA 23, 97401 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod totožnou sp. zn. EX XXX/XX. 3. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa XX. XX. XXXX súdny exekútor podal návrh (podnet) na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie a priložil exekučný spis. 4. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len "Exekučný poriadok"/ ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Exekučné konanie sa začalo dňa 20. 10. 1999, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/). 6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 8. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/. Z pripojeného uznesenia C. súdu X. X. č. k. XXD/XXX/XXXX- XX, J. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX mal súd preukázané, že povinný Y. I., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XX, XXX XX X. X., dňa XX. XX. XXXX zomrel. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) v zmysle § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pre nemajetnosť zastavil a vydal majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. 9. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, do výšky nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom k tomu, že povinný zomrel ako nemajetný, prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa. V danom prípade potom v dôsledku smrti povinného, nemožno vo vykonávaní exekúcie ďalej pokračovať. Preto ju súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vstúpilo do účinnosti až dňa 01. 02. 2002. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol aj o trovách exekúcie. V danom prípade exekúcia bola zastavená z dôvodu, že ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod (nemajetnosť povinného), pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/). 12. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 13. Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/ náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 15. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. 16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 17. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku rešpektujú zásadu platnú v procesnom práve, podľa ktorej konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002. 18. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania/) bude mať túto povinnosť oprávnený. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd mal za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť(úmrtie) a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Na druhej strane exekútor je povinný vykonávať svoju činnosť zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. V danom prípade však súdny exekútor takto nepostupoval. Napriek skutočnosti, že exekučné konanie začalo už v roku 1999, súdny exekútor bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov, právne relevantný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, podal až po 18 rokoch. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že podanie podnetu súdnym exekútorom na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nie je viazané na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Záverom súd udáva, že novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, avšak toto ustanovenie pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002. V takomto prípade je nutné postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011/. 19. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 21. Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Poučenie: Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.