Súd: Okresný súd Veľký Krtíš Spisová značka: 6Cb/22/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206205991 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6206205991.20 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa FEROZ s. r. o. v likvidácii, Kapitulská 15, Bratislava, IČO: 35 768 495, zastúpeného Ružička, Csekes s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kapitulská 15, Bratislava, IČO: 36 863 360, proti odporcovi LAKOTRADE SLOVAKIA s. r. o., Hviezdoslava 1020/8, Trebišov, IČO: 36 020 966, zastúpeného AK JUDr. Stanislav Kačšák s. r. o., Ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 99 581,75 Eur s príslušenstvom takto r o z h o d o l : Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 99 581,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 01. 04. 2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a . Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva. o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi zaplatiť mu 3 000 000 Sk (99 581,75 Eur) spolu s 13 % úrokom z omeškania od 23. 03. 2005 do zaplatenia a to na tom skutkovom základe, že na základe vyfakturovanej sumy faktúrou č. 480205/PT 215 odporca vyfakturoval navrhovateľovi 3 370 000 Sk a to na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ktorej predmetom boli služby k poskytnutiu, ktorých sa odporca zaviazal, jednalo sa jednak o ručenie vo vzťahu k VÚB Factoring a. s., ďalej prenájom kancelárskych priestorov navrhovateľovi, prenájom osobných áut navrhovateľovi, vedenie agendy vo vzťahu k bankám, realizácia platieb, obstarávanie výpisov z Obchodného registra, vypracovávanie zmlúv, vypracovávanie podkladov pre tendre, vedenie ekonomickej agendy, zabezpečovanie styku s colnými úradmi a zabezpečovanie analýz vzoriek materiálov. Za poskytnutie týchto služieb bola dohodnutá odmena odporcu vo výške 300 000 Sk mesačne, ktorá mala byť zaplatená jednorazovo na základe faktúry vystavenej odporcom v priebehu februára 2005. Tejto sume zodpovedajúca faktúra č. 480205/PT 215 zo dňa 22. 02. 2005 sa nachádzala v spise, ktorý viedla spoločnosť NETAK Slovakia s. r. o.. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že uvedenú sumu zaplatil na účet odporcu. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 19. 11. 2009 č. k. 6Cb/22/08-554 návrh navrhovateľa zamietol, proti ktorému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom v predmetnom rozhodnutí krajský súd uviedol, že zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 12. 2006 domáhal proti odporcovi zaplatenia 99 581,75 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola fiktívnou zmluvou s tým, že jej jediným cieľom bolo vytvoriť právny podklad pre prevod peňažných prostriedkov zo spoločnosti navrhovateľa na spoločnosť odporcu. Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom rozhodnutí ďalej konštatoval, že jednak odpovede svedka Š. na pojednávaní sú nejasné keď v jednej odpovedi je zaprotokolované: „o poskytovaných službách som nevedel“ a v ďalšej odpovedi je zaprotokolované: „vedel o poskytovaných službách“. Z týchto odpovedí svedka nie je zrejmé či hovoril o službách, ktoré mal byť odporcom poskytované na základe zmluvy o poskytovaní služieb, pretože jeho odpoveď je nejasná a rozporuplná. Ďalej namietal, že pokiaľ sa týka uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 01. 2004 túto okresný súd aj napriek tomu, že túto zmluvu považoval ako platne uzatvorenú posudzoval nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako nárok na bezdôvodné obohatenie a nevysporiadal sa s tou skutočnosťou t. j. prečo keď zmluvu nepovažoval za neplatnú prípadne fiktívnu posudzoval nárok navrhovateľa z titulu bezdôvodného obohatenia a ďalej na str. 9 konštatoval, že z predložených listinných dôkazov je evidentné, že odporca fakturoval navrhovateľovi služby za február až december 2004 podľa Dodatku č. 1 k zmluve, ktorý bol uzatvorený až 01. 01. 2005 a teda podľa tohto dodatku nemohli byť fakturované služby za rok 2004. Poukázal na to, že zistil, že v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 01. 01. 2004 si zmluvné strany stanovili ročnú odmenu vo výške 10 % z obratu spoločnosti za kalendárny rok najviac však 99 581,75 Eur. Dodatkom č. 1 k zmluve z 01. 01. 2005 si zmluvné strany stanovili odmenu dohodou vo výške 9 558,17 Eur/ mesiac. Faktúrou z 22. 02. 2005 odporca vyfakturoval navrhovateľovi služby za obdobie február až december 2004 podľa Zmluvy o poskytovaní služieb z 05. 03. 2004 a to v cene 9 958,17 Eur za mesiac, počet mesiacov 10, spolu 99 581,75 Eur bez DPH; s DPH spolu 118 502,29 Eur. Odporca fakturoval predmetnou faktúrou cenu 9 958,17 Eur za mesiac takto bola dohodnutá cena podľa Dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 01. 01. 2004, ktorý bol uzavretý až 01. 01. 2005, pričom fakturované obdobie je február až december 2004. Nesedí ani počet fakturovaných mesiacov keď v zmluve je uvedený počet mesiacov 10, avšak obdobie február až december predstavuje 11 mesiacov. Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyššie citovanom uznesení ďalej uviedol, že zistil, že okresný súd sa nevysporiadal s tou skutočnosťou ohľadne fakturovania služieb, neodstránil rozpory vo výpovedi svedka Š. o tom, či vedel o poskytovaní služieb odporcom navrhovateľovi, prípadne nevedel tak ako je to zaprotokolované v zápisnici z 30. 09. 2009. Ďalej Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom rozhodnutí uviedol, že v konaní doteraz nebolo preukázané, že odporca pre navrhovateľa služby, ktoré sa zaviazal poskytovať mu podľa zmluvy aj skutočne vykonával, preto potom z týchto dôvodov napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, pretože okresný súd nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Preto potom s prihliadnutím na uvedené uložil okresnému súdu, aby odstránil rozpory svedeckej výpovede svedka Š. a zároveň uviedol, že odporca musí v konaní preukázať, že skutočne služby podľa zmluvy pre navrhovateľa vykonával. Okresný súd vo Veľkom Krtíši doplnil dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom v Banskej Bystrici. Výzvou zo dňa 15. 12. 2010 (na č. l. 639) vyzval odporcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že služby pre navrhovateľa vykonal tak ako je to uvedené na č. l. 10 rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, predmetná výzva bola doručená odporcovi dňa 17. 12. 2010. Zároveň výzvou zo dňa 19. 04. 2011 adresovaná odporcovi, ktorá bola doručená jeho právnemu zástupcovi dňa 28. 04. 2011 Okresný súd vo Veľkom Krtíši vyzval odporcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy predložil písomné dôkazy o tom, že odporca pre navrhovateľa vykonával služby a zároveň súd vyzval odporcu, aby oznámil súdu či odporca pre navrhovateľa nevykonával služby tretími osobami a zároveň na základe akej skutočnosti účtoval a fakturoval pre navrhovateľa služby. Odporca v zastúpení právnym zástupcom sa k veci vyjadril podaním zo dňa 22. 06. 2011 na výzvu (viď na č. l. 173) kedy predložil notársky overenú kópiu technického preukazu motorového vozidla Honda Acord, ktoré bolo vo vlastníctve C. G., ktorý bol zamestnancom Seanergy Slovakia, teda odporcu a toto motorové vozidlo tento mal používať pri vykonávaní činnosti pre navrhovateľa, ďalej predložil kópiu technického preukazu nákladného motorového vozidla Nissan Terano, ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti Seanergy Slovakia, teda odporcu a ktoré mali využívať zamestnanci odporcu pri vykonávaní činnosti pre navrhovateľa. Ďalej predložil kópiu výpisu z účtu kde podľa vyjadrenia odporcu odporca prehľadne účtuje náklady na pohonné hmoty do nákladného motorového vozidla Nissan Terano za obdobie roku 2004. Tiež predložil kópiu žiadosti o poskytovanie telekomunikačných služieb č. 1198443, teda zmluvu so spoločnosťou EUROTEL Bratislava zo dňa 25. 07. 2000, ktorou spoločnosť Seanergy Slovakia s. r. o. začína užívať stanicu s telefónnym mobilným číslom 0903 257 644, tento mobilný telefón bol odporcom pridelený pracovníkovi C. G., ktorý ju používal aj pri vykonávaní činnosti pre navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca ďalej poukázal na splnomocnenie zo dňa 27. 09. 2004 na č. l. 345 spisu, ktorým spoločnosť COMMEXIM s. r. o. splnomocnila C. G. na podpísanie zmluvy so Správou štátnych hmotných rezerv SR kde ako kontaktné miesta na osobu jednajúcu za COMMEXIM s. r. o. je uvedené číslo mobilného telefónu XXXX XXX XXX a mail C..G.. Podľa vyjadrenia odporcu nepochybne tieto mobilné služby, ktoré využíval navrhovateľ boli hradené odporcom a ďalej predložil kópiu výpisu z účtu kde spoločnosť Seanergy Slovakia, teda odporca účtuje náklady na mobilné telekomunikačné služby za obdobie celého roka 2004. Ďalej navrhol, aby bola vyžiadaná písomná správa od spoločnosti VÚB Factoring o prehľadoch obchodovania so spoločnosťou COMMEXIM, teda navrhovateľom a odporcom. Zároveň v predmetnom podaní odporca predložil kópiu návrhu navrhovateľa proti V.. U. vedenom na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou v konaní pod č. k. 8Cb/23/2008, v ktorom spore sa navrhovateľ domáha náhrady škody, ktorú mu mal jeho bývalý konateľ spôsobiť, v ktorom navrhovateľ rovnakým spôsobom odôvodňuje návrh v súdnom konaní. Vo svojom vyjadrení zároveň odporca uviedol, že podľa jeho názoru medzi účastníkmi konania bola uzavretá platne písomná zmluva, podľa ktorej sa plnilo medzi účastníkmi konania a od ktorej navrhovateľ sám aj písomne odstúpil a preto v žiadnom prípade sa nemôže jednať o plnenie bez právneho titulu. Podľa názoru odporcu v danom prípade tu nejde o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, ktorá by toto mala získať podľa navrhovateľa plnením bez právneho titulu. Žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Okresný súd vo Veľkom Krtíši ďalej v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým zrušil rozsudok tunajšieho súdu tiež vyzval odporcu, aby sa vyjadril na základe akých skutočností fakturoval za služby na základe Dodatku k zmluve z 01. 01. 2005 a nie podľa zmluvy zo dňa 01. 01. 2004. Zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril k počtu fakturovaných mesiacov a k tomu či služby pre navrhovateľa dodával na základe jednotlivých objednávok, či išlo o písomné objednávky, ak áno, aby predložil tieto objednávky a ak išlo o ústne objednávky, aby uviedol osoby, ktoré ich zadali. Odporca na základe výzvy súdu podaním zo dňa 28. 11. 2011 k otázke na základe akých skutočností fakturoval za služby na základe Dodatku k zmluve z 01. 01. 2005 a nie podľa zmluvy zo dňa 01. 01. 2004 uviedol, že v čase vystavenia inkriminovanej faktúry č. 480205 zo dňa 22. 02. 2005 bol už podpísaný a teda platný a účinný Dodatok č. 1 k zmluve a podľa jeho vyjadrenia nebolo možné, aby si odporca tento dodatok nevšímal a fakturoval na základe niečoho čo už bolo zmenené a to z dôvodu, že Dodatkom č. 1 bol zmenený úplne bod 1 článku 3. Od 01. 01. 2005 už neexistoval bod 1 článok 3 zmluvy a to taký aký bol dohodnutý v samotnej zmluve a preto odporca musel postupovať iba v zmysle platného znenia Dodatku č. 1 zo dňa 01. 01. 2005. Totiž dodatkom nebolo dohodnuté, aby služby, ktoré boli vykonávané v roku 2005 bolo potrebné fakturovať podľa znenia článku 3 pôvodnej zmluvy. Dodatok neobsahoval žiadne tzv. prechodné ustanovenia, ktoré by odporca mal použiť. Preto odporca dňa 22. 02. 2005 vychádzal zo znenia bodu 1 článku 3 v platnom znení teda v znení dodatku zo dňa 01. 01. 2005. K počtu fakturovaných mesiacov odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 11. 2011 (č. l. 793) uviedol, že odporca fakturoval za obdobie 10 mesiacov, pričom mal odporca na mysli obdobie od februára do decembra čo znamenalo, že 1. decembrom obdobie končí a teda december do tohto rozsahu už nepatrí a teda fakturované obdobie predstavovalo 10 mesiacov počínajúc od 01. 02. 2004 končiac novembrom 2004, ktorý bol posledným mesiacom fakturovaného obdobia. Na ďalšiu otázku či služby pre navrhovateľa dodával odporca na základe jednotlivých objednávok odporca uviedol, že odporca vykonával služby podľa zmluvy, konkrétne veci, ktoré bolo vždy potrebné vykonať a urobiť oznámil vždy konateľ spoločnosti COMMEXIM s. r. o. teda navrhovateľa. Na ďalšiu otázku či objednávky služieb boli písomné alebo ústne uviedol, že objednávky boli vždy ústne a zadával ich za COMMEXIM s. r. o. V.. U.. Svedok C. G. na pojednávaní dňa 17. 04. 2013 uviedol, že bol zamestnancom s. r. o. Seanergy v roku 2004 kde mal na starosti ekonomickú agendu tejto spoločnosti a vykonával ekonomické práce. Uviedol, že vykonával činnosti, ktorými spracovával podklady pre účtovníctvo či už pre s. r. o. Seanergy, ale aj pre COMMEXIM, toho času FEROZ. Jednalo sa o činnosť kedy zozbieral všetky faktúry, ktoré boli a to aj faktúry navrhovateľa. Vytlačil faktúry, zosumarizoval dodacie listy, pripravil postúpenie týchto a postúpil ich a faktúry potom vystavoval pán Š., ale aj pán I.. Tiež vykonával na základe pokynov V.. U. činnosti, ktoré bolo potrebné vykonať a zároveň ako vlastník motorového vozidla Honda Acord, ktoré bolo jeho súkromným vozidlom vybavoval rôzne veci či už pre navrhovateľa aj odporcu, pričom uviedol, že on to bral tak, že sa jednalo o jednu skupinu, veci nerozdeľoval a keď mu povedali čo je potrebné vybaviť tak potom to vybavil. K otázke motorového vozidla Nissan Terano uviedol, že v roku 2004, 2005 na ňom jazdil V.. U.. Tiež aj pre navrhovateľa vykonával rôzne činnosti ako napr. vybavoval potrebné záležitosti na colnici, keďže ovláda anglický aj ruský jazyk tieto veci však vybavoval pre obidve spoločnosti teda aj pre navrhovateľa a odporcu. Robil aj iné činnosti, ktoré si však už nespomína a pre upresnenie uviedol, že robil ekonomickú agendu pre obidve spoločnosti. Ďalej uviedol, že keďže bol zamestnancom Seanergy a bolo dohodnuté, že bude vykonávať túto činnosť v rámci jeho pracovnej náplne bol platený spoločnosťou Seanergy. Ďalej uviedol, že vykonával práce podľa toho ako mu zadali čo má vykonať, a pokiaľ využíval svoje osobné motorové vozidlo preplácala mu to spoločnosť Seanergy teda odporca. Spočiatku mu preplácali naftu, neskôr aj amortizáciu a od roku 2005 alebo 2006, presne si nespomína, spracovával aj cestovné príkazy na jazdu a podľa toho potom mu odporca preplácal. K faktúre č. 480205/PT 215 (na č. l. 41) svedok G. uviedol, že uvedenú faktúru zhotovil on, pričom na presné detaily zhotovenia tejto faktúry si nespomínal, nevedel sa vyjadriť ani k tomu kým bola táto faktúra a suma, ktorú fakturovali stanovená. Ďalej uviedol, že túto spracoval a vypracoval nesporne na pokyn niekoho, že to má vyfakturovať, pričom podľa jeho vyjadrenia spracovával také faktúry kde vystavila faktúru spoločnosť Seanergy Slovakia a príjemcom faktúr bol COMMEXIM t. č. FEROZ v likvidácii. Tieto faktúry vždy skontroloval resp. odobril či už V.. U. alebo pán I. alebo aj obidvaja, on len faktúru vyhotovil, opečiatkoval alebo podpísal, ale pokiaľ sa týka samotných fakturovaných súm, ako aj samého textu fakturácie toto nebolo v jeho kompetencii, jemu to vždy povedal niekto ako to má spraviť. Svedok N. Š. na pojednávaní 17. 04. 2013 uviedol, že v roku 2004, 2005 pracoval domnieva sa v spoločnosti COMMEXIM s. r. o. ako logistik, mal na starosti, dopravu, sklady, niektoré menšie fabriky kde mal na starosti materiál a jeho predaj, pričom pokiaľ sa týka samotnej zmluvy o poskytovaní služieb toto on na starosti nemal, to patrilo pánovi I. a pokiaľ sa týka služieb, ktoré mali byť vykonávané na základe predmetnej zmluvy na to si nespomenul, pričom uviedol, že je pravdou, že odporca poskytoval nejaké služby pre navrhovateľa, je to už dávno s odstupom času si nespomína a nevie si vybaviť o aké služby sa jednalo a tiež uviedol, že pre navrhovateľa i odporcu vybavoval niektoré potrebné veci C. G., jednalo sa o bankové služby, komunikoval s bankou, robil to pre obidve spoločnosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka motorového vozidla Škoda Fabia predmetné motorové vozidlo pokiaľ si on spomína bolo vo vlastníctve spoločnosti COMMEXIM group a bolo prenajímané spoločnosti COMMEXIM s. r. o., avšak nie je si s tým s odstupom času na 100 % istý. Z výsluchu Š. vyplynulo, že tento o zmluve o poskytovaní služieb nemal žiadne vedomosti a za súčasného stavu si ani nespomína na takúto zmluvu, nakoľko on pracoval u odporcu a mal na starosti sklady a logistiku. O spolupráci medzi navrhovateľom, odporcom mal podľa jeho názoru vedomosti pán I., ktorý pracoval na pozícii riaditeľa spoločnosti. Navrhovateľ v konaní namietal, že Zmluva o poskytovaní služieb bola fiktívnou zmluvou, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť právny podklad pre prevod peňažných prostriedkov na odporcu, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa o tejto skutočnosti svedčí jednak to, že V.. U. ako vtedajší jediný konateľ navrhovateľa nebol ničím limitovaný pri dispozícii s majetkom odporcu a služby, ku ktorým sa odporca v zmluve o poskytovaní služieb zaviazal nikdy nevykonával, lebo tieto boli navrhovateľovi poskytované tretími subjektami. Tvrdil, že tieto skutočnosti preukazujú najmä tie okolnosti, že odporca nikdy neposkytoval služby tak ako boli v zmluve dohodnuté a počas celého konania poukazoval na dôvody, ktoré boli obsiahnuté v návrhu na začatie konania. Odporca s jeho právnou argumentáciou pokiaľ sa týka neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu, že sa jednalo o simulovaný právny úkon tvrdil, že zmluva bola uzatvorená platne, pričom jedným z argumentov na podporu jeho tvrdenia bola aj tá skutočnosť, že navrhovateľ odstúpil od predmetnej zmluvy, pričom odstúpiť od zmluvy môže len v tom prípade, ak táto je považovaná za platnú. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že Zmluva o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená dňa 01. 01. 2004 a ktorú za Slovenskú námornú spoločnosť s. r. o. (od 09. 03. 2004 COMMEXIM s. r. o.) uzavrel V.. U. a za odporcu predtým Seanergy Slovakia s. r. o. V. Y., ktorá bola konateľkou spoločnosti a bola oprávnenou osobou v mene spoločnosti v tom čase konať, podľa názoru súdu je platným právnym úkonom. Navrhovateľ nepreukázal v konaní, žeby sa jednalo o simulovaný právny úkon a jeho tvrdenie, že sa o takýto právny úkon jedná s prihliadnutím na to, že odporca nikdy neposkytoval služby tak ako boli v zmluve dohodnuté a že tieto služby keď aj boli poskytované, boli poskytované ďalšími osobami a nie odporcom, nemajú za následok neplatnosť predmetného právneho úkonu. Aj z výsluchu svedkyne V. Y., ktorá zastupovala odporcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy nesporne vyplynulo, že tu existovala slobodná, vážna vôľa takúto zmluvu uzatvoriť. Tiež pokiaľ sa týka prejavu vôle a obsahu prejavu vôle bol jasný a zrozumiteľne vyjadrený, avšak pokiaľ sa týka predmetu zmluvy na základe, ktorej sa účastníci dohodli o službách, ktoré mal vykonať odporca pre navrhovateľa, odporca v konaní nepreukázal, žeby navrhovateľovi služby podľa bodu 3 Zmluvy o poskytovaní služieb bol poskytoval na základe predmetnej zmluvy. Ani jeden zo svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí a ktorí mali preukázať, že pre navrhovateľa odporca služby v zmysle zmluvy vykonával tieto skutočnosti nepotvrdil. Svedok Š. pri svojom výsluchu naposledy 17. 04. 2013 uviedol, že všetky okolnosti týkajúce sa uzavretej Zmluvy o poskytovaní služieb mal na starosti pán I. a o službách, ktoré mali byť poskytované odporcom pre navrhovateľa na to si nespomína, resp. uviedol, že je pravdou, že odporca poskytoval nejaké služby pre navrhovateľa, ale je to už dávno a nevie si úplne vybaviť o aké služby sa jednalo. Svedok C. G. tiež s odstupom času spomenul, že on ako pracovník odporcu vykonával práce na základe pokynov V.. U., pričom to či sa jednalo o práce pre navrhovateľa, či odporcu on nerozlišoval a práce vykonával na základe pokynov konateľa a spoločníka V.. U.. Podľa názoru súdu tak ako to konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu, ani po tomto rozhodnutí nebolo preukázané, žeby odporca pre navrhovateľa nejaké práce vykonal, ktoré by vyplývali zo samotnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 01. 2004. Odporca nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by skutočnosť preukazovali, ani po výzve súdu, aby preukázal, že pre navrhovateľa uvedené práce vykonal, nové dôkazy súdu nepredložil. Zo samotnej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. 01. 2004 vyplýva, že odporca ako poskytovateľ služieb sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi ako objednávateľovi jednotlivé služby a to podľa článku 3 predmetnej zmluvy a to v celom komplexe, pričom navrhovateľ sa zaviazal za uvedené zaplatiť podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Pokiaľ sa týka jednotlivých činností, ktoré sú zakotvené v článku 3 zmluvy o poskytovaní služieb odporca listinnými dôkazmi nepreukázal, žeby bol jednotlivé činnosti zabezpečoval, jednak nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o zabezpečovaní vedenia agendy spojenej so stykom s bankami, realizáciou platieb, evidencie došlých a odoslaných faktúr. K uvedenému sa vyjadril len svedok G., ktorý podľa jeho výpovede vykonával činnosti spojené s vedením ekonomickej agendy, avšak išlo o činnosti, ktoré vykonával aj pre svojho zamestnávateľa ako zamestnanec spoločnosti Seanergy a ostatné činnosti vykonával na základe pokynov V.. U., pričom podľa jeho vyjadrenia sa malo jednať o činnosti, ktoré boli vykonávané v prospech navrhovateľa. Nevedel však presne uviesť o aké konkrétne činnosti sa jednalo a toto súdu ani neobjasnil. Uviedol, že šlo o ekonomickú agendu, pričom však pokiaľ bol dotazovaný akým spôsobom napr. fakturoval uviedol, že to bolo na základe pokynu V.. U. a C. I. s uvedením ich vlastných vyjadrení. Ďalej nebolo preukázané, žeby odporca umožnil využívať vlastné obchodné kontakty, know how a skúsenosti na dosiahnutie obchodných zámerov, nebolo súdu preukázané, žeby bol odporca sprostredkovával možnosti uzatvárania obchodných zmlúv týkajúcich sa hlavného predmetu podnikania odporcu, nepredložil žiadne relevantné dôkazy týkajúce sa poskytovania svojich kancelárskych priestorov vrátane všetkej kancelárskej infraštruktúry a spotrebného materiálu, ktorý ani nebol bližšie špecifikovaný o aký by sa malo jednať a zároveň nepreukázal ani poskytovanie svojich dopravných prostriedkov. K uvedenému pokiaľ sa týka dopravných prostriedkov je potrebné uviesť, že dopravný prostriedok, ktorým bol Honda Acord tento patril zamestnancovi Seanergy svedkovi C. G., ktorý využíval tento pri svojich pracovných aktivitách, avšak nepreukázal odporca to, žeby predmetný konkrétny dopravný prostriedok bol využívaný spoločnosťou navrhovateľa. Tiež tvrdenie, že motorové vozidlo Nissan Terano bolo využívané spoločnosťou navrhovateľa resp. v prospech tejto spoločnosti preukázané odporcom nebolo. Tiež ďalšie služby a činnosti, ktoré mal podľa predmetnej zmluvy vykonávať odporca pre navrhovateľa preukázané neboli. Jednalo sa jednak o zabezpečovanie záležitostí týkajúcich sa obchodného registra, živnostenského registra, ani colného konania, prípravy obchodných zmlúv a pod., ani zriadenie telefónneho čísla, ktoré malo byť využívané v prospech navrhovateľa nepreukazuje, že sa jedná o služby, ktoré boli odporcovi vykonávané v súlade so Zmluvou, uvedené preukazuje len to, že odporca uzavrel zmluvu so spoločnosťou Eurotel. Zároveň v tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie článku 4 predmetnej zmluvy kedy podľa bodu 3 bol odporca povinný poskytovať služby podľa článku 3 bez zbytočného odkladu na základe požiadaviek objednávateľa tzn. navrhovateľa, pričom navrhovateľ žiadne objednávky pre odporcu nezadával, práve naopak navrhovateľ tvrdil, že uvedené činnosti odporca pre neho nevykonával. V tejto súvislosti súd poukazuje ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 11. 2010 č. k. 41Cob 31/2010 kedy aj v zmysle rozhodnutia krajského súdu povinnosť preukázať, že skutočne služby podľa zmluvy pre navrhovateľa vykonával musí odporca. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie krajského súdu na str. 10 kde tento uvádza, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 O. s. p.. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní v ovládanou prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p.. Rovnaké povinnosti však má aj odporca pokiaľ svoju obranu neobmedzí len na popretie navrhovateľovho návrhu. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. V tomto prípade musí túto skutočnosť preukázať odporca. Krajský súd ďalej v predmetnom uznesení uviedol, že navrhovateľ v konaní preukazoval rôznymi zmluvami, že tieto služby pre navrhovateľa bola vykonávané a zabezpečované tretími subjektmi čo však odporca popieral, ale dôkazy o tom, že on pre navrhovateľa vykonával služby nepredložil. Navrhovateľ v tomto konaní nemá ako preukázať, že odporca tieto služby pre neho nevykonal. Odporca musí ozrejmiť na základe čoho účtoval a fakturoval pre navrhovateľa služby. Túto povinnosť odporca nesplnil, v konaní toto nepreukázal. Ďalej je tiež potrebné uviesť, že navrhovateľ zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú dňa 01. 01. 2004 vypovedal a to výpoveďou zo dňa 30. 01. 2006, ktorá skutočnosť potvrdzuje i úvahu súdu o tom, že predmetná zmluva bola platná, keďže vypovedať je možné len zmluvu platnú a dojednanú na dobu neurčitú. Výpoveď však pôsobí ex nunc a netýka sa teda vzájomných práv a povinností účastníkov v čase pred vypovedaním zmluvy. V danom prípade to znamená, že pokiaľ by bol odporca pre navrhovateľa služby dohodnuté v zmluve poskytol mal by nárok i na zaplatenie dohodnutej ceny. Keďže však odporca nepreukázal, žeby služby tak ako sú dohodnuté v zmluve o poskytnutí služieb poskytoval, preukázal len tú skutočnosť, že poskytol navrhovateľovi ručenie - a to aval vlastnej bianko zmenky vystavenej dňa 05. 05. 2004 spoločnosťou COMMEXIM s. r. o. na rad VÚB Factoring (viď č. l. 942). Okrem toho však nepreukázal, žeby poskytoval navrhovateľovi iné služby dohodnuté v zmluve, pričom si účastníci zmluvy nedojednali finančnú odmenu za poskytnutie čiastkových plnení a dojednaná suma predstavuje plnenie za celý komplex poskytovaných služieb, pričom na druhej strane bolo nesporne preukázané to, že žalovanú sumu navrhovateľ odporcovi zaplatil a to na základe faktúry vystavenej odporcom. Je teda nesporné, že odporca získal majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto potom je povinný vyplatenú sumu vrátiť v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je nesporné i to, že odporca vedel a z okolností musel predpokladať, že ide o finančné prostriedky jemu neprávom vyplatené keďže práce a služby podľa zmluvy pre navrhovateľa nevykonával. V danom konkrétnom prípade je preto potom podstatná subjektívna stránka na strane odporcu, tzn. že vedel alebo mohol predpokladať, že sa jedná o neprávom vyplatené peniaze. Preto potom súd uložil, aby žalovanú sumu zaplatil odporca navrhovateľovi. Podľa názoru súdu odporca je i v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy a to dňom 01. 04. 2005, kedy mu žalovaná suma bola neprávom vyplatená a preto potom je povinný platiť i úroky z omeškania vo výške 13 % zo žalovanej sumy a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vtedy platnom znení, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka, pričom základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska v uvedenom období predstavovala 3 %. Navrhovateľ sa domáhal priznať úrok z omeškania od 23. 03. 2005, súd mu však tento priznal od 01. 04. 2005, preto potom v tejto časti súd návrh zamietol. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Navrhovateľ mal v konaní úspech a preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.