Súd: Okresný súd Banská Bystrica Spisová značka: 3Er/1730/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899816 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.PhDr. Anna Muchová ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6103899816.2 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: AGE - TRADE s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 620 092, proti povinnému: t.č. neexistujúcemu právnemu subjektu IVO PLUS, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 025 461, na vymoženie pohľadávky vo výške 1279,12 Eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto r o z h o d o l : Exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 477/03, na základe návrhu oprávneného zo dňa 07.11.2003, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10.11.2003 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 005229 zo dňa 20.11.2003 z a s t a v u j e. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. Súd oprávnenému trovy exekúcie n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Právny predchodca oprávneného, Mgr. Maroš Uhaľ, správca konkurznej podstaty PIVOVAR GEMER, spol. s r.o. " v likvidácií", "v konkurze", Cukrovarská 67/1, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31565719, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 1279,12 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 1 Rob/1096/2000 zo dňa 13.06.2000. Poverením č. 5601 005229 zo dňa 20.11.2003 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom Exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 477/03. Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 24.11.2011, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku, pričom uviedol, že povinný bol z obchodného registra vymazaný dňa 26.10.2005. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Súd z podnetu súdneho exekútora a aktuálneho výpisu z obchodného registra má preukázané, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24K 398/00 zo dňa 27.01.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2003, súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka IVO PLUS s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, PSČ: 974 01, IČO: 36 025 461 pre nedostatok majetku. Následne, a to dňom 26.10.2005 bola obchodná spoločnosť povinného z obchodného registra ex offo vymazaná. V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom ( viď rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 11/2012). Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd, vychádzajúc zo zisteného stavu podľa § 57 ods. l, písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V písomnom podaní zo dňa 03.11.2011 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie. V predmetnom konaní si uplatnil trovy exekúcie vo výške 105,42 Eur ( z toho odmenu vo výške 63,08 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 29,72 Eur a DPH vo výške 12,62 Eur). Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196). Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa § 23 ods. 2 vyhl. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu. Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a preto súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nie však v takej výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 15 vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o tieto úkony: - prijatie a evidencia návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 1 h, vo výške 6,64 Eur, a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 1 h, vo výške 6,64 Eur, ktoré úkony sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 cit. vyhlášky zahrnul odmenu za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 2 h a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 h, spolu 3 h, vo výške 19,92 Eur, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd neuznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyššie uvedené úkony. Cit. vyhláška určuje odmenu exekútora pri zastavení exekúcie okrem časovej odmeny aj paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou vymedzuje taxatívne § 15 ods. 1 vyhlášky. Toto ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani časovú odmenu za úkony - lustrácia majetku povinného v trvaní 1 h, vo výške 6,64 Eur, ktorý je zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. l písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani časovú odmenu za doposiaľ nevykonané úkony, resp. úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie, a to spisové a poplatkové preverenie po skončení exekúcie, archivácia spisu, zaradenie spisu do archívu v trvaní 1 h, vo výške 6,64 Eur. Súd konštatuje, že po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Na základe uvedeného, súd neuznal súdnemu exekútorovi čas 7 hodín, vynaložených na písomné vyhotovenie úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Celkový počet začatých hodín po spočítaní minút znížil z pôvodných 7 h. (7 x 6,64 Eur) na 0 h. Súd tiež zistil, že súdny exekútor si ako náhradu hotových výdavkov vyúčtoval sumu 3,- Eur ( náhradu za obálky atď.). Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky a preto túto sumu súdnemu exekútorovi nepriznal. Po vykonanej úprave, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom trovy exekúcie vo výške 71,90 Eur ( z toho odmenu vo výške 33,20 Eur / za 10 úkonov exekučnej činnosti - 1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie exekučného príkazu, 1 x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 1 x každé zisťovanie účtu povinného, 4 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného á 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti/, náhradu hotových výdavkov ( poštovné vo výške 23,40 Eur, kolkové známky 3,32 Eur) vo výške 26,72 Eur a 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 11,98 Eur. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia. Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.