Súd: Okresný súd Revúca Spisová značka: 6Er/1231/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899919 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Figľušová ECLI: ECLI:SK:OSRA:2011:6808899919.2 Uznesenie Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: AGE - TRADE, s.r.o., IČO: 36620092, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš proti povinnému: U. N., nar. XX.XX.XXXX, Y.. F. XXXX/X, XXX XX D. o vymoženie 764,12 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad v Rimavskej Sobote, Kálmana Miksatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis.zn EX 1176/2000 takto r o z h o d o l : I. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera pod sp. zn. EX 1176/2000 vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje . III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Zo súdneho spisu súd zistil: Súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608 005528 zo dňa 26.04.2001. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 06.12.2000 a na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č.k.1Rob 652/99, ktorý vydal Okresný súd Revúca dňa 20.12.1999. Povinný dňa 27.11.2002 zomrel. Okresný súd Revúca vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi: U. N. (povinný) konanie pre nemajetnosť zastavil uznesením 1D 391/2002 zo dňa 17.02.2003. Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku platí, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (platného do 31.1.2002) exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku (platného do 31.1.2002) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.1 prvá veta ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 37 ods.3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002 platí, že proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Podľa § 37 ods.4 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.1.2002 platí, že prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu. Keďže Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.1.2002 nemal vlastnú úpravu procesného nástupníctva účastníka exekučného konania, treba subsidiárne postupovať podľa O.s.p. v zmysle § 251 ods.4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 107 ods.1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V danom prípade povinný zomrel dňa 27.11.2002 bez právneho nástupcu. Nebolo teda možné v zmysle § 37 ods. 3,4 Exekučného poriadku preukázať prechod vymáhanej povinnosti na inú osobu, a chýba teda základná podmienka konania, a to osoba voči, ktorej by bolo možné v exekúcii pokračovať, Súd teda aplikujúc § 57 ods. 1 g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nakoľko niet osoby, proti ktorej by sa mohla vykonať. Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom zastavil, nakoľko povinný zomrel. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.01.2002) trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 Exekučného poriadku (platného do 31.1.2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, je dovolená úvaha súdu o tom, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Z toho možno vyvodiť, že keď došlo k zastaveniu exekúcie môže mu súd uložiť náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vymáhaním nároku. Aby bolo možné uložiť náhradu trov exekúcie pri jej zastavení oprávnenému musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade je skutočným dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného - fyzickej osoby bez právneho nástupcu. Smrť fyzickej osoby je neodvrátiteľnou právnou udalosťou postihujúcou každého človeka (fyzickú osobu). Súd v tejto súvislosti však má za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť smrti povinného - fyzickej osoby práve v priebehu exekúcie, a naviac v spojení s tým, že povinnosť, ktorá je predmetom exekúcie neprejde na právneho nástupcu povinného. Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu v extrémnom prípade mohla byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (zdravotnom stave povinného), ktorá by neodvratne viedla k smrti tejto osoby a zároveň by vedel o tom, že vymáhaná povinnosť neprejde na inú osobu. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože exekúcia začala v roku 2000 a povinný zomrel v roku 2002. Ďalej má súd za to, že Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je ani protiústavný. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou. Pre zaujímavosť súd uvádza, že rovnakým spôsobom judikuje aj Ústavný súd ČR, podľa ktorého skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol, nie je dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť náklady exekúcie súdnemu exekútorovi (sp. zn. III. ÚS 1226/08). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.