Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš Spisová značka: 0Er/1884/2000 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5600891727 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5600891727.2 Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: AGE - TRADE s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš, IČO: 36 620 092, proti povinnému: INTERGAL s.r.o., naposledy so sídlom J. Ťatliaka 6, Dolný Kubín, IČO: 31 609 031, pre vymoženie 319,98 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. Ex 1188/2000/Pa, takto r o z h o d o l : Exekúcia je neprípustná. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., trovy exekúcie vo výške 23,47 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., sa dňa 6. 12. 2000 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1188/2000/Pa na vymoženie pohľadávky vo výške 9.639,30 Sk s prísl., priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/611/1999 zo dňa 18. 1. 2000. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 007351* zo dňa 5. 1. 2001, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9.639,60 Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie. Dňa 13. 2. 2015 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24 K 184/00 zo dňa 18. 12. 2003 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu INTERGAL s.r.o., a spoločnosť bola dňa 4. 6. 2004 vymazaná z obchodného registra. Vykonanie exekúcie proti subjektu z právneho hľadiska neexistujúcemu nie je možné. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 8. 2005, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Na pôvodného oprávneného PIVOVAR GEMER, spol. s r.o., so sídlom Cukrovarská 67/1, Rimavská Sobota, IČO: 31 565 719, bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 36-24K 339/01 zo dňa 25. 7. 2002 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol určený Mgr. Maroš Uhaľ, Tehelná 189/2, Zvolen. Správca konkurznej podstaty Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 4. 2004 postúpil pohľadávky úpadcu na spoločnosť AGE - TRADE s.r.o., k čomu bol udelený súhlas konkurzného súdu opatrením zo dňa 31. 3. 2004. Podaním zo dňa 24. 6. 2004 oznámil správca postúpenie vymáhanej pohľadávky súdnemu exekútorovi, čím došlo k zmene účastníkov konania v zmysle § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 8. 2005. V prejednávanej veci sa na pripustenie zmeny účastníkov konania nevyžaduje rozhodnutie súdu, nakoľko k nej došlo ešte pred účinnosťou zákona č. 341/2005 Z. z., ktorý zakotvil s účinnosťou od 1. 9. 2005 povinnosť súdu rozhodovať o zmene účastníkov exekučného konania, a to aj v konaniach začatých pred týmto dátumom. K zmene účastníkov konania došlo aj napriek tomu, že ešte pred oznámením o postúpení pohľadávky zanikol povinný výmazom z obchodného registra; táto skutočnosť sama osebe totiž neznamená zastavenie exekúcie, ktorá prebiehala aj naďalej a nebola doposiaľ zastavená, hoci na strane povinného nevystupuje spôsobilý subjekt. Vzhľadom na cit. ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 8. 2005 má súd zato, že v danom prípade nastali právne účinky zmeny účastníkov už preukázaním postúpenia pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok pritom bola uzavretá ešte pred výmazom povinného z obchodného registra. Súd preto konal ako s oprávneným so spoločnosťou AGE - TRADE s.r.o. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 184/00 zo dňa 18. 12. 2003, ktorým bol na povinného zrušený konkurz, bol povinný INTERGAL s.r.o., naposledy so sídlom J. Ťatliaka 6, Dolný Kubín, IČO: 31 609 031, vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Žilina v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka dňom 4. 6. 2004. Zánikom právnickej osoby zanikla aj spôsobilosť oprávneného byť účastníkom konania. Vzhľadom na to, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, keď zanikol bez právneho nástupcu, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 51,36 eur. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 184/00-271 zo dňa 14. 4. 2003 bol na povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 184/00-354 zo dňa 18. 12. 2003 pre nedostatok majetku potrebného na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Tieto rozhodnutia pritom boli zverejnené v obchodnom registri, navyše zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní upravuje aj ich zverejnenie v obchodnom vestníku. Oprávnený vstúpil do konania na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 4. 2004. Nakoľko v tomto čase boli v obchodnom registri zverejnené obe vyššie uvedené rozhodnutia, čo mal exekučný súd preukázané výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, dospel súd k záveru, že nový oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je skutočnosť, že povinný bol na základe uznesenia o zrušení konkurzu vymazaný z obchodného registra. Preto súd v súlade s cit. ust. § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 60 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prijatie a prekontrolovanie návrhu (vrátane prepočítania úrokov z omeškania) - 10 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 15 minút a vyčíslenie trov exekúcie - 15 minút. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu v dĺžke 60 minút, ktorú uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah návrhu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Podobne sa súd nestotožnil ani s časovou špecifikáciou ďalších úkonov súdneho exekútora - vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 60 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 60 minút a vyčíslenie trov exekúcie - 60 minút. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Súd pre úplnosť dodáva, že odmena patrí súdnemu exekútorovi len za vyššie označené úkony. Pokiaľ si tento uplatnil odmenu za zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov a do elektronickej databázy prijatých návrhov a rozposlanie upovedomenia, ide len o administratívne práce, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Súdny exekútor ďalej nemal účelný dôvod na „vypočítanie vymáhanej pohľadávky“, nakoľko táto je stanovená pevnou sumou, a súdny exekútor uplatnil ešte aj prepočítanie úrokov z omeškania. Napokon súdnemu exekútorovi nepatrí hodinová odmena za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, a to v súlade so zásadou zákazu priznávania duplicitnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, keďže súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (ktorá v sebe zahŕňa aj odmenu za predchádzajúce úkony, najmä za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, príp. výzvy na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie). Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu 3,32 eur (100,- Sk) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky). Súd neuznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor doručoval túto písomnosť prostredníctvom pošty. V zmysle vyhlášky má však súdny exekútor nárok na odmenu za úkony doručovania len vtedy, ak doručoval písomnosti osobne alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Za doručovanie prostredníctvom pošty mu patrí len náhrada hotových výdavkov. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Poštovné priznal súd súdnemu exekútorovi vo výške 9,60 eur, v akej si toto uplatnil, nakoľko v tejto výške na základe predloženej špecifikácie trov a po preskúmaní exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 19,56 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 3,91 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 30. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 23,47 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 6,64 eur, na paušálnu odmenu 3,32 eur, na náhradu hotových výdavkov 9,60 eur, a na DPH 3,91 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., oprávnený. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo odvolaniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania. Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.